Herca, komika, klauna Júliusa Satinského však nemôžeme ignorovať ani pri čítaní jeho kníh, keď sa nemôžeme oprieť o gestický a jazykový prejav. Literárny vedec, ktorý by však chcel analyzovať iba literárne texty ignorujúc osobnosť ich autora, by však urobil chybu. Pretože Satinského literárny prejav je pevne spojený s jeho komickou letorou. V úzkej chodbičke, ktorá spája divadelnú scénu so spisovateľskou pracovňou, sa pohybovalo niekoľko osobností: Jan Werich, Leonid Jengibarov, Miroslav Horníček, Woody Allen... A napokon: pri čítaní Satinského textov sa nám ani nedarí vypnúť autorovu dikciu, ktorú počujeme „za“ napísaným.
.satinský bez nálepiek
Aj keď dvojici L+S vyšli tri knižky aj za komunistov, spisovateľ Satinský sa objavil až po Novembri, pravda, nie hneď. Odohral sa totiž zaujímavý, no možno nie celkom neočakávaný paradox: komik a herec Satinský, ktorého celý umelecký život vyháňali z médií i divadiel, v čase, keď mal so svojím partnerom svoje divadlo, svoju scénu, sa čoraz s väčšou radosťou ponáral do intimissima pracovne a bez potlesku a kontaktu s divákmi písal. Písal tempom a s vervou, ktorú by zlé jazyky rady označili za grafomanstvo, je to však iba radosť z písania. Prvé sa po revolúcii na produktívneho interpreta vrhli súkromné rádiá, potom noviny a časopisy. A nech sa už relácia či rubrika volala akokoľvek, vždy to bolo na rovnakom princípe: Ako vidím ja, J. S., svet. Chemická reakcia vzniku týchto textov bola hádam zakaždým taká rovnaká, že by sa možno dala vyjadriť nejakou fabulačnou rovnicou: S1 + S2 = F, kde S1 = autor J. S., S2 = svet, realita, okolie, F = fikcia, fabulácia. Detail, uvidený, vypočutý, zazretý, sprostredkovaný z reálneho života sa dotkne fabulatívnej potencie nahromadenej v autorovej obrazotvornosti a vzniká historka, glosa, rozprávanie. Satinského by sme mohli označiť za literáta v tom najlepšom zmysle slova: nie je to klasický prozaik, je to autor, ktorý čerpá z nažitého, ale životná matéria je iba zámienkou na rozohratie fabulačných stratégií a expĺózií. Mohli by sme mu priznať štatút glosátora, keby to označenie nedevalvovali blogoví komentátori všetkého, čo sa kde šuchne, či fejtonistu, keby od čias Hesseho nedostalo toto pomenovanie pejoratívny nádych. A tak ostáva pre nás Július Satinský autorom bez nálepky.
.fabulátor Satinský
Bola otázka času, kedy sa začnú Satinského rozhlasové prehovory či novinové útvary publikovať knižne. Ako prví vyšli Moji milí Slováci (1991), a potom sa satinskovská erupcia už nedala zastaviť: Karavána šteká, psy idú ďalej (1993), jej pokračovanie Už ani muk! (1994). Karavána šteká 3 (1996), Šlak ma ide trafiť (1997), Tristo hrmených (1999). Od nového milénia (alebo julénia) pribudli „bratislavské“ knihy Polstoročie s Bratislavou (2002), Chlapci z Dunajskej ulice (2002) a S-F (Satinského feminizmy) Čučoriedkáreň 1 (2002) a 2 (2003). No a po smrti autora začínajú vychádzať reedície, spomienky, knihy iných autorov o ňom, skladačky, mozaiky, nepublikované texty...
Pre nás je však dôležité identifikovať vnútornú hodnotu týchto kníh a pomenovať prínos Júliusa Satinského do „veľkej“ literatúry. Hodnota tohto písania tkvie podľa mňa v tom, v čom sa odlišuje od artificiálnej literatúry: rezignuje na premyslenú kompozíciu, vychádza z prvotného nápadu, ktorý ďalej rozvíja a smeruje k pointe, regeneruje spontánnosť a výrazovú nonšalanciu, vracia do literatúry autenticitu. Napokon, Satinského insitnosť nie je až taká jednoznačná. Július Satinský bol poučený čitateľ a na jeho písaní vidno lektúru Iľfa-Petrova, ale aj britských humoristov. Uskutočil plodnú fúziu orálnej a písanej literatúry. A samozrejme, pracuje so všetkými možnosťami humoru, irónie, satiry, zveličenia, paródie, absurdity: „Toľko som sa bezcieľne potuloval, až zrazu udreli nedeľné hlady. Až taký sprostý nie som, aby som v nejakom úplne cudzom meste umrel od hladu... A tak som vošiel do ľudoprázdnej reštaurácie. Bola ľudoprázdna, ale nebola vyložene ľudová.“
Dobrý príklad nám ponúkajú napríklad začiatky jeho „šlakov“, ktoré priam zľudoveli: „Šlak ma ide trafiť z necitlivosti generálov.“ Alebo „Šľak ma ide trafiť od radosti, keď si nájdem vhodnú obeť na
dlhé slastné štengrovanie.“ Či „Šľak ma ide trafiť z experimentov s vecami, ktoré prekonali veky a vyvinuli sa evolučne ako všetko v prírode od samého začiatku.“
Satinského „šlakovanie“ či „tristohrmenie“, ktoré vyzerá navonok ako večné kverulantstvo a frflanie, je vlastne štylizovaným a dobre zamaskovaným záujmom o svet, o druhých ľudí, horúca angažovanosť v spoločenských záležitostiach, misia pri zveľaďovaní národa – hocijako podozrivo to pri „monarchistovi“ Satinskom vyzerá.
.rozprávkar Klobása
Trvalú brázdu vyoral Július Satinský aj v písaní pre deti, keď roku 1996 vyslal do sveta svoje alter-ego Uja Klobásu. Slovenskej literatúre pre deti, ktorá sa potáca(la) medzi neproduktívnou slovotvorbou a imitovaním zahraničných „potterovských“ vzorov, podal potrebnú infúziu. Obnovil archetypálnu imaginatívnosť slovenských ľudových rozprávok, ktorú kombinoval s prienikmi do sveta súčasného dieťaťa i dospelého. V tejto štylizácii vytvoril aj Kalendár uja Klobásu, pre ktorý navrhol nové názvy mesiacov. Satinského „klobásovky“ sú jedinečným spojením zázračného i všedného, naivného i kritického pohľadu... Napokon, ako celá spisovateľská epizóda zaberajúca jedno desaťročie.
Hoci je Július Satinský predovšetkým klaun a komik (od pojmu bavič či zabávač sa dôrazne dištancoval), nemôžeme brať jeho literárnu tvorbu ako písomnú prípravu na interpretovanie vlastných textov. Je to autonómna umelecká tvorba, ktorá spája orálny a znakový živel, obohacuje jedno druhým, a vytvára tak originálnu výpoveď. Jej živelnosť a spontaneita, jej komunikatívnosť i nekompromisnosť vytvárajú svojráznu syntézu láskavosti, životného optimizmu a hlbokého záujmu o človeka.
Kalendár uja Klobásu na rok 2010
JABLKÁR
V jablkári chodíme najčastejšie hore na skriňu alebo dolu do pivnice na jablká, aby sme mali vitamín C. V jablkári sa dobre vyspáva. Ráno sa človeku prenikavo zíva. Pri zívaní si vždy prikryjeme ústa dlaňou, aby nám do „hangára“ nevletela mucha.
UKECIAR
je posledný zimný mesiac a za dlhých večerov ukecávajú rodičia svoje deti, aby prestali vyvádzať a šli spať. Uspávanky, spievané mamami v ukeciari, sa volajú ukeciaranky, v matičných kruhoch uhováranky.
KRADEC
Voľakedy dávno sa v tento mesiaci premnožili zlodeji a kradlo sa tak prudko, že sa marec premenoval na Kradec. Kradec je symbolom jari. Čo neukradneš na jar, ukradni v lete!
APRÍL
jediný zostáva v kalendári uja Klobásu nepremenovaný. Kvôli prvému aprílu,
keď je zaužívané kričať „Prvý apríl!“ V apríli je častý výskyt záchvatov smiechu. Keď sa neviete prestať smiať, volajte Sanatórium uja Klobásu. Nadiktuje vám, čo všetko v apríli zdraželo. Vždy lepšie, keď vás prejde smiech, ako keby vás mal prejsť vlak...
HÁJ
je mesiac lásky. Ujo Klobása predobre vie, že všetci chodíte s frajerkami do hája a okrem toho je to aj obľúbený americký pozdrav (píše sa to HI!) Prvý háj je sviatok pracujúcich. Je to na pamiatku významnej udalosti, keď prvý raz poslal ujo Klobása istého pracujúceho (ktorému sa nechcelo pracovať) do hája!
STRÚN
Ujo Klobása – znalec strunových nástrojov, poetická duša, nazval tento mesiac podľa husľových strún. Gramaticky je to trochu za vlasy pritiahnuté, ale ujo Klobása má gu gramätyke podobní fsťach ako vi fšetci – môže mu byť ukradnutá.
ÚĽ
je mesiacom ľudských núl. Sú medzi nami takí, čo sa dokážu tešiť, že dva mesiace neuvidia školu, učiteľov, zošity... Koľká úbohosť! Aj ujo Klobása sa pokladá za ľudskú nulu, ale nikto mu to neverí. Úľ sa píše po anglicky ool a skloňuje sa podľa vzoru swimming pool.
ÚŠUST
Tento mesiac je plný úšustu. Čo je úšust, nechce zatiaľ ujo Klobása novinárom prezradiť. Úšust je jediný mesiac, ktorý vydáva zvuk. Keď sa v úšuste postavíte skoro ráno
smerom k horám, počujete jemný úúúúúúúšusssssssssssst... Je to niečo nádherné! S normálnymi vetrami to nemá nič spoločné.
ZECHENTER
Nevýhodou zechentera je to, že treba chodiť opäť do školy. Ale každým zechenterom máte možnosť postúpiť do vyššieho ročníka. A raz príde vo vašom živote zechenter, v ktorom už nebudete chodiť do školy.
TYNEJDŽER
býva odjakživa spojený s oslavou Veľkej tynejdžerskej revolúcie. Voľakedy v dávnoveku sa zmocnili vlády tynejdžerovia a dospeláci dlhé roky museli čušať. Po celom svete hučali diskotéky, liala sa kokakola a tynejdžerky balili tynejdžerov. Keby sa toto pomenovanie neujalo, nebude to nijaká ujma. Vrátime sa k októbru a hotovo.
KONTAJNER
je mesiac plný radostných prekvapení. Prvého kontajnera je sviatok Všechsvätých a preto poprosíme niekoho, kto má bakuľu, aby nás ňou pretiahol po hlave. Po poriadnom údere bakuľou možno uvidieť všetkých svätých. Podaktorí vidia po údere len hviezdičky, a preto ich treba ovaliť niekoľkokrát.
GAZEMBER
má tiež miesto pri vatre medzi dvanástimi mesiačikmi, aj keď je maďarského pôvodu. Zastupuje v roku národnostnú menšinu. V gazemberi hľadáme vhodné skrýše na vianočné darčeky. Ujo Klobása radí skrýše zapisovať (tajnou abecedou), aby sme nepozabúdali, kde sme darčeky schovali.
.satinský bez nálepiek
Aj keď dvojici L+S vyšli tri knižky aj za komunistov, spisovateľ Satinský sa objavil až po Novembri, pravda, nie hneď. Odohral sa totiž zaujímavý, no možno nie celkom neočakávaný paradox: komik a herec Satinský, ktorého celý umelecký život vyháňali z médií i divadiel, v čase, keď mal so svojím partnerom svoje divadlo, svoju scénu, sa čoraz s väčšou radosťou ponáral do intimissima pracovne a bez potlesku a kontaktu s divákmi písal. Písal tempom a s vervou, ktorú by zlé jazyky rady označili za grafomanstvo, je to však iba radosť z písania. Prvé sa po revolúcii na produktívneho interpreta vrhli súkromné rádiá, potom noviny a časopisy. A nech sa už relácia či rubrika volala akokoľvek, vždy to bolo na rovnakom princípe: Ako vidím ja, J. S., svet. Chemická reakcia vzniku týchto textov bola hádam zakaždým taká rovnaká, že by sa možno dala vyjadriť nejakou fabulačnou rovnicou: S1 + S2 = F, kde S1 = autor J. S., S2 = svet, realita, okolie, F = fikcia, fabulácia. Detail, uvidený, vypočutý, zazretý, sprostredkovaný z reálneho života sa dotkne fabulatívnej potencie nahromadenej v autorovej obrazotvornosti a vzniká historka, glosa, rozprávanie. Satinského by sme mohli označiť za literáta v tom najlepšom zmysle slova: nie je to klasický prozaik, je to autor, ktorý čerpá z nažitého, ale životná matéria je iba zámienkou na rozohratie fabulačných stratégií a expĺózií. Mohli by sme mu priznať štatút glosátora, keby to označenie nedevalvovali blogoví komentátori všetkého, čo sa kde šuchne, či fejtonistu, keby od čias Hesseho nedostalo toto pomenovanie pejoratívny nádych. A tak ostáva pre nás Július Satinský autorom bez nálepky.
.fabulátor Satinský
Bola otázka času, kedy sa začnú Satinského rozhlasové prehovory či novinové útvary publikovať knižne. Ako prví vyšli Moji milí Slováci (1991), a potom sa satinskovská erupcia už nedala zastaviť: Karavána šteká, psy idú ďalej (1993), jej pokračovanie Už ani muk! (1994). Karavána šteká 3 (1996), Šlak ma ide trafiť (1997), Tristo hrmených (1999). Od nového milénia (alebo julénia) pribudli „bratislavské“ knihy Polstoročie s Bratislavou (2002), Chlapci z Dunajskej ulice (2002) a S-F (Satinského feminizmy) Čučoriedkáreň 1 (2002) a 2 (2003). No a po smrti autora začínajú vychádzať reedície, spomienky, knihy iných autorov o ňom, skladačky, mozaiky, nepublikované texty...
Pre nás je však dôležité identifikovať vnútornú hodnotu týchto kníh a pomenovať prínos Júliusa Satinského do „veľkej“ literatúry. Hodnota tohto písania tkvie podľa mňa v tom, v čom sa odlišuje od artificiálnej literatúry: rezignuje na premyslenú kompozíciu, vychádza z prvotného nápadu, ktorý ďalej rozvíja a smeruje k pointe, regeneruje spontánnosť a výrazovú nonšalanciu, vracia do literatúry autenticitu. Napokon, Satinského insitnosť nie je až taká jednoznačná. Július Satinský bol poučený čitateľ a na jeho písaní vidno lektúru Iľfa-Petrova, ale aj britských humoristov. Uskutočil plodnú fúziu orálnej a písanej literatúry. A samozrejme, pracuje so všetkými možnosťami humoru, irónie, satiry, zveličenia, paródie, absurdity: „Toľko som sa bezcieľne potuloval, až zrazu udreli nedeľné hlady. Až taký sprostý nie som, aby som v nejakom úplne cudzom meste umrel od hladu... A tak som vošiel do ľudoprázdnej reštaurácie. Bola ľudoprázdna, ale nebola vyložene ľudová.“
Dobrý príklad nám ponúkajú napríklad začiatky jeho „šlakov“, ktoré priam zľudoveli: „Šlak ma ide trafiť z necitlivosti generálov.“ Alebo „Šľak ma ide trafiť od radosti, keď si nájdem vhodnú obeť na
dlhé slastné štengrovanie.“ Či „Šľak ma ide trafiť z experimentov s vecami, ktoré prekonali veky a vyvinuli sa evolučne ako všetko v prírode od samého začiatku.“
Satinského „šlakovanie“ či „tristohrmenie“, ktoré vyzerá navonok ako večné kverulantstvo a frflanie, je vlastne štylizovaným a dobre zamaskovaným záujmom o svet, o druhých ľudí, horúca angažovanosť v spoločenských záležitostiach, misia pri zveľaďovaní národa – hocijako podozrivo to pri „monarchistovi“ Satinskom vyzerá.
.rozprávkar Klobása
Trvalú brázdu vyoral Július Satinský aj v písaní pre deti, keď roku 1996 vyslal do sveta svoje alter-ego Uja Klobásu. Slovenskej literatúre pre deti, ktorá sa potáca(la) medzi neproduktívnou slovotvorbou a imitovaním zahraničných „potterovských“ vzorov, podal potrebnú infúziu. Obnovil archetypálnu imaginatívnosť slovenských ľudových rozprávok, ktorú kombinoval s prienikmi do sveta súčasného dieťaťa i dospelého. V tejto štylizácii vytvoril aj Kalendár uja Klobásu, pre ktorý navrhol nové názvy mesiacov. Satinského „klobásovky“ sú jedinečným spojením zázračného i všedného, naivného i kritického pohľadu... Napokon, ako celá spisovateľská epizóda zaberajúca jedno desaťročie.
Hoci je Július Satinský predovšetkým klaun a komik (od pojmu bavič či zabávač sa dôrazne dištancoval), nemôžeme brať jeho literárnu tvorbu ako písomnú prípravu na interpretovanie vlastných textov. Je to autonómna umelecká tvorba, ktorá spája orálny a znakový živel, obohacuje jedno druhým, a vytvára tak originálnu výpoveď. Jej živelnosť a spontaneita, jej komunikatívnosť i nekompromisnosť vytvárajú svojráznu syntézu láskavosti, životného optimizmu a hlbokého záujmu o človeka.
Kalendár uja Klobásu na rok 2010
JABLKÁR
V jablkári chodíme najčastejšie hore na skriňu alebo dolu do pivnice na jablká, aby sme mali vitamín C. V jablkári sa dobre vyspáva. Ráno sa človeku prenikavo zíva. Pri zívaní si vždy prikryjeme ústa dlaňou, aby nám do „hangára“ nevletela mucha.
UKECIAR
je posledný zimný mesiac a za dlhých večerov ukecávajú rodičia svoje deti, aby prestali vyvádzať a šli spať. Uspávanky, spievané mamami v ukeciari, sa volajú ukeciaranky, v matičných kruhoch uhováranky.
KRADEC
Voľakedy dávno sa v tento mesiaci premnožili zlodeji a kradlo sa tak prudko, že sa marec premenoval na Kradec. Kradec je symbolom jari. Čo neukradneš na jar, ukradni v lete!
APRÍL
jediný zostáva v kalendári uja Klobásu nepremenovaný. Kvôli prvému aprílu,
keď je zaužívané kričať „Prvý apríl!“ V apríli je častý výskyt záchvatov smiechu. Keď sa neviete prestať smiať, volajte Sanatórium uja Klobásu. Nadiktuje vám, čo všetko v apríli zdraželo. Vždy lepšie, keď vás prejde smiech, ako keby vás mal prejsť vlak...
HÁJ
je mesiac lásky. Ujo Klobása predobre vie, že všetci chodíte s frajerkami do hája a okrem toho je to aj obľúbený americký pozdrav (píše sa to HI!) Prvý háj je sviatok pracujúcich. Je to na pamiatku významnej udalosti, keď prvý raz poslal ujo Klobása istého pracujúceho (ktorému sa nechcelo pracovať) do hája!
STRÚN
Ujo Klobása – znalec strunových nástrojov, poetická duša, nazval tento mesiac podľa husľových strún. Gramaticky je to trochu za vlasy pritiahnuté, ale ujo Klobása má gu gramätyke podobní fsťach ako vi fšetci – môže mu byť ukradnutá.
ÚĽ
je mesiacom ľudských núl. Sú medzi nami takí, čo sa dokážu tešiť, že dva mesiace neuvidia školu, učiteľov, zošity... Koľká úbohosť! Aj ujo Klobása sa pokladá za ľudskú nulu, ale nikto mu to neverí. Úľ sa píše po anglicky ool a skloňuje sa podľa vzoru swimming pool.
ÚŠUST
Tento mesiac je plný úšustu. Čo je úšust, nechce zatiaľ ujo Klobása novinárom prezradiť. Úšust je jediný mesiac, ktorý vydáva zvuk. Keď sa v úšuste postavíte skoro ráno
smerom k horám, počujete jemný úúúúúúúšusssssssssssst... Je to niečo nádherné! S normálnymi vetrami to nemá nič spoločné.
ZECHENTER
Nevýhodou zechentera je to, že treba chodiť opäť do školy. Ale každým zechenterom máte možnosť postúpiť do vyššieho ročníka. A raz príde vo vašom živote zechenter, v ktorom už nebudete chodiť do školy.
TYNEJDŽER
býva odjakživa spojený s oslavou Veľkej tynejdžerskej revolúcie. Voľakedy v dávnoveku sa zmocnili vlády tynejdžerovia a dospeláci dlhé roky museli čušať. Po celom svete hučali diskotéky, liala sa kokakola a tynejdžerky balili tynejdžerov. Keby sa toto pomenovanie neujalo, nebude to nijaká ujma. Vrátime sa k októbru a hotovo.
KONTAJNER
je mesiac plný radostných prekvapení. Prvého kontajnera je sviatok Všechsvätých a preto poprosíme niekoho, kto má bakuľu, aby nás ňou pretiahol po hlave. Po poriadnom údere bakuľou možno uvidieť všetkých svätých. Podaktorí vidia po údere len hviezdičky, a preto ich treba ovaliť niekoľkokrát.
GAZEMBER
má tiež miesto pri vatre medzi dvanástimi mesiačikmi, aj keď je maďarského pôvodu. Zastupuje v roku národnostnú menšinu. V gazemberi hľadáme vhodné skrýše na vianočné darčeky. Ujo Klobása radí skrýše zapisovať (tajnou abecedou), aby sme nepozabúdali, kde sme darčeky schovali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.