Z množstva tém, o ktorých by sa v rámci svetovej ekonomiky dalo písať, sa zameriame iba na udalosti v štyroch dôležitých ekonomikách sveta –USA, EÚ, Ruska a Číny. Pozrieme sa na formu boja týchto krajín proti kríze, zhodnotíme, aké boli úspešné čo ich v tomto roku čaká.
.záchranca Obama
V Spojených štátoch amerických začal čerstvo zvolený prezident Barack Obama už od začiatku minulého roka rázne presadzovať štátne zásahy do ekonomiky. Záchranný balíček v sume takmer 800 miliárd dolárov nechcel sypať iba do chorého finančného sektora, automobiliek, ale aj do malých a stredných firiem. Kritici hneď začali jeho projekt prirovnávať k protikrízovému programu prezidenta F. D. Roosevelta New Deal, ktorý podľa mnohých ekonómov krízu síce zmiernil, ale aj predĺžil. Obama sa nedal odradiť a šiel za svojím cieľom. V priebehu roka však musel riešiť pomoc krachujúcej automobilke General Motors. Americká vláda sa do nej chystala naliať 50 miliárd dolárov, za čo by získala 60-percentný balík akcií. Takto ju fakticky sčasti zoštátnila. Automobilkám sa americká vláda snažila uľaviť aj šrotovným z leta tohto roku. Pomohlo to iba čiastočne a na chvíľu. Peniaze na šrotovné sa minuli za týždeň a problém nízkeho dopytu ostal.
Obama sa počas minulého roka prizeral aj na čistiaci sa bankový sektor, kde skrachovalo viac ako sto malých a stredných bánk. Aj na tomto poli mal regulačný plán, ktorý sa mu podarilo presadiť až v decembri. V jeho reforme finančného sektora ide o väčšiu kontrolu štátu nad bankami. Vytvoria sa nové štátne úrady, ktoré budú dohliadať na bankové transakcie. Už existujúcim úradom, ako je Komisia pre burzy a cenné papiere, sa rozšíria právomoci pri regulácii trhu s finančnými derivátmi. Nové právomoci v oblasti dohľadu nad bankami získa aj Centrálna banka (Fed). Oponenti z radov republikánov tvrdia, že legislatíva obmedzí práva spotrebiteľov a rozsiahly dohľad nad finančným trhom bude blokovať inovácie v sektore. Obama ide regulovať podnikanie bánk aj inak. Podľa vzoru Billa Clintona im káže, aby zvýšili poskytovanie úverov vlastníkom domov a malým podnikateľom. Napriek tomu, že práve poskytovanie hypoték a úverov nebonitným dlžníkom bolo jednou z príčin súčasnej krízy.
Poslednou veľkou témou Obamu v minulom roku bola reforma financovania zdravotného systému. V novembri mu prešla tesne v Snemovni reprezentantov, koncom decembra prešla – ale v inej verzii – aj cez Senát, teda boj o jej konečnú podobu bude pokračovať. Cieľom reformy je zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre 36 miliónov Američanov, ktorí v súčasnosti nemajú zdravotné poistenie alebo si ho nemôžu dovoliť. Kritici tomuto plánu vyčítajú, že enormne zaťaží štátny rozpočet a jeho deficit bude iba rásť.
Ako americká ekonomika prijme Obamove reformy a zásahy, to sa ukáže v tomto roku. Zotavenie americkej ekonomiky sa objavilo už na jeseň a ak bude pokračovať, Obama bude mať tromfy v rukách. Ekonómovia, však varujú, že zotavenie ekonomiky v tomto roku nemusí ísť len smerom hore. Greg Ip z časopisu Economist napríklad tvrdí, že expanzia môže vyzerať ani nie ako V, U či W, ale ako odmocnina: svižné zotavenie bude pokračovať dlhým obdobím slabého rastu.
.nejednotná Európa
Štáty Európskej únie zažívali v minulom roku krízu naplno a prepady hospodárskeho rastu zaznamenali všetci členovia. Nie všetky krajiny však recesia postihla rovnako. Najhlbšie prepady hospodárstva zažilo Írsko či pobaltské krajiny. Zle na tom bolo aj Španielsko, kde prasknutie realitnej bubliny silno postihlo ekonomiku aj trh práce. Maďarsko pre vysokú zadlženosť musel zachraňovať Medzinárodný menový fond. Ten pomáhal aj Rumunsku. Dlhodobé deficitné hospodárenie postihlo aj Grécko a Taliansko.
Napriek snahe koordinovať boj proti kríze boli formy boja v Európe rôzne. Na stimuláciu dopytu po automobiloch vo forme šrotovného sa odhodlali Nemci, ale aj Slováci. Francúzi svojim automobilkám ponúkali výhodné úvery. Viaceré krajiny zase zachraňovali svoje banky. Európska centrálna banka pokračovala v politike nízkych úrokových sadzieb a v nalievaní likvidity do chorých bánk. Objavili sa, podobne ako v USA , aj snahy zasahovať do finančného sektora. Zdaniť bonusy bánk chcú vo Veľkej Británii aj vo Francúzsku.
Výsledky spoločného postupu Európanov v boji proti kríze neboli až také úspešné. Odhady predpokladajú, že recesia európskej ekonomiky zrejme potrvá až do druhého polroku 2010. Ak bude spolupráca na hospodárskom poli viaznuť, možno aj dlhšie.
Horšie to bude s vývojom nezamestnanosti, ktorá má stúpať aj v tomto roku. Len máloktorá európska vláda bude mať odvahu robiť potrebné reformy na liberalizáciu trhu práce. John Peet z Economistu predpovedá, že vlády namiesto podpory rekvalifikácie nezamestnaných budú podporovať ich predčasný odchod do dôchodku či ich dočasné zamestnanie na štátom dotované práce.
Európski politici sa budú snažiť bojovať aj s hrozivými schodkami verejných rozpočtov. Viacerí európski lídri ohlásili na tento rok veľké škrty v štátnych výdavkoch. Či sa im ich podarí aj dodržať, bude záležať aj na rýchlosti zotavovania sa ekonomiky.
.zraniteľné Rusko
Ruský premiér Vladimír Putin na konci januára minulého roku na Svetového ekonomického fóre v Davose hovoril o hrozbe krízy a o tom, že všetky svetové ekonomiky sú na jednej lodi. Tá ruská časť lode je však viac deravá. Kríza totiž odkryla slabiny ruskej ekonomiky naplno. Poukázala najmä na jej závislosť od vývozu surovín. Pri ich ťažbe sa dlho neinvestovalo, a keďže minulý rok ceny ropy a plynu padli, investície do modernizácie vrtov sa hľadali ešte ťažšie. Navyše ani zahraničie už nie je v čase krízy Rusku veľmi ochotné požičiavať. Z Ruska dokonca niekoľko zahraničných investorov odišlo, keďže sa im nepáčilo preferovanie domácich firiem. Ruský rubeľ počas minulého roku pokračoval v devalvácii, nezamestnanosť rástla, deficit rozpočtu sa zvyšoval a hospodárstvo padalo. Vláda sa prvý polrok spamätávala z rán, ktoré kríza jej ekonomike uštedrila. Na jeseň už aj prezident Dmitrij Medvedev priznal, že kríza a prepad cien ropy mali väčší dopad na ruskú ekonomiku ako očakával. Jeho predchodca Putin dokonca vyzval na modernizáciu ruskej ekonomiky, aby sa obmedzila závislosť krajiny od exportu surovín. Za čo ju modernizovať, však nepovedal. Ekonómovia tvrdia, že ruská ekonomika je stále zraniteľná. Na modernizáciu si budú Rusi musieť požičať, ale ochota požičiavať nedôveryhodnému partnerovi bude menšia. Ak aj niekto Rusku požičia, nebude to za lacný peniaz. Rusku však podľa odborníkov nehrozí taký pád a platobná neschopnosť ako v roku 1998. Rusi sa poučili a majú aj isté rezervy. Kritický však pre nich bude aj tento rok a Rusi dúfajú, že dopyt po surovinách sa obnoví. Od cien ropy bude závisieť aj modernizácia ruskej ekonomiky. Vyššie ceny ropy môžu, paradoxne, spôsobiť stagnáciu ruského hospodárstva, pretože to nebude nútené sa modernizovať. Ak ceny ropy budú klesať, môže to ruskej ekonomike pomôcť otvoriť sa konkurencii a inováciám.
.zázračná Čína?
Čína sa na začiatku minulého roka ešte tvárila, že svetová kríza sa jej netýka. Jej hospodársky rast bol v porovnaní s ostatnými globálnym hráčmi obrovský, výroba rástla a odborníci jej predpovedali rast po celý rok. Opierali sa o predpoklady, že v Číne sú stále nízke mzdové náklady, vysoké úspory, postupujúca urbanizácia či zlepšujúca sa infraštruktúra. Čína mala aktívnu platobnú bilanciu v zahraničnom obchode a štátne rozpočty stabilné.
Tento štát však má aj problémy. Kritici poukazujú na nízku spotrebu, nadhodnotený kurz domácej meny, či dokonca falšovanie údajov o hospodárskom raste. Čína si totiž plánuje aj vývoj HDP a ten musí podľa byrokratov stále rásť. V skutočnosti čínska ekonomika rastie pomalšie, ako tvrdia úrady. Súčasný čínsky rast podľa viacerých ekonómov nie je zdravý. Hospodárstvo Číny je stále závislé od štátnych firiem, ktoré nie sú transparentné v investovaní. Štátne banky požičiavajú vo veľkom aj na nekvalitné projekty a je len otázka času, keď aj v tejto krajine praskne realitná bublina. Vláda tak plytvá obrovské zásoby úspor svojich obyvateľov, ktorí na to môžu v budúcnosti doplatiť. Problémové sú v tejto krajine aj stále regulované ceny tovarov. Skeptici predpovedajú Číne kolaps bankového sektora, infláciu a znehodnotenie obrovských úspor obyvateľov.
.záchranca Obama
V Spojených štátoch amerických začal čerstvo zvolený prezident Barack Obama už od začiatku minulého roka rázne presadzovať štátne zásahy do ekonomiky. Záchranný balíček v sume takmer 800 miliárd dolárov nechcel sypať iba do chorého finančného sektora, automobiliek, ale aj do malých a stredných firiem. Kritici hneď začali jeho projekt prirovnávať k protikrízovému programu prezidenta F. D. Roosevelta New Deal, ktorý podľa mnohých ekonómov krízu síce zmiernil, ale aj predĺžil. Obama sa nedal odradiť a šiel za svojím cieľom. V priebehu roka však musel riešiť pomoc krachujúcej automobilke General Motors. Americká vláda sa do nej chystala naliať 50 miliárd dolárov, za čo by získala 60-percentný balík akcií. Takto ju fakticky sčasti zoštátnila. Automobilkám sa americká vláda snažila uľaviť aj šrotovným z leta tohto roku. Pomohlo to iba čiastočne a na chvíľu. Peniaze na šrotovné sa minuli za týždeň a problém nízkeho dopytu ostal.
Obama sa počas minulého roka prizeral aj na čistiaci sa bankový sektor, kde skrachovalo viac ako sto malých a stredných bánk. Aj na tomto poli mal regulačný plán, ktorý sa mu podarilo presadiť až v decembri. V jeho reforme finančného sektora ide o väčšiu kontrolu štátu nad bankami. Vytvoria sa nové štátne úrady, ktoré budú dohliadať na bankové transakcie. Už existujúcim úradom, ako je Komisia pre burzy a cenné papiere, sa rozšíria právomoci pri regulácii trhu s finančnými derivátmi. Nové právomoci v oblasti dohľadu nad bankami získa aj Centrálna banka (Fed). Oponenti z radov republikánov tvrdia, že legislatíva obmedzí práva spotrebiteľov a rozsiahly dohľad nad finančným trhom bude blokovať inovácie v sektore. Obama ide regulovať podnikanie bánk aj inak. Podľa vzoru Billa Clintona im káže, aby zvýšili poskytovanie úverov vlastníkom domov a malým podnikateľom. Napriek tomu, že práve poskytovanie hypoték a úverov nebonitným dlžníkom bolo jednou z príčin súčasnej krízy.
Poslednou veľkou témou Obamu v minulom roku bola reforma financovania zdravotného systému. V novembri mu prešla tesne v Snemovni reprezentantov, koncom decembra prešla – ale v inej verzii – aj cez Senát, teda boj o jej konečnú podobu bude pokračovať. Cieľom reformy je zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre 36 miliónov Američanov, ktorí v súčasnosti nemajú zdravotné poistenie alebo si ho nemôžu dovoliť. Kritici tomuto plánu vyčítajú, že enormne zaťaží štátny rozpočet a jeho deficit bude iba rásť.
Ako americká ekonomika prijme Obamove reformy a zásahy, to sa ukáže v tomto roku. Zotavenie americkej ekonomiky sa objavilo už na jeseň a ak bude pokračovať, Obama bude mať tromfy v rukách. Ekonómovia, však varujú, že zotavenie ekonomiky v tomto roku nemusí ísť len smerom hore. Greg Ip z časopisu Economist napríklad tvrdí, že expanzia môže vyzerať ani nie ako V, U či W, ale ako odmocnina: svižné zotavenie bude pokračovať dlhým obdobím slabého rastu.
.nejednotná Európa
Štáty Európskej únie zažívali v minulom roku krízu naplno a prepady hospodárskeho rastu zaznamenali všetci členovia. Nie všetky krajiny však recesia postihla rovnako. Najhlbšie prepady hospodárstva zažilo Írsko či pobaltské krajiny. Zle na tom bolo aj Španielsko, kde prasknutie realitnej bubliny silno postihlo ekonomiku aj trh práce. Maďarsko pre vysokú zadlženosť musel zachraňovať Medzinárodný menový fond. Ten pomáhal aj Rumunsku. Dlhodobé deficitné hospodárenie postihlo aj Grécko a Taliansko.
Napriek snahe koordinovať boj proti kríze boli formy boja v Európe rôzne. Na stimuláciu dopytu po automobiloch vo forme šrotovného sa odhodlali Nemci, ale aj Slováci. Francúzi svojim automobilkám ponúkali výhodné úvery. Viaceré krajiny zase zachraňovali svoje banky. Európska centrálna banka pokračovala v politike nízkych úrokových sadzieb a v nalievaní likvidity do chorých bánk. Objavili sa, podobne ako v USA , aj snahy zasahovať do finančného sektora. Zdaniť bonusy bánk chcú vo Veľkej Británii aj vo Francúzsku.
Výsledky spoločného postupu Európanov v boji proti kríze neboli až také úspešné. Odhady predpokladajú, že recesia európskej ekonomiky zrejme potrvá až do druhého polroku 2010. Ak bude spolupráca na hospodárskom poli viaznuť, možno aj dlhšie.
Horšie to bude s vývojom nezamestnanosti, ktorá má stúpať aj v tomto roku. Len máloktorá európska vláda bude mať odvahu robiť potrebné reformy na liberalizáciu trhu práce. John Peet z Economistu predpovedá, že vlády namiesto podpory rekvalifikácie nezamestnaných budú podporovať ich predčasný odchod do dôchodku či ich dočasné zamestnanie na štátom dotované práce.
Európski politici sa budú snažiť bojovať aj s hrozivými schodkami verejných rozpočtov. Viacerí európski lídri ohlásili na tento rok veľké škrty v štátnych výdavkoch. Či sa im ich podarí aj dodržať, bude záležať aj na rýchlosti zotavovania sa ekonomiky.
.zraniteľné Rusko
Ruský premiér Vladimír Putin na konci januára minulého roku na Svetového ekonomického fóre v Davose hovoril o hrozbe krízy a o tom, že všetky svetové ekonomiky sú na jednej lodi. Tá ruská časť lode je však viac deravá. Kríza totiž odkryla slabiny ruskej ekonomiky naplno. Poukázala najmä na jej závislosť od vývozu surovín. Pri ich ťažbe sa dlho neinvestovalo, a keďže minulý rok ceny ropy a plynu padli, investície do modernizácie vrtov sa hľadali ešte ťažšie. Navyše ani zahraničie už nie je v čase krízy Rusku veľmi ochotné požičiavať. Z Ruska dokonca niekoľko zahraničných investorov odišlo, keďže sa im nepáčilo preferovanie domácich firiem. Ruský rubeľ počas minulého roku pokračoval v devalvácii, nezamestnanosť rástla, deficit rozpočtu sa zvyšoval a hospodárstvo padalo. Vláda sa prvý polrok spamätávala z rán, ktoré kríza jej ekonomike uštedrila. Na jeseň už aj prezident Dmitrij Medvedev priznal, že kríza a prepad cien ropy mali väčší dopad na ruskú ekonomiku ako očakával. Jeho predchodca Putin dokonca vyzval na modernizáciu ruskej ekonomiky, aby sa obmedzila závislosť krajiny od exportu surovín. Za čo ju modernizovať, však nepovedal. Ekonómovia tvrdia, že ruská ekonomika je stále zraniteľná. Na modernizáciu si budú Rusi musieť požičať, ale ochota požičiavať nedôveryhodnému partnerovi bude menšia. Ak aj niekto Rusku požičia, nebude to za lacný peniaz. Rusku však podľa odborníkov nehrozí taký pád a platobná neschopnosť ako v roku 1998. Rusi sa poučili a majú aj isté rezervy. Kritický však pre nich bude aj tento rok a Rusi dúfajú, že dopyt po surovinách sa obnoví. Od cien ropy bude závisieť aj modernizácia ruskej ekonomiky. Vyššie ceny ropy môžu, paradoxne, spôsobiť stagnáciu ruského hospodárstva, pretože to nebude nútené sa modernizovať. Ak ceny ropy budú klesať, môže to ruskej ekonomike pomôcť otvoriť sa konkurencii a inováciám.
.zázračná Čína?
Čína sa na začiatku minulého roka ešte tvárila, že svetová kríza sa jej netýka. Jej hospodársky rast bol v porovnaní s ostatnými globálnym hráčmi obrovský, výroba rástla a odborníci jej predpovedali rast po celý rok. Opierali sa o predpoklady, že v Číne sú stále nízke mzdové náklady, vysoké úspory, postupujúca urbanizácia či zlepšujúca sa infraštruktúra. Čína mala aktívnu platobnú bilanciu v zahraničnom obchode a štátne rozpočty stabilné.
Tento štát však má aj problémy. Kritici poukazujú na nízku spotrebu, nadhodnotený kurz domácej meny, či dokonca falšovanie údajov o hospodárskom raste. Čína si totiž plánuje aj vývoj HDP a ten musí podľa byrokratov stále rásť. V skutočnosti čínska ekonomika rastie pomalšie, ako tvrdia úrady. Súčasný čínsky rast podľa viacerých ekonómov nie je zdravý. Hospodárstvo Číny je stále závislé od štátnych firiem, ktoré nie sú transparentné v investovaní. Štátne banky požičiavajú vo veľkom aj na nekvalitné projekty a je len otázka času, keď aj v tejto krajine praskne realitná bublina. Vláda tak plytvá obrovské zásoby úspor svojich obyvateľov, ktorí na to môžu v budúcnosti doplatiť. Problémové sú v tejto krajine aj stále regulované ceny tovarov. Skeptici predpovedajú Číne kolaps bankového sektora, infláciu a znehodnotenie obrovských úspor obyvateľov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.