.kde inde sa pred Silvestrom vyberie mestský našinec než na Štrbské pleso? Čaká ho tam otvorenie lyžiarskej sezóny, krst snehovej vločky, no najmä „krst medveďa“. Medom, čím iným. Z pomerne riedkych davov turistov stúpa ako odér ruština – tri, štyri čartrové (pekné slovenské slovo) lety z Moskvy už, zdá sa, dorazili. Aj z Kyjeva. Keby tak naši policajti o pár dní bombu z Popradu neprepašovali do Írska, ale do Ruska, bolo by to väčšie „vzrúšo“. Bratia by nám ju možno vrátili, v duchu tradícií, na tankoch. Títo Rusi sa k nám však prišli „katať“ a sú tu viac ako vítaní.
„Medveď je symbol Tatier. V internetovom hlasovaní zvíťazilo meno medveďa... Štrbko,“ oznamuje z pódia starosta Štrby Michal Sýkora, oblečený vo vlnenom kroji a obutý v krpcoch. Štýlový je aj hnedý maco, teda človek v jeho koži. Nemotorne tancuje s deťmi, Rusi a iní turisti si ho fotia. Sýkora potom zíde medzi nich a každému nalieva štamperlík „frndžalice“.
Na medveďa, no polárneho, je zaťažená aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Jej kampaň v zahraničných médiách láka prežiť zimnú dovolenku u nás pod sloganom Prezimujte na Slovensku. Prečo je však jej motívom dvojica spiacich ľadových medveďov? Žeby nenápadný odkaz na „spiacu“ úroveň našich služieb v cestovnom ruchu ? Letné dovolenky tak bude možno propagovať rozprávková Kamila – ťava spanilá.
.ponuka pre české manažérky
Pred Tatralandiou v Liptovskom Mikuláši stojí skupina desiatich českých novinárov, pre ktorých pripravila SACR informatívnu cestu po krásach našich zimných veľhôr. Vidia pusté bazény, blato, sneh je iba na hrebeňoch. O chvíľu sa ocitnú v Kongresovej sále, kde ich zástupcovia Klastra Liptov zahltia informáciami o cenách skipasov, dĺžkach tratí, počtoch lanoviek, sedačiek, kabínok, kapacitách hotelov. „A co nabízí region pro unavené, vystresované manažerky, myslím tím nějaký relax, masáže, vířivé lázně a tak?“ opýta sa česká novinárka. Zástupcu Klastra Liptov tým nevyvedie z miery. „Najlepšia na stres a únavu pre topmanažérov je prechádzka zasneženou liptovskou dolinou, najlepšie upokojí zvuk vŕzgajúceho snehu pod nohami a samota,“ vraví Ľubomír Čech. Hm, že by jazdili manažérky z Prahy tisíc kilometrov kvôli prechádzke dolinou? Ďalší český novinár sa pýta, či je v tých dolinách signál. „Protože největší stresový faktor je mobil,“ dodá. Náučné predpoludnie sa končí debatou o slovenských gastronomických špecialitách, bohatej ponuke ovčích syrov a „kapustnici varenej v každej dedine iným spôsobom“. Starší český novinár preloží mladším kolegom: „Je tím myšlena zelňačka.“
Napriek reklamným medveďom, ponuke tichých dolín a ovčieho syra bolo v roku 2008 Slovensko pre Čechov top-destináciou. Prišlo ich k nám o 50-tisíc viac ako do Chorvátska. V prvom polroku 2009 sme však zaznamenali pokles návštevnosti z Česka asi o 23 percent, údajne pre euro a hospodársku krízu.
.čo iní susedia?
Delegátka SACR v Budapešti Soňa Jelínková hovorí o 40-percentnom poklese návštevnosti v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008. Maďari chodia viac do Álp, Rakúska, Talianska, ale aj do rumunského Sedmihradska. Pre zaujímavosť: Maďari vlastnia alebo prevádzkujú mnohé hotely a penzióny v Rakúsku, pričom služby a ceny prispôsobujú potrebám krajanov. Jelínková prirovnáva situáciu k problémom s ruskými, ukrajinskými, pobaltskými turistami, ktorí majú peniaze, zo Slovenska však odišli do Álp. Okrem toho, Maďari sa podľa nej obávajú ísť na Slovensko, vzhľadom na nevraživé politické vzťahy. V Budapešti silnejú protislovenské nálady, na kultúrnom inštitúte v Budapešti, kde sídli aj kancelária SACR, vandali rozmlátili výklady. Pomôžu cestovné šeky, ktoré maďarský zväz turistov poskytuje aj na pobyty na Slovensku?
Naopak, optimistom je Ján Bošnovič, delegát ASCR vo Varšave. „Poliaci boli v roku 2009 opatrní, prišlo ich na Slovensko asi o 40 percent menej ako v roku 2008. Postupne však zistili, že ceny na Slovensku sú v porovnaní s Rakúskom pre nich až o 30 percent nižšie,“ uvádza Bošnovič s tým, že zimná sezóna je strategická. Poliaci vítajú zavedenie balíkov – lacných nákupov skipasu s ubytovaním, dopravou na zjazdovky z hotelov a stravou. Podnikavé poľské cestovné kancelárie využívajú leteckú dopravu Varšava – Poprad. Do dvoch hodín tak môžu byť v Zakopanom alebo v Jasnej, lenže poľská strana Tatier je lacnejšia. Slovensko je tak pre nich, žiaľ, iba tranzitom.
.prekrásny výhľad z tunela
Hlavnou témou novembrového zasadnutia vlády v Poprade bola podpora cestovného ruchu. A „Dedo Mráz“ bol vskutku štedrý. Prešovský a Žilinský samosprávny kraj dostali 8,6 milióna eur. Najviac, 2,9 milióna, pôjde na transformáciu a modernizáciu športového areálu FIS Štrbské Pleso. S podmienkou, že dnes nefunkčné zariadenie získa obec Štrba. Peniaze zo štátneho by mali ísť aj na financovanie centra turistiky v Tatrách, cyklotrás, rekonštrukcií štyroch drevených chrámov, na opravu hradu v Starej Ľubovni či na rekonštrukciu odletovej haly popradského letiska.
Popradské zasadnutie vlády „mimo programu“ vyvrcholilo slávnostným sprejazdnením diaľničného úseku D1 Mengusovce – Jánovce vrátane tunela Bôrik, ktorý vzápätí zavreli – bol nedokončený. Dlhé prejavy premiéra, niekoľkých ministrov a staviteľov diaľničného úseku v samom strede takmer kilometer dlhého tunela, v tme a chladnom prievane. Do kontextu úsmevne zapadla poznámka ktoréhosi z rečníkov o tom, aký „prekrásny výhľad na naše Tatry budú mať motoristi, prechádzajúci tunelom“.
.čakanie na cestovné šeky
Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý je menej nadšený ako premiér. Uvádza, že ubytovatelia v Tatrách v zimnej sezóne 2007/2008 hlásili pokles počtu ubytovaných hostí oproti minulej sezóne až o tretinu a „jednodňových návštevníkov“ prišlo až o 40 percent menej. „Ceny v ubytovacích zariadeniach išli nižšie až o dvadsať percent, ceny lístkov na lanovky a vleky o pätnásť percent. Za prvých jedenásť mesiacov roka 2009 prišlo v porovnaní s rokom 2008 asi o pätnásť percent turistov menej,“ tvrdí Chudý.
Čo s tým? Už čoskoro by mali podľa zámerov vlády zamestnanci dostávať rekreačné šeky v hodnote 332 eur, ktoré by ich mali motivovať na dovolenku doma, nie v zahraničí. Polovicu z hodnoty šeku by mal hradiť štát, druhú zamestnávatelia. Platiť by sa nimi malo za návštevy kúpalísk, múzeí, aquaparkov, jaskýň, zoologických záhrad a podobne. Podobný systém už dlhé roky funguje nielen v Poľsku a Maďarsku, ale vo Francúzsku či vo Švajčiarsku, Rakúsku.
Zo strany podnikateľov by nový systém mal byť založený na dobrovoľnosti. V prípade, že by prideľovanie šekov zamestnávateľom kompenzovali daňové úľavy, tí by sa šekom v rámci svojich sociálnych programov pre zamestnancom nebránili. Inak áno. Otázne však je, či zamestnávatelia v časoch rozsiahlych úsporných opatrení na takéto financovanie podpory domáceho cestovného ruchu budú mať zdroje. V Maďarsku je hodnota určená jednou minimálnu mzdou, pričom v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol záujem o šeky o vyše 40 percent. Naši južní susedia sa v čase zlej domácej hospodárskej situácie začali viac zaujímať o prežívanie dovoleniek doma. V Poľsku je šek príspevkom zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ktorý sa plní v rôznej výške a závisí od počtu zamestnancov.
Nik nepopiera, že „budovať cestovný ruch“ bez vstupných investícií sa nedá, lenže budujeme ho už tak dlho, že nám hostia, najmä tí cudzí, poutekali do Álp. Nejde len o váhavé zavedenie šekov, Vysoké Tatry naďalej úspešne odrádzajú návštevníkov napríklad platením parkovacieho poplatku v špičke sezóny, čo je prax, ktorú už iné zimné strediská na Slovensku opustili.
„Medveď je symbol Tatier. V internetovom hlasovaní zvíťazilo meno medveďa... Štrbko,“ oznamuje z pódia starosta Štrby Michal Sýkora, oblečený vo vlnenom kroji a obutý v krpcoch. Štýlový je aj hnedý maco, teda človek v jeho koži. Nemotorne tancuje s deťmi, Rusi a iní turisti si ho fotia. Sýkora potom zíde medzi nich a každému nalieva štamperlík „frndžalice“.
Na medveďa, no polárneho, je zaťažená aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Jej kampaň v zahraničných médiách láka prežiť zimnú dovolenku u nás pod sloganom Prezimujte na Slovensku. Prečo je však jej motívom dvojica spiacich ľadových medveďov? Žeby nenápadný odkaz na „spiacu“ úroveň našich služieb v cestovnom ruchu ? Letné dovolenky tak bude možno propagovať rozprávková Kamila – ťava spanilá.
.ponuka pre české manažérky
Pred Tatralandiou v Liptovskom Mikuláši stojí skupina desiatich českých novinárov, pre ktorých pripravila SACR informatívnu cestu po krásach našich zimných veľhôr. Vidia pusté bazény, blato, sneh je iba na hrebeňoch. O chvíľu sa ocitnú v Kongresovej sále, kde ich zástupcovia Klastra Liptov zahltia informáciami o cenách skipasov, dĺžkach tratí, počtoch lanoviek, sedačiek, kabínok, kapacitách hotelov. „A co nabízí region pro unavené, vystresované manažerky, myslím tím nějaký relax, masáže, vířivé lázně a tak?“ opýta sa česká novinárka. Zástupcu Klastra Liptov tým nevyvedie z miery. „Najlepšia na stres a únavu pre topmanažérov je prechádzka zasneženou liptovskou dolinou, najlepšie upokojí zvuk vŕzgajúceho snehu pod nohami a samota,“ vraví Ľubomír Čech. Hm, že by jazdili manažérky z Prahy tisíc kilometrov kvôli prechádzke dolinou? Ďalší český novinár sa pýta, či je v tých dolinách signál. „Protože největší stresový faktor je mobil,“ dodá. Náučné predpoludnie sa končí debatou o slovenských gastronomických špecialitách, bohatej ponuke ovčích syrov a „kapustnici varenej v každej dedine iným spôsobom“. Starší český novinár preloží mladším kolegom: „Je tím myšlena zelňačka.“
Napriek reklamným medveďom, ponuke tichých dolín a ovčieho syra bolo v roku 2008 Slovensko pre Čechov top-destináciou. Prišlo ich k nám o 50-tisíc viac ako do Chorvátska. V prvom polroku 2009 sme však zaznamenali pokles návštevnosti z Česka asi o 23 percent, údajne pre euro a hospodársku krízu.
.čo iní susedia?
Delegátka SACR v Budapešti Soňa Jelínková hovorí o 40-percentnom poklese návštevnosti v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008. Maďari chodia viac do Álp, Rakúska, Talianska, ale aj do rumunského Sedmihradska. Pre zaujímavosť: Maďari vlastnia alebo prevádzkujú mnohé hotely a penzióny v Rakúsku, pričom služby a ceny prispôsobujú potrebám krajanov. Jelínková prirovnáva situáciu k problémom s ruskými, ukrajinskými, pobaltskými turistami, ktorí majú peniaze, zo Slovenska však odišli do Álp. Okrem toho, Maďari sa podľa nej obávajú ísť na Slovensko, vzhľadom na nevraživé politické vzťahy. V Budapešti silnejú protislovenské nálady, na kultúrnom inštitúte v Budapešti, kde sídli aj kancelária SACR, vandali rozmlátili výklady. Pomôžu cestovné šeky, ktoré maďarský zväz turistov poskytuje aj na pobyty na Slovensku?
Naopak, optimistom je Ján Bošnovič, delegát ASCR vo Varšave. „Poliaci boli v roku 2009 opatrní, prišlo ich na Slovensko asi o 40 percent menej ako v roku 2008. Postupne však zistili, že ceny na Slovensku sú v porovnaní s Rakúskom pre nich až o 30 percent nižšie,“ uvádza Bošnovič s tým, že zimná sezóna je strategická. Poliaci vítajú zavedenie balíkov – lacných nákupov skipasu s ubytovaním, dopravou na zjazdovky z hotelov a stravou. Podnikavé poľské cestovné kancelárie využívajú leteckú dopravu Varšava – Poprad. Do dvoch hodín tak môžu byť v Zakopanom alebo v Jasnej, lenže poľská strana Tatier je lacnejšia. Slovensko je tak pre nich, žiaľ, iba tranzitom.
.prekrásny výhľad z tunela
Hlavnou témou novembrového zasadnutia vlády v Poprade bola podpora cestovného ruchu. A „Dedo Mráz“ bol vskutku štedrý. Prešovský a Žilinský samosprávny kraj dostali 8,6 milióna eur. Najviac, 2,9 milióna, pôjde na transformáciu a modernizáciu športového areálu FIS Štrbské Pleso. S podmienkou, že dnes nefunkčné zariadenie získa obec Štrba. Peniaze zo štátneho by mali ísť aj na financovanie centra turistiky v Tatrách, cyklotrás, rekonštrukcií štyroch drevených chrámov, na opravu hradu v Starej Ľubovni či na rekonštrukciu odletovej haly popradského letiska.
Popradské zasadnutie vlády „mimo programu“ vyvrcholilo slávnostným sprejazdnením diaľničného úseku D1 Mengusovce – Jánovce vrátane tunela Bôrik, ktorý vzápätí zavreli – bol nedokončený. Dlhé prejavy premiéra, niekoľkých ministrov a staviteľov diaľničného úseku v samom strede takmer kilometer dlhého tunela, v tme a chladnom prievane. Do kontextu úsmevne zapadla poznámka ktoréhosi z rečníkov o tom, aký „prekrásny výhľad na naše Tatry budú mať motoristi, prechádzajúci tunelom“.
.čakanie na cestovné šeky
Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý je menej nadšený ako premiér. Uvádza, že ubytovatelia v Tatrách v zimnej sezóne 2007/2008 hlásili pokles počtu ubytovaných hostí oproti minulej sezóne až o tretinu a „jednodňových návštevníkov“ prišlo až o 40 percent menej. „Ceny v ubytovacích zariadeniach išli nižšie až o dvadsať percent, ceny lístkov na lanovky a vleky o pätnásť percent. Za prvých jedenásť mesiacov roka 2009 prišlo v porovnaní s rokom 2008 asi o pätnásť percent turistov menej,“ tvrdí Chudý.
Čo s tým? Už čoskoro by mali podľa zámerov vlády zamestnanci dostávať rekreačné šeky v hodnote 332 eur, ktoré by ich mali motivovať na dovolenku doma, nie v zahraničí. Polovicu z hodnoty šeku by mal hradiť štát, druhú zamestnávatelia. Platiť by sa nimi malo za návštevy kúpalísk, múzeí, aquaparkov, jaskýň, zoologických záhrad a podobne. Podobný systém už dlhé roky funguje nielen v Poľsku a Maďarsku, ale vo Francúzsku či vo Švajčiarsku, Rakúsku.
Zo strany podnikateľov by nový systém mal byť založený na dobrovoľnosti. V prípade, že by prideľovanie šekov zamestnávateľom kompenzovali daňové úľavy, tí by sa šekom v rámci svojich sociálnych programov pre zamestnancom nebránili. Inak áno. Otázne však je, či zamestnávatelia v časoch rozsiahlych úsporných opatrení na takéto financovanie podpory domáceho cestovného ruchu budú mať zdroje. V Maďarsku je hodnota určená jednou minimálnu mzdou, pričom v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol záujem o šeky o vyše 40 percent. Naši južní susedia sa v čase zlej domácej hospodárskej situácie začali viac zaujímať o prežívanie dovoleniek doma. V Poľsku je šek príspevkom zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ktorý sa plní v rôznej výške a závisí od počtu zamestnancov.
Nik nepopiera, že „budovať cestovný ruch“ bez vstupných investícií sa nedá, lenže budujeme ho už tak dlho, že nám hostia, najmä tí cudzí, poutekali do Álp. Nejde len o váhavé zavedenie šekov, Vysoké Tatry naďalej úspešne odrádzajú návštevníkov napríklad platením parkovacieho poplatku v špičke sezóny, čo je prax, ktorú už iné zimné strediská na Slovensku opustili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.