Očami Doroty Nvotovej

Kradla cudzím kravám na dedine mliečko, bola týraná macochou a nakoniec sa všetci traja dostali do detského domova Happy Home. Odtiaľ ju však zlá macocha uniesla a odizolovala 7-ročnú Pemu hlboko do hory, aby tam žila celkom sama a starala sa o kravu. Pema si sama varila na ohni a podojené mlieko nosila do dediny. Jediným spoločníkom jej bol pes. Prosila som všetkých čitateľov, aby niekto z vás sponzoroval jej vyslobodenie a umiestnenie a pobyt v detskom domove. Podarilo sa. Našiel sa dobrý človek, ktorý si Pemu na diaľku adoptoval, a vďaka tomu jedinému článku sa našlo asi 5 ďalších sponzorov pre naše detičky, z ktorých každé má nemenej dojemný príbeh. Za toho pol roka sa v nepálskom sirotinci celkom zmenila situácia. Čitatelia .týždna zmenili 19 životov na nepoznanie. Doteraz nepoznali papučky ani koberec, ani tanier. Chodili po betóne bosé, jedli z kýblikov a lavórikov a pleť mali popraskanú od zimy. Dnes sa s radosťou každé ráno natierajú krémom. Na stenách visia obrázky, pretože už majú pastelky. Dokonca začali oslavovať narodeniny. Ich termíny síce nie sú reálne, ale to im nehovorte. Pridelili sme im termíny, ktoré sa nám zdali vhodné, pretože sa nás pýtali, kedy majú narodeniny, a to sa, žiaľ, zistiť nedá. Prečo to všetko píšem? Dnes oslavovala narodeniny Pema. Prišla som do Happy Home, ktorý je na druhom konci Káthmandu na poslednú chvíľu. Opäť nebola elektrika a celé mesto bolo upchaté vinou štrajku. Deti stáli nastúpené od najmenšieho po najväčšie, mali sviatočné šaty, na stoloch horeli sviečky a za vrchstolom sedela Pema. Mala na hlave papierovú narodeninovú čiapočku, v ruke nôž a pred sebou tortu. Čakali len na mňa. Hneď, ako som vošla, spustilo sa Happy Birthday to Pema. Leskli sa jej očká a mne tiež. Dala som jej strieborné náušničky a pomaranč. Bratia Bishant a Ram s pýchou pozerali na svoju staršiu sestričku, ktorú prezývajú Mama Pema, keďže ich niekoľko rokov vychovávala a živila, sama ešte dieťa. Teraz má osem rokov. Patrí medzi najlepších študentov a už si nezakrýva ústa rukou od zakríknutia ako kedysi. Po oslave pri svetle sviečok opäť raz deti vytiahli listy od sponzorov. Na fotkách boli samí Slováci. Decká sa prekrikujú, a počujem samé: Zuzana, Lucia a Peter a Patrik a Mária...pretekajú sa, kto má krajších sponzorov, väčší list a krajšie darčeky. Neviete si predstaviť, aká som vám hrozne vďačná. Ak by ešte niekto chcel prispieť do tejto nepálsko-slovenskej rodinky, čaká tam ešte desať detičiek, ktoré smutne pozerajú z rohu s prázdnymi rukami, keď sa vyťahujú listy.
Všetky potrebné informácie nájdete tu: www.dorotanvotova.sk/happyhome.