A, samozrejme, celosvetový mediálny škandál. To všetko dokopy je slušne explozívna zmes. Alebo dôvod na vtipy. Spoločný menovateľ je však rovnaký: na čele našej krajiny stoja ľudia, ktorí na to nemajú predpoklady. Zhrňme si fakty. Polícia trénovala psov na hľadanie výbušnín. Robila to tak, že riadnym cestujúcim pridala do batožiny výbušniny a tie psy následne hľadali. Jedna výbušnina sa však dostala do lietadla, a to s ňou minulú sobotu odletelo do Dublinu. Pilot podľa tvrdení z konca minulého týždňa vie len to, že má na palube pachovú konzervu. Výbušnina prejde letiskom v Dubline (kde batožinová spoločnosť dostala policajný telefax napísaný zlou angličtinou). Írska polícia je informovaná po troch dňoch, v utorok prepoludním, pričom s použitím mimoriadnych prostriedkov zasahuje a dočasne uväzní slovenského občana. Policajných a úradných zlyhaní bolo pritom celé množstvo. Od použitia batožiny riadnych pasažierov, a nie pokusných policajných tašiek cez zlyhanie policajta, ktorý umožnil naloženie výbušniny do lietadla, absolútne nevhodnú a neskorú komunikáciu s Dublinom až po prezentáciu kauzy ministrom vnútra v stredu predpoludním.
Česká a írska tlač však priniesli aj dva komentáre, ktoré upozorňujú na fakt, že táto zbabraná akcia mohla niekoho stáť život. Podľa Irish Times (viac v prevzatom texte analytika Toma Clonana) to mohlo byť vtedy, keby teplota v lietadle klesla pod mínus 5 stupňov a prípadné turbulencie počas letu mohli spôsobiť explóziu aj bez detonátora. Tá by stála život všetkých cestujúcich. Podľa Mladej fronty Dnes bol najohrozenejší slovenský občan, ktorý v prípade nevhodného správania pri zásahu bezpečnostnej zložky, a pri jej podozrení, že ide o teroristu, mohol byť zastrelený.
.demoralizovaná polícia
Čo teda celá tá kauza hovorí o Slovensku? Po prvé, polícia je v demoralizovanom stave a minister ani policajný prezident nemajú autoritu a schopnosť to napraviť. Minister Kaliňák aj premiérova hovorkyňa sa vo svojej neskorej reakcii na incident vyhovárali, že išlo o bežnú zdedenú prax, aká sa vykonávala už v minulosti. Bývalý minister vnútra Vladimír Palko však Kaliňáka usvedčil z klamstva. Michal Borgula, ktorý bol vo vedení cudzineckej polície osem rokov, rovnako ako Vladimír Palko, ktorý riadil slovenskú políciu štyri roky, to odmietli. Kaliňák sa stiahol, čím priznal účelové klamstvo. Mimochodom, ide o štandardný postup tohto Ficovho ministra. Rovnako klamal o kazašskej novinárke, čínskych policajtoch zasahujúcich na našom území či zbitej maďarskej študentke. Postup je nasledovný: veľa slov, úprimný pohľad, presvedčivý hlas, klamstvo. Po odhalení nasleduje malá modifikácia, prúd slov a nasadenie sa nemenia, iba opomenieme klamstvo. Takto to úspešne funguje už takmer štyri roky. Tento muž, ktorý – ako sa krátko po voľbách 2006 vyslovil jeho predchodca Palko - sa nikdy nemal stať ministrom, ním pokojne naďalej zostáva. Funguje to však aj iným spôsobom. Kaliňák slovenskú políciu demoralizuje. Nedokáže byť prísny a vynucovať disciplínu (osobitne na svojich kamarátov na čele s viceprezidentom Kopčíkom), ani ukázať príklad. A riadenie, kde niet represie, ani prevencie, ale sú iba odmeny a bezvládie, také riadenie rezort musí nevyhnutne demoralizovať.
Slovenská polícia už s niečím podobným má skúsenosti. Bolo to za vlády HZDS, keď sa polícia nielen mocensky zneužívala, ale keď si ministerskí politici obchádzali mužov v uniforme a dovolili im takmer všetko, čo im videli na očiach. Napríklad možnosť odísť do dôchodku pred štyridsiatkou. Za všetko hovorí jeden príklad: písali sa rané 90. roky, HZDS robilo všetko preto, aby bolo medzi policajtmi obľúbené a v zbore sa začal rozvrat. Pekne od hlavy. V kuloároch je známa nasledujúca pravdivá anekdota. Raz na letisku si vládny špeciál práve doplňoval palivo, a jeden z ochrankárov v službe pod lietadlom zapálil cigaretu. Zamestnanec letiska k nemu beží a kričí: „Čo ste sa zbláznili? Veď tu všetci môžeme vyletieť do povetria!“ Ochrankár s pokojom stoika odsekol: „Klid, ja som z ochranky,“ odpovedal a potiahol si z cigarety. Je len príznačné, že najväčší pokoj mali aj teraz tí, ktorí všetko spôsobili.
.slabá opozícia
Po druhé, opäť sa ukazuje problém opozície. Vladimír Palko, samozrejme, aj vďaka tomu, že viedol dnešné Kaliňákovo ministerstvo, dokázal jasne pomenovať faktické zlyhania. Bývalý minister vnútra a štátny tajomník tohto ministerstva Martin Pado (SDKÚ) bol však potichu. Bývalý minister obrany Martin Fedor z tej istej strany hovoril viac v dohadoch ako faktoch a celá opozičná kritika, ktorá bola zacielená na odvolanie Kaliňáka, nepôsobila príliš kompetentne. Viete si predstaviť podobný škandál päť mesiacov pred voľbami 2006? Noviny by boli plné opozičných obvinení, nie ministerskej obhajoby. Súčasná opozícia, žiaľ, nedokáže účinne ťažiť z chýb, ktoré vyrába vláda a osobitne minister Kaliňák. Dôkazom je, že Hedviga ani františkáni nemali politickú koncovku. Na škodu veci, a teraz aj dobrého mena krajiny.
Česká a írska tlač však priniesli aj dva komentáre, ktoré upozorňujú na fakt, že táto zbabraná akcia mohla niekoho stáť život. Podľa Irish Times (viac v prevzatom texte analytika Toma Clonana) to mohlo byť vtedy, keby teplota v lietadle klesla pod mínus 5 stupňov a prípadné turbulencie počas letu mohli spôsobiť explóziu aj bez detonátora. Tá by stála život všetkých cestujúcich. Podľa Mladej fronty Dnes bol najohrozenejší slovenský občan, ktorý v prípade nevhodného správania pri zásahu bezpečnostnej zložky, a pri jej podozrení, že ide o teroristu, mohol byť zastrelený.
.demoralizovaná polícia
Čo teda celá tá kauza hovorí o Slovensku? Po prvé, polícia je v demoralizovanom stave a minister ani policajný prezident nemajú autoritu a schopnosť to napraviť. Minister Kaliňák aj premiérova hovorkyňa sa vo svojej neskorej reakcii na incident vyhovárali, že išlo o bežnú zdedenú prax, aká sa vykonávala už v minulosti. Bývalý minister vnútra Vladimír Palko však Kaliňáka usvedčil z klamstva. Michal Borgula, ktorý bol vo vedení cudzineckej polície osem rokov, rovnako ako Vladimír Palko, ktorý riadil slovenskú políciu štyri roky, to odmietli. Kaliňák sa stiahol, čím priznal účelové klamstvo. Mimochodom, ide o štandardný postup tohto Ficovho ministra. Rovnako klamal o kazašskej novinárke, čínskych policajtoch zasahujúcich na našom území či zbitej maďarskej študentke. Postup je nasledovný: veľa slov, úprimný pohľad, presvedčivý hlas, klamstvo. Po odhalení nasleduje malá modifikácia, prúd slov a nasadenie sa nemenia, iba opomenieme klamstvo. Takto to úspešne funguje už takmer štyri roky. Tento muž, ktorý – ako sa krátko po voľbách 2006 vyslovil jeho predchodca Palko - sa nikdy nemal stať ministrom, ním pokojne naďalej zostáva. Funguje to však aj iným spôsobom. Kaliňák slovenskú políciu demoralizuje. Nedokáže byť prísny a vynucovať disciplínu (osobitne na svojich kamarátov na čele s viceprezidentom Kopčíkom), ani ukázať príklad. A riadenie, kde niet represie, ani prevencie, ale sú iba odmeny a bezvládie, také riadenie rezort musí nevyhnutne demoralizovať.
Slovenská polícia už s niečím podobným má skúsenosti. Bolo to za vlády HZDS, keď sa polícia nielen mocensky zneužívala, ale keď si ministerskí politici obchádzali mužov v uniforme a dovolili im takmer všetko, čo im videli na očiach. Napríklad možnosť odísť do dôchodku pred štyridsiatkou. Za všetko hovorí jeden príklad: písali sa rané 90. roky, HZDS robilo všetko preto, aby bolo medzi policajtmi obľúbené a v zbore sa začal rozvrat. Pekne od hlavy. V kuloároch je známa nasledujúca pravdivá anekdota. Raz na letisku si vládny špeciál práve doplňoval palivo, a jeden z ochrankárov v službe pod lietadlom zapálil cigaretu. Zamestnanec letiska k nemu beží a kričí: „Čo ste sa zbláznili? Veď tu všetci môžeme vyletieť do povetria!“ Ochrankár s pokojom stoika odsekol: „Klid, ja som z ochranky,“ odpovedal a potiahol si z cigarety. Je len príznačné, že najväčší pokoj mali aj teraz tí, ktorí všetko spôsobili.
.slabá opozícia
Po druhé, opäť sa ukazuje problém opozície. Vladimír Palko, samozrejme, aj vďaka tomu, že viedol dnešné Kaliňákovo ministerstvo, dokázal jasne pomenovať faktické zlyhania. Bývalý minister vnútra a štátny tajomník tohto ministerstva Martin Pado (SDKÚ) bol však potichu. Bývalý minister obrany Martin Fedor z tej istej strany hovoril viac v dohadoch ako faktoch a celá opozičná kritika, ktorá bola zacielená na odvolanie Kaliňáka, nepôsobila príliš kompetentne. Viete si predstaviť podobný škandál päť mesiacov pred voľbami 2006? Noviny by boli plné opozičných obvinení, nie ministerskej obhajoby. Súčasná opozícia, žiaľ, nedokáže účinne ťažiť z chýb, ktoré vyrába vláda a osobitne minister Kaliňák. Dôkazom je, že Hedviga ani františkáni nemali politickú koncovku. Na škodu veci, a teraz aj dobrého mena krajiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.