Kocúrkovský rozmer, ktorý získalo nevydarené cvičenie slovenskej polície s nebezpečnými výbušninami, nesmie zatieniť samotnú teroristickú hrozbu ani potrebu ochrany pred ňou. Prevážanie výbušnín v dopravnom lietadle a to, čo nasledovalo, je však dôvodom na zhrozenie.
Úlohou dobrej polície všade na svete je pomáhať občanom a chrániť ich. Ani ostré zákroky polície, a tobôž nie jej cvičenia, nesmú nezmyselne ohrozovať životy ľudí. Pri vysvetleniach toho, čo sa stalo minulý týždeň medzi Popradom a Dublinom, sa tento rozmer takmer vytratil. Séria osobných a systémových chýb, ktorých sa polícia dopustila, bola strašná (nesúlad akcie so zákonom, zabudnutie výbušniny v batožine, povolenie odletu lietadla, ponechanie komunikácie s írskou stranou na dohadovanie sa medzi letiskami, nezistenie chýbajúcej výbušniny počas víkendu, neskoré informovanie írskej polície). Ale strašné bolo aj zatĺkanie a bagatelizácia. Počuli sme, že aj iní už mali podobný prešľap, že išlo o individuálnu chybu, a počuli sme najmä ministerské „Ja som nezlyhal“. A čo ohrozenie ľudí?
V neďalekom zahraničí jestvuje aj takýto model boja proti terorizmu. Pri potieraní nepriateľa stavia na prvé miesto štát, pričom občania, ktorí sa medzi teroristov a štát pripletú, majú jednoducho smolu – tento model viedol v roku 2004 pri obsadení beslanskej školy teroristami k útoku ruských jednotiek a k zabitiu vyše 300 rukojemníkov, väčšinou detí. V takomto modeli by bolo pochybenie, aké sa stalo slovenským policajtom, maličkosťou, drobnou chybičkou krásy (veď ohrozený nebol štát, len pár bezvýznamných ľudí), a kritici by boli vykázaní do patričných medzí. V civilizovaných štátoch však silové zložky občanov nezmyselnému riziku nevystavujú. A ak sa stane, že výbušniny letia spolu s civilistami cez pol Európy a potom zostanú kdesi v cudzom meste, kvalifikuje sa to ako úplné zlyhanie a hľadá sa zodpovednosť. Práve chýbajúce prevzatie osobnej zodpovednosti bije v našom prípade najviac do očí.
Príklady? Americký prezident Obama sa minulý týždeň nevyhováral, ale priznal systémové chyby, ktoré viedli k tomu, že nigérijský sympatizant al-Káidy bol schopný s výbušninou na palube nastúpiť v Amsterdame do lietadla a pokúsiť sa odpáliť stroj nad Detroitom. Alebo – veľkým americkým zlyhaním v Iraku počas vlády prezidenta Busha bolo ponižovanie irackých väzňov americkými vojakmi vo väznici Abu Ghraib. Po odhalení prípadu prevzal minister obrany Donald Rumsfeld zodpovednosť a dva razy ponúkol prezidentovi svoju demisiu (ten ju prijal až po zlepšení situácie v Iraku o dva roky neskôr, v roku 2006).
Ale aj v menej jasných prípadoch zvykne verejnosť volať po prevzatí osobnej zodpovednosti. V júli 2005 londýnska polícia omylom zastrelila v metre mladého Brazílčana v presvedčení, že išlo o teroristu. Iba deň pred týmto incidentom sa totiž skupina priaznivcov al-Káidy neúspešne pokúsila o odpálenie náloží v prostriedkoch verejnej dopravy, a začiatkom toho istého mesiaca zahynulo pri útokoch al-Káidy v meste vyše 50 ľudí. Londýnski policajti si v tejto kritickej situácii pomýlili mladíka, ktorý utekal na metro a nereagoval na pokyny, s teroristom. Šéf londýnskej polície, najvyšší britský policajný úradník, preto tri roky vzdoroval početným výzvam na odstúpenie – a napokon k nemu došlo.
Po posledných pokusoch al-Káidy o útok napísal komentátor New York Times David Brooks, že ani všetka technológia sveta nezabráni tomu, že niekedy budú teroristi úspešní. A ani najlepšia príprava polície nezabráni ľudskej chybe, a tá občas privodí nešťastie – žijeme v realite, do ktorej patrí aj riziko. Zľahčovanie omylov a zlých rozhodnutí, ako sa to stalo na Slovensku, je však cestou k tomu, aby to nabudúce dopadlo ešte horšie, ako len medzinárodnou blamážou.
Úlohou dobrej polície všade na svete je pomáhať občanom a chrániť ich. Ani ostré zákroky polície, a tobôž nie jej cvičenia, nesmú nezmyselne ohrozovať životy ľudí. Pri vysvetleniach toho, čo sa stalo minulý týždeň medzi Popradom a Dublinom, sa tento rozmer takmer vytratil. Séria osobných a systémových chýb, ktorých sa polícia dopustila, bola strašná (nesúlad akcie so zákonom, zabudnutie výbušniny v batožine, povolenie odletu lietadla, ponechanie komunikácie s írskou stranou na dohadovanie sa medzi letiskami, nezistenie chýbajúcej výbušniny počas víkendu, neskoré informovanie írskej polície). Ale strašné bolo aj zatĺkanie a bagatelizácia. Počuli sme, že aj iní už mali podobný prešľap, že išlo o individuálnu chybu, a počuli sme najmä ministerské „Ja som nezlyhal“. A čo ohrozenie ľudí?
V neďalekom zahraničí jestvuje aj takýto model boja proti terorizmu. Pri potieraní nepriateľa stavia na prvé miesto štát, pričom občania, ktorí sa medzi teroristov a štát pripletú, majú jednoducho smolu – tento model viedol v roku 2004 pri obsadení beslanskej školy teroristami k útoku ruských jednotiek a k zabitiu vyše 300 rukojemníkov, väčšinou detí. V takomto modeli by bolo pochybenie, aké sa stalo slovenským policajtom, maličkosťou, drobnou chybičkou krásy (veď ohrozený nebol štát, len pár bezvýznamných ľudí), a kritici by boli vykázaní do patričných medzí. V civilizovaných štátoch však silové zložky občanov nezmyselnému riziku nevystavujú. A ak sa stane, že výbušniny letia spolu s civilistami cez pol Európy a potom zostanú kdesi v cudzom meste, kvalifikuje sa to ako úplné zlyhanie a hľadá sa zodpovednosť. Práve chýbajúce prevzatie osobnej zodpovednosti bije v našom prípade najviac do očí.
Príklady? Americký prezident Obama sa minulý týždeň nevyhováral, ale priznal systémové chyby, ktoré viedli k tomu, že nigérijský sympatizant al-Káidy bol schopný s výbušninou na palube nastúpiť v Amsterdame do lietadla a pokúsiť sa odpáliť stroj nad Detroitom. Alebo – veľkým americkým zlyhaním v Iraku počas vlády prezidenta Busha bolo ponižovanie irackých väzňov americkými vojakmi vo väznici Abu Ghraib. Po odhalení prípadu prevzal minister obrany Donald Rumsfeld zodpovednosť a dva razy ponúkol prezidentovi svoju demisiu (ten ju prijal až po zlepšení situácie v Iraku o dva roky neskôr, v roku 2006).
Ale aj v menej jasných prípadoch zvykne verejnosť volať po prevzatí osobnej zodpovednosti. V júli 2005 londýnska polícia omylom zastrelila v metre mladého Brazílčana v presvedčení, že išlo o teroristu. Iba deň pred týmto incidentom sa totiž skupina priaznivcov al-Káidy neúspešne pokúsila o odpálenie náloží v prostriedkoch verejnej dopravy, a začiatkom toho istého mesiaca zahynulo pri útokoch al-Káidy v meste vyše 50 ľudí. Londýnski policajti si v tejto kritickej situácii pomýlili mladíka, ktorý utekal na metro a nereagoval na pokyny, s teroristom. Šéf londýnskej polície, najvyšší britský policajný úradník, preto tri roky vzdoroval početným výzvam na odstúpenie – a napokon k nemu došlo.
Po posledných pokusoch al-Káidy o útok napísal komentátor New York Times David Brooks, že ani všetka technológia sveta nezabráni tomu, že niekedy budú teroristi úspešní. A ani najlepšia príprava polície nezabráni ľudskej chybe, a tá občas privodí nešťastie – žijeme v realite, do ktorej patrí aj riziko. Zľahčovanie omylov a zlých rozhodnutí, ako sa to stalo na Slovensku, je však cestou k tomu, aby to nabudúce dopadlo ešte horšie, ako len medzinárodnou blamážou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.