Murdochov svet

„Temný deň pre americké spravodajské médiá – a pre americkú demokraciu,“ napísal komentátor New York Times Paul Krugman prv, než Rupert Murdoch kúpil vydavateľstvo Dow Jones s perlou americkej žurnalistiky Wall Street Journal (WSJ). Tento úlovok nezhrozil len ľavicu, ktorá Murdocha nemôže vystáť, ale aj jemu blízkych konzervatívcov. Tí sa obávajú, ako vlastník tých najbulvárnejších titulov a autor citátu „nerobím kšefty preto, aby som si získaval úctu“, naloží s denníkom ovenčeným Pulitzerovými cenami. Na verejnosť prenikla mailová komunikácia redaktorov WSJ, ktorí prirovnali Murdocha s Hitlerom a celý obchod s Mníchovskou dohodou z roku 1938. Prečo vlastne Murdoch vyvoláva také negatívne emócie? Dnes 76-ročný mediálny magnát, ktorý patrí podľa Forbes medzi sto najbohatších ľudí sveta, má za sebou pozoruhodnú kariéru: už ako 21-ročný prevzal po otcovi vydavateľstvo, v rodnej Austrálii začal skupovať televízie a zakladal bulvárne noviny špinavej povesti. Austrália mu už nestačila, a tak dobyl Veľkú Britániu – zo stratového The Sun urobil ziskový a najčítanejší tabloid a so svojím konceptom krátkych článkov, veľkých fotiek a senzácií prerazil aj do USA a Ázie. Jeho News Corporation dnes vlastní 170 novín, no najväčšie zisky mu prichádzajú z filmov a televízie (má napríklad TV Fox). Jeho médiá odzrkadľujú jeho základné postoje: v 80. rokoch podporoval Thatcherovej revolúciu, neskôr stavil na Tonyho Blaira a Georga Busha. To však profil WSJ neohrozuje: aj tento konzervatívny denník je naklonený Bushovej administratíve aj jeho vojne v Iraku. Kritici sa však boja, že Murdoch ohrozí prísne stráženú hranicu medzi názorovo silnými komentármi a spravodajskou časťou novín. Vzhľadom na výnosnosť WSJ aj prestíž, ktorú vďaka svojej kvalitnej investigatíve požíva, je to však zrejme planá obava.  
.mh