Nepretržité napätie, ktoré sprevádza líniu L. K., sa začína motívom rozposlania vlastného životopisu. Taký postup autorovi umožnil „vchádzať“ do súkromia ľudí z rôznych oblastí a odkrývať spôsoby fungovania dnešnej doby, i víziu najbližších rokov. Čitateľa predpovede zamrazia. Rovnako L. K., ktorý sa čím ďalej, tým viac konfrontuje so svetom vyspelej techniky, vládnucej nad človekom a jeho časom. („Nadišiel čas, keď sa stroje chcú stať kráľmi tvorstva.“) Protagonista L. K. je zidealizovaný, jeho pohľad na vývoj sveta je pesimistický. Ide o človeka, ktorý chce naprávať a pretvoriť svet riadený podľa neho hŕstkou bohatých a mocných. („Vo svete satelitov a kamier niet úniku ani úkrytu.“) Bezmocný L. K. je už identifikovaný len elektronicky, zažíva virtuálnu smrť, prestáva pre iných existovať. Autor však predstavuje aj inú možnosť: svet človeka v jeho archetypálnom prostredí. („Postupne objavoval všetko, čo sa bez elektroniky a internetu dá. Takým spôsobom sa vracal do detstva, keď žil jednoduchšie a šťastnejšie.“) Z knihy je zjavné, že rozprávač inklinuje k tradičnému spôsobu života. („No ja akosi ešte stále verím sebe i ľuďom. Nie sme hlúpi. To len tí najziskuchtivejší nás zámerne ohlupujú.“) To, čo je podľa Kolcuna „najnovším hriechom“ človeka či ľudstva, nech čitateľ posúdi sám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.