O ktorých absolventov je záujem?

Štúdia potvrdila niekoľko základných dohadov: že o zahraničných absolventov je najväčší záujem, kým napríklad o absolventov pedagogických či právnických fakúlt majú zamestnávatelia nízky záujem. Samozrejme, výsledky tohto prieskumu hovoria o kvalite univerzít aj fakúlt málo – jednoznačne najžiadanejší sú absolventi informatiky (či ide o absolventov fakúlt informatiky z Bratislavy, zo Žiliny či Košíc), keďže dopyt po takýchto zamestnancoch bol pred krízou najväčší. Analýza upozornila na paradoxný jav, že hoci suverénne najžiadanejší sú informatici, záujem o toto štúdium ma relatívne nízky počet ľudí. Na druhej strane je nízky záujem o právnikov, hoci uchádzačov o právo je stále veľmi veľa. 

Je zaujímavé, že v rámci analýzy dopadli o čosi lepšie absolventi súkromných než verejných škôl. O kvalite to však opäť veľa nevypovedá. Ako upozornili autori štúdie, dôvodom istého náskoku môže byť fakt, že súkromné vysoké školy, ktorých absolventi sú už dlhšie na trhu, poskytujú vzdelanie v odboroch ako ekonómia a manažment. Teda v odboroch, ktoré boli v minulých rokoch takisto veľmi žiadané. 

Akú skúsenosť majú s absolventmi našich škôl konkrétne inštitúcie a odborníci na ľudské zdroje? „Prax našich HR generalistov ukazuje, že na vyhľadanie jedného talentovaného stážistu potrebuje HR generalista uskutočniť úvodný pohovor so 17 uchádzačmi,“ hovorí Boris Gandel, hovorca Tatra banky. Gandel ďalej dodáva, že pri špecializovaných trainee programoch zameraných na IT majú dobré skúsenosti s absolventmi dvoch fakúlt: STU a s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. 

Martin Krekáč, vedúci partner Jenewein Group a prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska, sa už 20 rokov zaoberá poskytovaním poradenských služieb so zameraním na ľudský kapitál. Krekáč pripomína, že „absolvovanie jednej vysokej školy druhého stupňa sa dnes pri budovaní kariéry vníma ako absolútny základ“. Na našu otázku, absolventov ktorých vysokých škôl odporúča zamestnávateľom, Krekáč hovorí: „Ťažko nájsť univerzálnu a všeobecne platnú odpoveď.„ Za konkurenčnú výhodu pri kľúčových pozíciách vo vyššom manažmente považuje vzdelanie  aspoň v dvoch vhodne skombinovaných odboroch. Ďalším pozitívom je, ak jedno z nich uchádzač získal v zahraničí. Krekáč ďalej vysvetľuje: V súčasnosti, keď je ponuka voľných pracovných miest, naopak, oveľa nižšia ako počet „voľných“ ľudí na trhu práce, sú logicky vyhľadávacie a výberové procesy prísnejšie, a teda šancu uspieť majú naozaj najkvalitnejší z najkvalitnejších. Ale treba si uvedomiť, že za štandardných podmienok je pri obsadzovaní stredných či vyšších manažérskych pozícií alebo špecializovaných pozícií vzdelanie „len“ jedným z posudzovaných kritérií. Prestížne vzdelanie jednoducho negarantuje získanie prestížneho zamestnania. Uchádzači sa vždy posudzujú komplexne, pričom sa nikdy nehľadá najlepší, ale najvhodnejší kandidát na danú pozíciu a do daného prostredia.“

Podľa Ľubice Konopovej, manažérky ľudských zdrojov v KPMG Slovensko, sú  v ich radoch zastúpení skôr absolventi zahraničných univerzít, pretože „sú v porovnaní s absolventmi slovenských vysokých škôl prirodzene lepšie jazykovo vybavení a disponujú väčšou samostatnosťou, flexibilitou, viac si veria. Na druhej strane je však čoraz bežnejšie, že slovenskí absolventi sa preukazujú stážou alebo nadobudnutou pracovnou skúsenosťou v zahraničí, čo, samozrejme,

zvyšuje ich kredit.“