Za krátky čas sa mi nazhromaždilo takmer päťtisíc „priateľov“, veľká väčšina z nich sú hudobníci z New Yorku, ostatní zo zvyšku krajiny a, samozrejme, je tam aj slovenská časť, o niečo pestrejšia.
Takmer každý deň sa niečo deje – žiadosti o noty, ponuky na spoluprácu, záujemcovia o súkromné hodiny, producenti rozhlasových staníc, od Austrálie až po Severnú Karolínu, oznamujúci, že práve púštajú moje CD, fanúšikovia, ktorým sa niečo páčilo. Futbalisti, z ktorých sa vykľujú tangoví kontrabasisti. Hudobníci z orchestrov, s ktorými som spolupracoval pred dvadsiatimi rokmi. Srbská skladateľka z Julliardu, ktorá potrebuje preklad z maďarčiny do angličtiny. Dirigent z Delaware, s ktorým som sa pred dvadsiatimi rokmi stretol v Bratislave a ktorý okamžite zaradil niekoľko mojich skladieb do programu svojho orchestra. Majiteľ newyorského klubu, ktorý mi najprv ponúkol zadarmo krst CD, a potom koncert pre Triango. Čínska violončelistka z Los Angeles, ktorá chcela (a aj bude) hrať v Triangu. Sídelný skladateľ neworskej filharmónie, ktorý so mnou chcel hrať (a aj hrá) Scrabble. Angličan, ktorý organizuje hudobný festival v Levoči. Univerzitný prodekan, ktorý hľadal štipendistov z východnej Európy a kontakty na miestne konzervatóriá. Nerobil som štatistiku, takže neviem vyčísliť, aký bol konkrétny prínos Facebooku v dolároch, ale kontaktov som nadviazal kopu, mnohých som už stretol aj osobne a bolo aj dosť gigov (kšeftov) priamo vďaka FB.
Sú aj kontakty nepracovné. Môj menovec, ktorý je, zhodou okolností, zvukár v ABC TV v New Yorku, a ako sa postupne ukazuje, asi aj vzdialený príbuzný. Shooty, s ktorým spolu a takmer jednohlasne nadávame. Slovenskí občania, ktorí nie sú spokojní so štátnou hymnou a chcú, aby som s tým niečo robil. (Nebudem). Slovenskí výtvarníci, ktorí majú výstavu v New Yorku.
Na jednej som bol aj dnes. Andrej Krivda, pôvodom dokonca z Humenného, žijúci vo Švajciarsku, ktorý sa stal výtvarníkom v zrelom veku, pred dvoma rokmi, mal svoju prvú newyorskú výstavu. Bol som si pozrieť obrazy, ktoré vlastne maľuje počítač. Ľudia chodili, napriek faktu, že (keďže sa akcia konala v galeristickej štvrti Chelsea) na tej istej ulici prebiehalo paralelne ešte asi päťdesiat ďalších vernisáží a inkjetové plátna mali celkom úspech.
Občas sa technika prejaví celkom ľudsky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.