Mýto

Úspech malých autodopravcov je naozaj veľký. Fico musel prvýkrát od volieb v roku 2006 výrazne ustúpiť. Nemal pritom proti sebe ani nadutých európskych socialistov, ani mocnú nadnárodnú spoločnosť, ani silnú opozíciu, a dokonca ani veľké firmy autodopravcov. Stáli proti nemu len individuálni vodiči nákladných áut. A predsa prehral. Bol to zázrak?

Nie. V prvom rade prehral preto, že mýtny tender získala firma s najdrahšou ponukou. Brániť SkyToll, a postupovať tvrdo, teda nebolo pre predsedu vlády marketingovo komfortné. V druhom rade prehral preto, že systém mal veľké nedostatky, čo dostalo malých dopravcov do pozície reálne poškodených. A takí majú pravdu vždy. Ale hlavný dôvod prehry bol iný – Fico ustúpil, pretože proti nemu zrazu stáli jeho „ľudia práce“. Prvýkrát od volieb sa pred celým národom v priamom prenose ukázalo, že za rečami o sociálnej vláde, ktorá nedopustí, aby biznis žil na úkor obyčajných ľudí,  je pravý opak – neférový biznis s vládou spriatelených firiem, ktorý kvitne práve na úkor obyčajných ľudí. Fico môže kričať na opozíciu a na médiá, ale nie na šoférov kamiónov, ktorým ktosi ohrozuje živobytie. Poučenie je teda jednoduché – slabým miestom popularity tohto premiéra ľavice nie je ani katastrofálne zloženie koalície, ani megakorupčné kauzy jeho vlády, ale bohatnutie vyvolených podnikateľov na úkor „sociálne slabších“. Pri opakovanom pohľade na uzimených kamiónistov hrozilo, že to pochopí väčšina, a iba preto Fico prvýkrát ustúpil. 

Tadiaľ vedie cesta.

Protest autodopravcov však odhalil aj najslabšie miesto opozície. Nie je ním ani vyhorený program, ani mdlý marketing, ani slabosť lídrov. Víťazstvo šoférov nad premiérom ukázalo, aká dôležitá je morálna prevaha. Šoféri odhodlane bránili svoj záujem na holom prežití proti presile vlády a polície a mýtnej spoločnosti, a získali preto sympatie verejnosti. Dokonca aj napriek tomu, že svojím protestom komplikovali práve sympatizujúcej verejnosti život. Pretože mali morálnu prevahu. Práve túto ničivú zbraň však opozícia nemá. V minulosti, opojená mocou, svoju nepochybnú morálnu prevahu nerozumne stratila, a práve preto dnes nemá potenciál na podobnú akciu, akou bol tento odvážny protest. Toto je veľmi vážne poznanie – Fica nemožno poraziť lepším programom ani väčším populizmom, ale len znovu vybudovanou morálnou prevahou, ktorá pritiahne väčšinu. 

Tadiaľ vedie cesta.

A teraz k poslednej otázke – je správne, a v slobodnej spoločnosti prípustné, ak za svoje záujmy bojujeme tak, že pritom porušujeme zákony? Blokovanie ciest bolo porušením zákona, o tom niet sporu. Áno, bolo to za správnu vec, a áno, bol to hrdý vzdor bezmocných proti arogantnej moci. Ale – je to príklad, hodný nasledovania?

Tento časopis s malými dopravcami sympatizuje a ich prejavený postoj považujeme za inšpirujúci. Lenže úspešný protest dopravcov sa nesmie stať príkladom na riešenie budúcich sporov. Bol by to veľmi zlý vzor, ktorý by krajine škodil. Možno mnohých milovníkov slobody mýli, že blokovanie ciest bolo namierené proti Ficovej vláde, a teda ako príklad nemôže škodiť. Môže. Predstavme si napríklad, že raz sa tu nejaká rozumnejšia vláda vráti k dôslednej  reforme zdravotníctva, ktorá bude bolieť, alebo že prestane dotovať neefektívne poľnohospodárske podniky. Ak je blokovanie ciest dobrým vzorom, čo povieme, keď na protest proti budúcej rozumnej vláde svoje „cesty“ zablokujú zaspaté lekárske odbory či mocná agrárna loby? Vtedy bude treba postupovať rázne, neustúpiť vydieraniu a obnoviť normálny život. Hoci aj odtiahnutím nezákonne parkujúcich strojov. Alebo nie?

Malí dopravcovia mali pravdu, boli na správnej strane, preukázali odvahu a solidaritu, a preto porazili neporaziteľného predsedu vlády. Skvelá práca, tlieskame, páni. Ale blokovanie ciest sa nesmie stať precedensom. Pretože rešpektovanie zákona je pre slobodu dôležitejšie než aktuálne víťazstvo nad Ficom.