Vyhlásili nám ekonomickú vojnu

Nejde o veto, ale o rozhodnutie prezidenta predložiť zákon na rozhodnutie občanom, na čo ho ústava oprávňuje. Takže ľudia rozhodnú, či zákon, ktorý prijal parlament, zostane v platnosti, alebo či sa bude musieť zmeniť. Musím priznať, že mňa osobne prezidentovo rozhodnutie trochu prekvapilo. Dostal síce petíciu, podpísanú štvrtinou islandských voličov, no mohol povedať, že vzhľadom na možné riziká zákon radšej podpíše. Ale on sa rozhodol ináč a niet pochybností o tom, že na to mal plné ústavné právo. Nakoniec, už raz predtým sa tak rozhodol. V dôsledku jeho rozhodnutia sa celá dohoda medzi Islandom na jednej a Veľkou Britániou a Holandskom na druhej strane dostala do veľkej medzinárodnej pozornosti. A tak celá vec získala nový rozmer, viacerí ľudia sa nad tým zamysleli a čoraz viac ľudí v medzinárodne uznávaných médiách prichádza k záveru, že s Islandom sa nezaobchádza férovo.

Zrejme boli presvedčení, že vzhľadom na vlastnú vyjednávaciu pozíciu a silu, ktorú mali,  bol toto najlepší výsledok, k akému mohli dospieť. 

K tej zmluve dospeli vyjednávacie tímy minulý rok a vtedy zrejme vnímali celú situáciu ináč. Okrem toho, kompetentnosť niektorých kľúčových islandských vyjednávačov bola v posledných týždňoch spochybnená. Sú to skvelí ľudia, ale niektorí z nich nemali predtým s takými komplikovanými záležitosťami žiadnu skúsenosť. Do celého problému treba zaangažovať zahraničných špecialistov, ktorí poznajú širšie medzinárodné a právne súvislosti a mohli by pomôcť pri vyjednávaní. 

Dovoľte, aby som jednu vec vyjasnil: tu nejde o podporu prezidenta. Ide o rozhodnutie, či tento zákon má, alebo nemá nadobudnúť platnosť. Výsledok referenda sa prezidenta nijako nedotkne. Môže však výrazne oslabiť vládu. Dalo by sa povedať, že naši spojenci nám vyhlásili ekonomickú vojnu. Existuje opodstatnené podozrenie, že blokovali a odďaľovali rozhodnutia Medzinárodného menového fondu, ktorého pomoc Island nutne potrebuje. Podobne sa správali aj v otázke vstupu Islandu do EÚ. Jednoducho namierili na Island ekonomické zbrane. Pričom Island je ich dlhoročný a spoľahlivý spojenec, je – podobne ako Veľká Británia a Holandsko – zakladajúcim členom NATO, naše vzťahy vo všetkých oblastiach boli dobré a obojstranne výhodné. Odmietnuť spojencovi, ktorý sa dostal do menovej a bankovej krízy, pomoc, je dosť tvrdé. Dokonca proti nemu použiť aniteroristický zákon, ako to urobila Británia v roku 2008, a tým krízu na Islande ešte prehĺbila – to je dosť nepochopiteľné. Je to ako keby ste videli, že vášmu priateľovi horí dom, a namiesto toho, aby ste mu pomohli hasiť, ešte by ste ho poliali benzínom.

Mnohí ľudia v našej krajine dúfajú, že prezidentovo rozhodnutie povedie k tomu, že celá záležitosť bude znovu a s otvorenou mysľou preskúmaná obidvoma stranami, pričom riešenie zahrnie aj Európsku úniu, lebo aj jej sa to týka. Treba pritom brať do úvahy osobitosť islandskej situácie. Nemôže sa predsa prijať rozhodnutie, ktoré nás zničí. Celé rokovanie by malo mať nezávislého a rešpektovaného arbitra, ktorý by ho priviedol k prijateľnému riešeniu.

On je zvláštny človek s pozoruhodným intelektom. Má dobré vzťahy s politickou elitou v Amerike, v Indii aj v Európe. Jeho politické postoje sú centristické. Nie je socialista a v žiadnom prípade nie je pravičiar. Na Islande bol ostro kritizovaný za to, že mal blízko k miestnym finančným „mogulom”, ktorí tu naštartovali ekonomický boom. Ale také vzťahy by mal každý európsky prezident. Neskôr povedal, že tí ľudia zneužili jeho dôveru a dôveru celej krajiny.

Na Islande práve prebieha vyšetrovanie na niekoľkých úrovniach. Celú vec skúma parlamentný výbor, ktorý začiatkom februára predloží parlamentu 1 500-stranovú správu. Bol ustanovený tím špeciálneho prokurátora s tromi vyšetrovateľmi, ich poradkyňou je poslankyňa Európskeho parlamentu Eva Joly. Deje sa veľa vecí, smerujúcich k tomu, aby sa zistilo, kto mal zodpovednosť za to, k čomu tu došlo. Mnoho ľudí na Islande by chcelo vidieť zodpovedných čím skôr  v putách. Dúfame, že k tomu dôjde, ale musíme byť trpezliví. Takéto vyšetrovanie neprebieha tak rýchlo ako v amerických seriáloch. (Smiech.)

Island je krajina, ktorá si bez výnimky plní svoje záväzky. Niekoľko rokov som pracoval v národnej banke, prichádzal som do styku s medzinárodnými ratingovými agentúrami, a preto viem presne, o čom hovorím. Island chce aj v tomto prípade svoje záväzky dodržať. Sme vinní tým, že sme mali dve veľké banky a inštitúcie, ktoré mali na ne dohliadať, zlyhali. To je nepopierateľne naša vina. Ale občania Islandu neprofitovali z účtov v IceSave. Islanďania stratili svoje úspory v islandských bankách. Mnohí pritom stratili aj svoje domy a byty. A títo ľudia by ešte mali platiť za účty v IceSave? Veď to boli riskantné investície, ktoré ponúkali vyššie úroky, než ktorákoľvek iná banka v Británii či v Holandsku. Je mi ľúto ľudí v týchto krajinách, ktorí prišli o svoje úspory. Ale museli vidieť, že tie účty sú riskantné. A mali to vidieť aj pracovníci bankového dohľadu. IceSave začal v Holandsku fungovať v máji 2008. Vtedy bol predsa celý svet na prahu finančnej krízy. No a zrazu príde malá banka z malej krajiny a ponúka účty s vysokými úrokmi. Holandskému bankovému dohľadu to nebolo podozrivé? Nebol ten kolaps tak trochu aj ich zodpovednosťou? Čo urobili preto, aby svojich občanov varovali? To isté, samozrejme, platí aj o islandskom bankovom dohľade. Jedni aj druhí zlyhali. Nejde o nič iné, než o férové rozdelenie zodpovednosti za túto situáciu.