Priekopa

V Podnesterskej republike, medzinárodne považovanej za ilegálne odštiepenie Moldavska, zarobil veľké peniaze na poľnohospodárstve. Mal niekoľko bodyguardov. Jazdil na fáre s veľkou spotrebou. Mal tmavé okuliare. 

Bol som na návšteve v jeho podnesterskej vile. Pasutin mal chorú nohu, preto ho musel von z tereňáku zdvihnúť bodyguard. Pasutin trpel klaustrofóbiou, takže sme museli prejsť rozsiahlym priestorom jeho domu. Najprv bazén, potom rozprávkovo ozrutná posteľ. Na päťdesiatnika čakala jeho mladá, krásna blondína.   

Tiež pripúšťam, že Vladimír Pasutin bol popri tom aj poslancom v parlamente svojej republiky so zlým chýrom. Páčila sa mu Čína a aby ovplyvnil referendum, najal si raz skupinu mládežníckych demonštrantov. Nie, od môjho informátora by si nikto nekúpil ani len ojazdené auto. Ale on mi niečo ukázal. A to nepozná v Európe nikto. 

  

Stalo sa to ešte predtým, než som prišiel do Bruselu. Pasutin ma previedol svojimi rovinatými žitnými lánmi v Podnestersku. Zastavil sa pri jednej tabuli, označovala ukrajinskú hranicu. „Európska únia bojuje proti pašeráctvu medzi Podnesterskom a Ukrajinou,“ vysvetľoval Pasutin. „Tak si EÚ u Ukrajincov objednala kanál. Dlhý vyše dvesto kilometrov, pozdĺž celej hranice.“

Vystúpili sme a on mi ukázal čerstvo vykopanú priekopu, ktorá sa tiahla cez obrovské žitné pole. Priekopa bola necelý meter hlboká a necelého pol metra široká. Každý zdravý človek vo veku od 7 do 77 rokov ju dokázal preskočiť. „Toto je ten kanál, ktorý Ukrajinci dodali,“ povedal Pasutin. „EÚ to stálo zopár miliónov a pár Ukrajincov má za to teraz pekné autá.“ Prehýbal sa od smiechu. 

V Bruseli som sa pustil po tejto stope. Opýtal som sa na to príslušnej komisárky. Mal som fotku tej priekopy, poslal som ju spolu s mojou otázkou. Po týždni mi hovorkyňa odpísala, že priekopu vraj financuje Ukrajina. Chcel som urobiť s príslušnou expertkou interview. Očividne  Komisia mala len jednu expertku. O mesiac som dostal termín. 

Podľa dohody som stál na recepcii skleného hotela Charlemagne. Neprišiel nik. O štrvťhodinu na to prebehla okolo mňa hovorkyňa komisárky. Rozbehol som sa za ňou. Vraj kde som bol, vyhrklo z nej v behu, mal som ísť hore k expertke. Teraz je už expertka preč.

 

Zmocnila sa ma nedôvera. Začal som si myslieť, že Pasutinov pekelný rehot ma nevdojak priviedol na podvod európskeho formátu. Obrátil som sa na podnesterské, moldavské, na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, na ukrajinského prezidenta. Žiadna odpoveď. Vyhrážal som sa, že pôjdem na zastupiteľstvo Ukrajiny pri EÚ. Vraj ma radi uvidia, oznámili mi, no nikto nič nevie. 

Iba EUBAM mi odpovedal, strážcovská jednotka EÚ na spomínanej hranici. EUBAM povedal, že s priekopou nemá nič spoločné, nech sa opýtam ukrajinskej colnej správy. Mailový server ukrajinskej colnej správy celé mesiace nefungoval.

Už neviem, kedy som zavolal na ukrajinskú colnú správu. Opýtal som sa na priekopu. Hovorca ukrajinskej colnej správy sa nad mojím vyjadrovaním rozhorčil: „To nie je priekopa, to je inžinierska inštalácia!“ Údajne funguje veľmi dobre, pašeráci sa cez ňu nedostanú. Inžiniersku inštaláciu vraj vykopú vždy práve tam, kde sa práve pašuje. O nákladoch nevedel povedať nič. Zaplatila to Ukrajina.

 

Pripúšťam, možno som sa nedostal k žiadnemu podvodu európskeho formátu. Pasutinov príbeh bol však dobrý. Priekopa, ktorá sa mala stať kanálom, a ten teraz väčšmi spája nez rozdeľuje – to bol ten lepší príbeh.