Čakanie na salto

Počul som, že niekde na východe jazdí ešte nejaký chalan, menovec Jara Katriňáka. Viem to od známeho českého freestylistu Petra Kuchařa, ktorý organizuje akcie pre talenty. Vlani tam uňho štartoval, ale ja som ho nikdy nevidel. Odvtedy je však o ňom ticho.

Skôr som smutný, že na Slovensku nikto ďalší nejazdí, je to pre mňa nevýhoda, lebo nie je s kým trénovať. Bol by som rád, keby tu boli aj ďalší.

Musí mať rád motokros, na motokrose skoky, a potom íst ďalej.

Áno, ale len v hobby kategórii, no aj tam nás napríklad jazdilo okolo štyridsat. To bolo pred štyrmi rokmi, freestyle robím len dva. Všetko sa to však začalo bikrosom, jazdil som ho od ôsmich rokov, potom som skúšal freestyle na BMX bicykloch, takže som mal základ. V podstate ma pritiahol môj bratranec, ktorý dlhé roky jazdil freestyle v Rakúsku. On mi požičal motorku a ja som vedel, že to je to, čo chcem robiť.

Áno, bola to 25-metrová lavica v Dunajskej Lužnej a úplne som rozbil motorku. Mne sa, našťastie, nič nestalo, akurát mi z lakťa museli vyberať krv. A triky – to išlo rýchlo, keďže som vedel nejaké z BMX. Na motorke to ide ľahšie ako na bicykli.

Je to na nej menej technické. Dovolí ti chyby, môžeš pustiť riadidlá, keď do nej kopneš, neodletí ti ako bicykel. Motorka má svoju  váhu, niektoré triky sa na nej ani nedajú spraviť, ide to len do určitej hranice. To, čo dnes dokážu najlepší na „beemxkách“ je niečo neuveriteľné – salto dopredu a podobne.

Dá, už som videl aj dopadnuté, ale v súťaži ho ešte neurobil nikto. Pokusy už vlani boli, ale všetci spadli.

Presne, na toto sa čaká. Francúzski bratia Pagesovci či Paris Rosen by to mohli dokázať už čoskoro.

Niektoré som vedel z bicykla, ale ako prvý, na ktorom som začal pracovať, bol superman. To mi trvalo mesiac, možno dva.

To je individuálne, pri niektorých desať, pri iných päťdesiatkrát. Čím viac ho však skáčeš, tým ho vieš lepšie a lepšie. Ale aj najlepší jazdci majú triky, ktoré im nevyhovujú a nikdy sa ich poriadne nenaučia. Majú v sebe nejaký blok. A naopak, niekedy aj slabší jazdec dokáže urobiť ťažký trik.

Naučil som sa trik superman seatgrab doublegrab.

Vyskočíš, chytíš sa najskôr jednou a potom druhou rukou pod sedadlom. Letíš za motorkou a oboma rukami sa držíš za sedadlo. Chcem k tomu pridať aj hollyman – počas letu ešte motorku pustíš, letíš za ňou a pred dopadom sa opäť chytíš. To je taký malý krôčik vpred. No a na jar chcem už skákať salto. Dúfam, že frajerka a rodina nebudú proti.

Boja sa, ale zakázať sa to nedá. Mama sa bojí, ale stále podporuje. Snúbenica vedela už dopredu, do čoho ide.

Človek sa nad tým zamyslí. Stefano Minguzzi, môj vzor, s ktorým som často jazdil a v Taliansku je veľká hviezda, po tomto nešťastí skončil. Má len tridsať rokov, no povedal si, že to bola hranica a dosť. Stačilo.

Robím finančný kontroling, sedavá robota. Potrebujem adrenalín, už odmalička. V zime je to zlé, teraz sa nejazdí nikde, všade je sneh. Ale ak sa oteplí, idem po robote jazdiť každý deň.

Jasné, víkendovo by som sa nikde neposunul. Jazdím jeden deň a na druhý pokračujem tam, kde som prestal. Ak by som mal dlhšiu prestávku, už je tam nervozita, je to iné. Ideál by bol tri dni jazdiť, deň voľna, ale to sa nedarí, niekedy musím zostať dlhšie v robote.

Dvadsaťmetrový asi tri sekundy.

Rozhodujúca je prvá polsekunda, vtedy riešiš, či si v pohode. A potom si to už len užívam. Ale keď spravíš chybu, tak to vieš hneď. Už keď odlietam z rampy viem, že budem dlhší o dvadsať centimetrov. Človek to už má nalietané, má odhad.

Dá sa ešte veľa vecí zachrániť – v prvom momente vyskočiť, nahnúť sa na správnu stranu, natočiť motorku, pridať, správne spadnúť. 

Oproti BMX sú tie zranenia oveľa vážnejšie. Ak už spadneš pri dvadsaťmetrovom skoku, je len malá šanca, že sa nezraníš.

Zlomeninu som ešte nemal, ale mám problémy so zápästím, mám narazené chrupavky a je to dosť bolestivé.

Možno motorka, ak s ňou bol nejaký problém, tak som trocha neistý. Ale človek nesmie myslieť na nič iné, naozaj  je všetko v psychike. Už pred každou šou mám svoj zoznam skokov, a keď skočím jeden, dopadnem, pozriem sa na zoznam, ktorý mám nalepený na riadidlách, čo idem skákať ďalej a už sa sústredím len naň. Má to tak každý jazdec, ani tí najlepší neimprovizujú.

Mal som už skúsenosti z Talianska, kde som jazdil pred štyri-päťtisícovým davom, ale pred domácim publikom to bolo iné. Z mojej strany to však mohlo byť lepšie, ešte nie som na takej úrovni, aby som vedel s takými špickovými jazdcami súťažiť. Oni to jazdia roky a roky a urýchliť sa to nedá. Samozrejme, že talent pomôže, ale aj tak musíš mať všetko dostatočne naskákané. Takže pre mňa je aj súťaž vystúpenie, šou. Ale tak to berú aj ostatní – to, čo nemáš natrénované, to nezvládneš, každý ide predviesť to najlepšie, čo vie.

Dá sa od nich veľa odpozerať. Všetci sú to normálni uvoľnení chalani, vedia pochváliť, porozprávajú sa. Stále sa vtipkuje a večer sa ide na párty.

Bude tam 23-metrová rampa a verím, že predvediem vyššiu úroven, za posledný rok som toho naozaj veľa natrénoval. V každom prípade, ak môžem porovnávať podobné akcie v Prahe, Brne či Bratislave, tak Košičania dokážu urobiť najlepšiu atmosféru. Tam fandili od začiatku a boli vďační za každý trik. Verím, že to bude rovnaké aj teraz, veď zase tam budú skvelí jazdci.

Pre organizátorov rôznych exhibícií a šou som atraktívny, pretože som Slovák. Chcú to oživiť, priviesť novú krajinu, niečo, čo ešte nemali. Jazdím veľké akcie, ale aj malé dedinské šou. V Taliansku je to bežné – na dedine príde sto ľudí, no všetko sú to úplní odborníci – od malého dieťaťa až po babku, ktorá príde na skútri. Tam tým úplne žijú, mám to tam najradšej. 

Sú tam profesionáli, ale nie je ich až tak veľa. Aj v Čechách sú asi traja jazdci, ktorí sa tým môžu živiť. Ja nad profesionálnou kariérou neuvažujem, chcem sa freestylu venovať naplno, ale amatérsky. Nikdy nemáš istotu, čo sa stane, aj ten najlepší jazdec sa môže zraniť a je po kariére. Teraz mi vyhovuje, že si na svoj koníček rôznymi exhibíciami zarobím a nemusím ho dotovať z výplaty. 

Je to obrovské. Keď to vidíš na vlastné oči, ako letí motorka, je to fakt extrém. A to ľudí vždy priťahovalo. Aj v cirkuse ide vždy o ten najväčší kúsok. Nebezpečenstvo. Ale človek, ktorý to robí, to už za nebezpečné veľmi nepovažuje.

___________________________________________________________________________

Dvadsaťšesťročný Bratislavčan začínal s bikrosom, motokrosovému freestylu sa venuje od roku 2007, jeho najbližším cieľom je zvládnuť legendárne salto vzad – backflip. Jazdí za tím Javorka Motorsport Fox Racing, v civile sa živí finančným kontrolingom. Je čerstvo zasnúbený. Viac na jeho stránke www.nishto.eu