.zdá sa, že mnohé nové súkromné vysoké školy sú ešte horšie ako tie štátne. Prečo sa súkromné školy nestali lepšou alternatívou k verejným?
Vaše tvrdenie, že súkromné školy sú horšie ako verejné, nie je podložené žiadnymi údajmi. Ani nemôže byť. Nikto nikdy podobný prieskum na serióznej úrovni nespravil. Pokiaľ viem, pri komplexnej akreditácii mali problémy aj verejné, aj súkromné vysoké školy. Naša škola nemala, našťastie, žiadne. Možno aj preto, lebo sme sa nepokúšali získať štatút univerzity.
.prečo?
VŠM je najstaršou súkromnou vysokou školu na Slovensku, práve teraz sme oslávili 10 rokov. Máme intenzívnu vedeckú činnosť, ale zatiaľ nemáme doktorandské štúdium. Veci chceme robiť postupne, preto získať štatút univerzity nebolo naším cieľom. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety nahradila krokovú metódu skokovou. Očividne dopláca na svoju „trúfalosť“ žiadať hneď o štatút univerzity.
.v čom teda vidíte úspech súkromných vysokých škôl?
Považujem za úspech, že dnes už existenciu súkromných vysokých škôl nikto nespochybňuje. Postoj k súkromným vysokým školám ako alternatíve k verejným školám sa teda očividne mení. Vyjadrovať sa k výsledkom iných súkromných vysokých škôl je predčasné a nekorektné. Veď absolútna väčšina z nich má menej ako päť rokov, vyprodukovali teda maximálne jeden-dva ročníky absolventov, najčastejšie bakalárov.
.v čom vidíte najväčší problém úpadku nášho vysokého školstva?
V neochote riešiť nahromadené problémy. V hodnotení Európskou asociáciou univerzít sú problémy presne definované (absencia autonómie VŠ, vysoký stupeň regulácie zo strany štátnych orgánov, nedostatočné financovanie vzdelávania a vedy a podobne). Pravda je taká, že ani ministerstvo školstva, ani Slovenská rektorská konferencia nevenovali tomu dokumentu primeranú pozornosť.
.ako možno zlepšiť súčasnú situáciu?
Po prvé, treba zvýšiť autonómiu vysokých škôl. Každá škola by mala mať právo rozhodovať o všetkých vnútorných otázkach sama – či bude mať akademický senát, alebo nebude, kto sa stane profesorom a docentom... Po druhé, pravidlá hodnotenia školy by sa mali týkať iba jej výstupov, to znamená vedeckých publikácií a kvality absolventov. Kritériá by mali byť známe najmenej jeden rok pred začiatkom hodnotiaceho obdobia a nemali by sa meniť. Ako sme videli, retroaktivita vedie k chaosu a školy sa zamerali na iné aktivity, než za aké boli nakoniec hodnotené. A nakoniec, treba byť trpezlivý. Školstvo sa nezmení za rok, ani za dva. Verím, že už čoskoro prestaneme deliť školy na súkromné a verejné a začneme ich deliť na lepšie a horšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.