Nový smer MMF



Katastrofu s rozsahom Veľkej hospodárskej krízy sa však podarilo odvrátiť vďaka veľmi dobrej koordinácii hospodárskych politík vlád po celom svete. Možno len dúfať, že ako odkaz krízy tu zostane táto spolupráca. 
Svetová ekonomika je v súčasnosti na ceste obnovy, aj keď nerovnomernej, a finančné podmienky sa výrazne zlepšili. Ale pocity neistoty pretrvávajú, a zostáva ešte veľa nedokončenej práce. 
Budovanie robustnejšieho, stabilnejšieho a bezpečného globálneho finančného systému sa ešte len začalo. Navyše, ozdravenie nie je globálne, nezamestnanosť vo väčšine krajín stále rastie, neriešia sa globálne nerovnováhy úspor, a podmienky v najchudobnejších štátoch sveta sú stále zraniteľné. Tieto problémy majú na globálnu stabilitu a mier širšie dôsledky. Treba myslieť na to, že hospodárska stabilita je základ mieru a mier je nevyhnutnou podmienkou na obchod a udržateľný hospodársky rast. 
Kde sa teraz v kontexte histórie ekonomických kríz nachádzame? Z politického hľadiska sme v kritickom bode, keď ešte možno robiť v systéme zásadné zmeny. Je to aj preto, že naša kolektívna pamäť je dostatočne čerstvá na to, aby vybudila potrebnú politickú vôľu. Nesmieme túto príležitosť premrhať. 



.čo treba urobiť 

Globálne ekonomické riadenie vrátane MMF sa musí zreformovať, aby odrážalo realitu súčasnej éry. Treba posilniť globálny dohľad nad finančným sektorom a jeho reguláciu. Pokrok v oboch oblastiach je markantný, ale tempo musíme udržať aj v roku 2010, aj v ďalších rokoch. 
V roku 2009 sa lídri ekonomicky najvyspelejších rozhodli urobiť z G-20 hlavné fórum pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu. Strojnásobili sa zdroje pre MMF, lídri sa dohodli, že presunú časť kvót spoločných podielov Fondu na slabo zastúpené rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny. Zaviazali sa tiež podrobovať svoju ekonomickú politiku "vzájomnému hodnoteniu" s pomocou MMF. Krajiny si uvedomili, že už nemôžu očakávať dosiahnutie svojich ekonomických cieľov v izolácii. Toto kolektívne hodnotenie by malo viesť k tomu, aby sa aj v plánoch národných politík premietol spoločný cieľ globálneho blaha. 
Aké sú teda vládne priority tvorcov verejných politík v roku 2010? Minulú jeseň členovia MMF potvrdili návrhy G-20, a tzv. "istanbulským rozhodnutím" požiadali Fond  o riešenie štyroch kľúčových oblastí reformy v roku 2010: prehodnotiť mandát MMF, jeho finančnú úlohu, jeho správu a viacstranný dohľad. 



.mandát a financovanie

V prvom rade prehodnotíme pôvodný mandát Fondu, ktorý určujú jeho stanovy, a posúdime, ako sa realizoval v posledných rokoch.  Zameriame sa pritom na široké spektrum ekonomických finančných politík, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú globálnu stabilitu. Kým širšie ciele, teda podpora celosvetovej finančnej stability a udržateľný rast, zostávajú stále v platnosti, sú tu aj  nové výzvy: nárast medzinárodných kapitálových tokov, väzieb vo finančnom sektore, cezhraničného vlastníctva majetku a charakter tejto krízy. Práve pre tieto výzvy treba preskúmať mandát Fondu, ako aj jeho vykonávanie. 
Po druhé musíme úzko spolupracovať s členmi MMF, aby sme určili jeho optimálnu finančnú úlohu. Mnohé krajiny si vytvorili veľké devízové rezervy, sčasti ako poistku sebestačnosti pri rôznych nepriazňach vonkajšieho vývoja. Takéto sebapoistenie však komplikuje domáci menový a devízový manažment, predstavuje nesprávnu alokáciu kapitálu v tuzemsku aj vo svete, a zvyšuje riziko väčších finančných kríz. 
V rámci revízie pôžičkových zdrojov Fondu sme zaviedli flexibilný úverový limit (FCL), preventívny poisťovací mechanizmus pre členov so silnými politikami. Zatiaľ čo tri krajiny (Mexiko, Poľsko, a Kolumbia) tú možnosť využili, inovácie pravdepodobne budú potrebné  v oveľa väčšej miere. 



.posun kvót

Treťou zmenou, ktorú v Istanbule odsúhlasil riadiaci orgán MMF, je posun od silne zastúpených krajín smerom ku krajinám s rozvíjajúcim sa trhom v rámci kvót spoločných podielov vo Fonde najmenej o 5 percent (od januára 2011) . Táto zmena bude znamenať potrebný krok smerom k demokratizácii Fondu, keďže umožní členom významnejšie sa podieľať na jeho riadení, strategických operáciách a ašpiráciách. Väčšia legitimita zase umožní MMF, aby bol efektívnejší pri podpore hospodárskeho rastu a stability vo všetkých členských štátoch. Členovia sa musia snažiť, aby sa nárast kvóty z roku 2008 ratifikoval, a aby sa v roku 2010 opätovne preskúmal.
Riadiaci orgán MMF schválil aj návrh G-20 prijať jeho pomoc pri  hodnoteniach. MMF má značné skúsenosti so spoluprácou pri vzájomných hodnoteniach rámcových politík členov. Ale jeho rady sa nie vždy prenášajú aj na konkrétne politické aktivity členov. So zmenou vyššie uvedených kvót  a novými "vzájomnými hodnoteniami" G-20 by sa priebeh dohľadu mal stať výrazne hlbším. Je potrebné, aby politici vo svojom úsilí pri procese vzájomného hodnotenia vytrvali . 



.miera regulácie

Napokon, v oblasti dohľadu a regulácie finančného sektora by vlády mali postupovať v reforme opatrnej mikro- (pre jednotlivé subjekty), a makro- (v celosvetovej a národnej systémovej) regulácie. MMF pracuje spolu s Výborom pre finančnú stabilitu a inými organizáciami na rozvoji nových princípov a usmernení kapitálu, likvidity, investícií, prepojenosti systémovo dôležitých inštitúcií, miery regulácie, a procyklickej povahy pravidiel. Hlavnou úlohou v tejto oblasti bude chrániť sa pred samoľúbosťou a nepreťažovať systém nadmernou reguláciou. 
Politici majú pred sebou veľkú agendu, ale už urobili prvý krok. Ak budú naďalej spolupracovať pri riešení spoločných problémov, vyhliadky na úspech vyzerajú dobre. 

Dominique Strauss-Kahn je výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. 


Copyright: Project Syndicate, 2009. 
www.project-syndicate.org