Udalosti Svet

Google napokon prestal skláňať hlavu pred čínskou vládou. Tak to aspoň minulý týždeň vyzeralo. Google vyhlásil, že sa stiahne z Číny, pretože je terčom útokov hackerov a musí znášať cenzúru a kradnutie informácií. Aktivisti za ľudské práva, ktorí dávno upozorňovali na to, ako Čína obmedzuje slobodu informácií aj prostredníctvom tohto internetového prehliadača, zatlieskali. Objavili sa nádeje, že príklad Googlu budú nasledovať aj ďalšie firmy a prinútia Čínu, aby rešpektovala pravidlá slobodného podnikania. Nie je to však jednoznačné.

Aby mohol Google vyvinúť na čínsku vládu účinný nátlak, musel by mať oporu na diplomatickom fronte, na ktorú sa pri svojej vzbure možno aj spoliehal. Spočiatku sa zdalo, že podpora príde. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton vyjadrila vážne obavy a dodala, že USA očakáva od čínskej vlády vysvetlenie. Wall Street Journal si však všimol, že krátko nato sa zo štátneho departmentu ozval hlas hovorcu, ktorý problém bagatelizoval ako súčasť normálneho súboru otázok, čo bežne definujú vzťah USA s Čínou. Najdôležitejšou vetou v jeho vyhlásení, ktorú mal Peking počuť, bola zrejme táto: „Je to široký, hlboký, stále sa rozširujúci a trvácny vzťah.“ Takže ide o vzťahy s Čínou – a od tejto administratívy, pestujúcej mäkkú plachú diplomaciu, sa to dalo čakať.

Google nemá veľa prívržencov ani medzi firmami, ktoré na čínskom trhu podnikajú. Niežeby nevedeli, aké to tam je. Naopak, špecifikám podnikania v Číne sa prispôsobujú a aj ich využívajú vo svoj prospech, pretože vedia, že v nejasnom prostredí, kde má posledné slovo štátny úrad, sú dôležité zákulisné praktiky a „dobré vzťahy“. Ak Google odíde, urobí iba to, že po sebe vyprázdni priestor. Iste sa nájde dosť podnikateľov, ktorí ho ochotne zaplnia. Zatiaľ sa nedá povedať, že by si na tento priestor brúsil zuby prehliadač Yahoo – ten sa svojho rivala zastal.

A posledná otázka znie, či sa Google nemohol vzbúriť skôr. Napríklad za administratívy, ktorá by ho ešte bola – azda – podporila. Nie uprostred hospodárskej krízy, ktorá postavenie amerického hospodárstva voči čínskemu ešte oslabila. A nie po rokoch trpezlivého znášania neprávostí. Potom sa nemožno diviť, že ľudia sa pýtajú, či za tým jeho strečkovaním nie sú aj iné motívy. Napríklad prostá snaha vytiahnuť z čínskej vlády nejaké výhody pre seba.

Rada Európy preskúma, či nebolo vyhlásenie pandémie tzv. prasacej chrípky ovplyvnené nátlakom farmaceutického priemyslu, ktorý dúfal v zisky zo štátnych objednávok na vakcíny. Wolfgang Wodarg, šéf podvýboru RE pre zdravotníctvo, označil túto pandémiu za jeden z najväčších zdravotníckych škandálov za posledných sto rokov. Svetová zdravotnícka organizácia je ochotná svoju reakciu na novú chrípku prehodnotiť.

Nová šéfka diplomacie EÚ, barónka Catherine Ashton, má za sebou hearing v Európskom parlamente. Podľa pozorovateľov bola pripravenejšia ako v decembri, ale na niektoré otázky europoslancov stále nedokázala odpovedať. K citlivej téme účasti v hnutí za jadrové odzbrojenie povedala, že k hnutiu sa už nehlási: „To, čo bolo relevantné v 70. rokoch, nie je relevantné v roku 2010.“

Nezvykneme príliš často chváliť Putinovu politiku, ale tentoraz si to zaslúži. Po vytlačení hazardu na Sibír totiž ruský premiér vyhlásil vojnu alkoholu, najmä tomu nelegálnemu, ktorý masovo zabíja Rusov v produktívnom veku. Nová politika zahŕňa tvrdé tresty za nelegálnu výrobu a predaj, celoštátne obmedzenie reklamy a propagáciu zdravého životného štýlu.

Barack Obama chce dodatočne zdaniť americké banky. Najmä tie, ktoré dostali štátnu pomoc v rámci programu odkúpenia toxických aktív (TARP). Údajne sa prvých 10 rokov takto vyberie 90 miliárd dolárov a štátu sa aspoň čiastočne vráti 117 miliárd dolárov, čo je odhad straty v rámci programu TARP. Jeden krok k posilneniu etatizmu zase raz podnietil ďalší.

Starých ľudí bude prvýkrát na Zemi viac ako detí. Stane sa tak podľa správy OSN v roku 2045, keď budú ľudia nad 60 rokov tvoriť až 22 percent svetovej populácie, čo predstavuje až 2 miliardy ľudí. Dnes tvoria ľudia nad 60 jedenásť percent, v roku 1950 to bolo len 8 percent. Za zmenu môže zmena životného štýlu, pokrok v medicíne, ktorý predlžuje život ľudí najmä vo vyspelých krajinách, ale aj legalizácia potratov.

Črtá sa kandidát na prezidenta USA. Expredseda Snemovne reprezentantov má povesť arcikonzervatívca a meno si urobil už pri vyšetrovaní Clintona a „Monicagate“. Asi by dosť voličov zaujal, no ktovie, či by bol dosť „všeobjímajúci“, aby to republikánom vyhral.

Bulharská kandidátka na eurokomisárku má šance, no postup jej môže znepríjemniť neobjasnený vzťah jej manžela k bulharskej mafii. V Nemecku o nej písali ako o „gangsterskej neveste“ a v europarlamente zneli ostré otázky. Želevová obvinenia odmieta. 

Tieňový minister financií za konzervatívcov na London School of Economics vyhlásil, že ak jeho strana vyhrá voľby, okamžite začne krátiť výdavky vlády. Dotklo by sa to najmä nákladov na reklamu a konzultantov, ale aj daňových úľav pre lepšie zarábajúcich Britov.