Tiger, Juľa a Ternopiľ

Ternopiľčania sú úprimne hrdí na čosi, čo z ich mesta a Ženevy robí európske unikáty: obrovské jazero v centre. Tým by sme však paralely vyčerpali. Pretože toto jazero, na ktorom v mrazoch rybári vyvŕtali diery v ľade a lovia rybky tradičnou severskou metódou (dumkanie na stoličke), nelemujú mondénne bulváre, ale „socialistické“ hotely Haličina a Ternopiľ. Dominantami mesta sú aj početné pamätníky dejateľov národných dejín. Pri soche vodcu Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) Stepana Banderu, ktorý počas 2. svetovej vojny aj po nej bojoval za nezávislú Ukrajinu (až kým ho v emigrácii nezabila KGB), človek ľahko pochopí, prečo je (alebo bol?) Ternopiľ baštou sympatizantov Viktora Juščenka. Prezident dbal na pripomínanie histórie, za čias ZSSR tabuizovanej. Vlastenectvo však zrejme nestihne „dobudovať“. Kritici mu, nie neoprávnene, vyčítajú, že pri zjednocovaní národa pozabudol na jeden detail – na budúcnosť. Nastupuje dravá politická omladina. A rúbu jeden do druhého ostošesť.

„Juščenko hovorí, že premiérka Júlia Tymošenková chce odovzdať naše plynovody a ropovody Rusku. Tá ho zase obviňuje, že je „včerajší človek“, ktorý nesplnil, čo sľúbil. A lídra Strany regiónov, svojho najväčšieho súpera z východu Ukrajiny, prorusky orientovaného Viktora Janukovyča, Tymošenková označuje za strachopuda, lebo sa bál ísť s ňou do televíznej diskusie. Voličom sa to pritom páči, je to šou. Keby sme však analyzovali programy hlavných kandidátov, zistíme, že všetci hovoria to isté. O stabilizácii meny, podpore malého podnikania, ochrane dôchodcov, rozvoji poľnohospodárstva, podpore armády či reforme zdravotníctva a vzdelania,“ vraví hovorca ternopiľského magistrátu Oleg Urič.

Mladý človek je aj Uričov šéf, primátor mesta. Vlani prišiel s nápadom vyťažiť pre mesto čosi z turizmu a po iných oblastných mestách na západe Ukrajiny mali byť rozvešané bilbordy so sloganom Na víkend do Ternopiľa. Akosi si však neuvedomil, že reklamné plochy sú v čase kampane „rozobraté“. Nič to. Toto mesto je atrakciou aj tak. Z Ternopiľa prišli počas Oranžovej revolúcie do Kyjeva prvé vlaky s demonštrantmi. V Ternopile teraz v zime prepukla prvá epidémia chrípky. A Ternopiľ má jeden z najväčších betlehemov v Európe, s rozmermi 34 x 18 x 4 metre. Málo? Treba ešte viac?

Tak dobre. Aj tu sa začala kampaň skôr, ako umožňuje zákon. To keď jedna z dvoch hlavných nových tvárí ukrajinskej politiky, mladý kandidát Arsenij Jacenjuka, prišla so záhadnými bilbordmi. Bol na nich nápis ONA VYHRÁ. Hm, prečo ona, keď Arsenij je on? Odpoveď ponúkajú farby. Slovo ONA bolo napísané červenou, slovo VYHRÁ čiernou, to všetko na bielom pozadí. Čo sú farby Tymošenkovej, familiárne zvanej Juľa. 

Výpovedné boli potom aj ternopiľské mítingy niekoľkých hlavných z celkového počtu osemnástich kandidátov. Tymošenková prišla koncom októbra ako superstar a sprevádzaná speváčkou Ruslanou zaplnila v treskúcej zime námestie tisíckami ľudí. Zlomyseľníci dodávajú, že na druhý deň tu vypukla chrípková epidémia. Juščenko dal prednosť vyhriatemu kultúrnemu domu, kam pozvážali z mesta a okolia vyše tisíc divákov – akcia bola iba na pozvánky. Janukovyč pre istotu neprišiel vôbec, vraj pre počasie. A na jeho štábe potom nebrali telefóny. Najvtipnejšia bola návšteva spomínaného Jacenjuka. „Treba mu zložiť poklonu,“ hovorí Urič a pokračuje: „V mraze mínus pätnásť stál v poltopánkach, v tenkom plášti a bez čiapky. Dve hodiny sa rozprával s ľuďmi bez toho, aby prestúpil z nohy na nohu. Stál tam ako pamätník. Železné, kráľovské držanie tela.“ Vot molodec! Už len za to by si zaslúžil post premiéra, ak Júlia vyhrá.

V malom meste je všetko dostupné, aj kampaň. Ak pochybujete, či sú tie voľby iba metaforou jarmoku, stačí zájsť na ternopiľské hlavné námestie. Obrovská vianočná „jolka“ pred „teátrom“  a betlehem so živými ovečkami, na ktoré zúrivo brechajú okoloidúce psy, iba dokresľujú atmosféru. Hlavnou atrakciou sú však stánky v parku. Farebne odlíšení aktivisti kandidátov tu nenalievajú varené víno ani medovinu, ako by hosť zo Slovenska očakával, ale ponúkajú kalendáriky, plagátiky či stranícke noviny (dokonca s fotokomiksom).

„Máte novinársky preukaz?“ zaskočil nás otázkou aktivista Tymošenkovej. U „konkurencie“ od nás nič také nechceli. Pozoruhodné je aj sídlo štábu jej strany BJuT (Blok Júlie Tymošenkovej) v bývalom hoteli na rohu námestia. Nemožno si nevšimnúť červeno-biely nápis Sex shop na prízemí. Žeby tajný stranícky tromf? Z omylu nás vyvedie až prísny milicionár v zelenej uniforme, ktorý kontroluje každého prichádzajúceho. Vasil Derevljanij, šéf  Júliinho štábu v ternopiľskej oblasti a poslanec parlamentu za stranu BJuT, zapadá do atmosféry všeobjímajúceho populizmu: rozšafné gestá, žoviálnosť, na stole položené kalendáre na kriedovom papieri s bielym tigríkom, ktorého objíma ešte mladšie vyzerajúca Juľa (takisto v bielom). A obraz s motívom Poslednej večere (skutočný, nie paródia) opretý o stenu. Pekná je aj fotografia zo sľubu poslancov ukrajinského parlamentu, kde sú „bjutáci“ oblečení v bielych svetroch.

„Máme dvanásťtisíc aktivistov a členov v teréne v ternopiľskej oblasti,“ chváli sa Derevljanij a pokračuje takmer zamilovane: „ Najviac sme sa sústredili na kampaň od dverí k dverám. Nerobili sme negatívnu kampaň proti Juščenkovi, ktorý aj tak stráca podporu, ale pozitívnu za Júliu Vladimírovnu. No poukazujeme na kupovanie hlasov, čo je najväčší problém týchto volieb.“ 

Len niekoľko desiatok metrov od štábu Júlie Tymošenkovej sa rozložil šéf Strany Regiónov a jej najväčší konkurent Viktor Janukovyč. Jeho centrála je v bývalom Haličskom trhovom dome a vládne v nej čulý ruch. Niekoľko až premotivovane vyzerajúcich mládencov nervózne telefonuje, prenášajú štósy papierov alebo zúrivo búšia do klávesníc počítačov. Zvonku prichádzajú stále noví ľudia, ktorí chcú s niekým hovoriť, niečo riešiť, až centrála chvíľami pripomína čakáreň u lekára. Všetko však má pod kontrolou osoba najdôležitejšia, chlapík s veľkým nápisom Security. 

Aj my musíme počkať, keďže šéfka kampane je práve zaneprázdnená. Aspoň si máme čas prezrieť fotografie rozvešané po stenách. Sú to opakované variácie motívov: kandidát s babičkami, kandidát s mládežou, kandidát počas bohoslužby. Janukovyčov volebný štáb v Ternopile vedie energická päťdesiatnička Jaroslava Pjala, ktoré je zároveň predsedníčkou mestskej organizácie jeho strany. Hneď na začiatku hovorí, že ich hlavným cieľom je dokázať, že Strana regiónov je stranou aj ich regiónu. V kolíske oranžových vraj už nie sú žiadnymi outsidermi, čo potvrdili aj nedávne voľby do Oblastnej rady, v ktorých počet svojich poslancov zvýšili z 2 na 14. Tvrdí tiež, že kúzlo Oranžovej revolúcie aj tu pomaly vyprcháva. „ Asi sa to malo stať, keď sa to stalo, ale ľudí možno oklamať raz, druhýkrát nie. Čoraz viac ich je sklamaných. Krajina je chudobnejšia a chýba v nej poriadok a disciplína,“ vysvetľuje Pjala. Práve témami pre obyčajných ľudí chce podľa nej Janukovyč  v regióne, kde doteraz zaberali najmä patriotické heslá, zabodovať. Pri otázke, aké sú tie konkrétne témy, sa však šéfka kampane dostáva trochu do úzkych a točí dookola odpoveď, že predsa také, ktoré zlepšia obyčajným ľuďom život. 

Stranícku frázu majú Janukovyčovci pripravenú aj na otázky, či im je bližšia EÚ, alebo Rusko. „ My proti EÚ nič nemáme, ale nebudeme sa prosiť, aby nás prijali. Musia nás pozvať a na to, aby tak EÚ urobila, musíme najskôr sami zbohatnúť,“ hovorí Pjala. 

Pokiaľ ide o volebné manipulácie, Janukovyčovci všetky obvinenia na ich adresu „zásadne odmietajú.“ Sám Viktor Fedorovič predsa pred voľbami vydal vyhlásenie, v ktorom sa od takých praktík dištancoval a vyzval na to aj ostatných kandidátov. Nakoniec, o to, aby to nebola téma, by sa mal zasadiť najmä úradujúci prezident Juščenko a premiérka Tymošenková. Majú na to všetky potrebné páky. „Spokojne si to tu poprezerajte, nafoťte a napíšte, že tu sa nič nefalšuje, ale tvrdo pracujeme,“ vyzýva nás Pjala. Najlepšie by podľa nej bolo, keby Janukovyč vyhral už v prvom kole a žiadne druhé kolo nebolo potrebné. Ak však bude, tak verí že Juščenkovi voliči podporia proti Tymošenkovej práve ich kandidáta. Ideme teda zistiť, čo na to Juščenkovci. 

Ak by sa sila kandidátov merala ruchom v ich termopiľských volebných centrálach, Viktor Juščenko by patril k slabším hráčom. Šéf jeho štábu Vasil Tureckyj nevyzerá vôbec nervózne, pokojne si v kancelárii číta noviny. Na stene visia portréty kniežaťa Danila Haličského, kozáckych vodcov Mazepu a Chmeľnického aj veliteľov Banderovej UPA. Pod veľkou mapou Ukrajiny posedávajú dedkovia – banderovci, ktorí v minulosti uniformy UPA sami obliekali. Do štábu prišli ponúknuť vlastnoručne vyrobené cyklostylované letáky na Juščenkovu podporu. Na jednom je Putin v červenoarmejskej uniforme, v pozadí zoznam krajín, ktoré Sovieti či Rusi v minulosti napadli. Začína sa Fínskom v roku 1921 a končí sa Gruzínskom v roku 2008. „Kto bude ďalší?“ pýta sa nápis na plagáte. Na druhom zase boľševickej zovretej pästi ukazuje kozácka ruka gesto, ktoré na celom svete znamená figu borovú. 

Posilňovanie ukrajinskej identity a pripomínanie historických postáv či udalostí je celkovo veľká téma Juščenkovcov. V Termopile to dokonca vyzerá tak, že téma jediná. „Krajina nemôže byť ekonomicky úspešná, keď ju pokope nič nedrží, keď ju nezjednocuje nejaká spoločná štátna idea,“ hovorí Tureckyj. K tejto téme sa síce hlási aj Tymošenková, ale podľa neho jej to nejde od srdca, je to len marketing. Čo už vraj možno čakať od ženy, ktorá sa po ukrajinsky naučila až neskôr a jej „kuchynským“ jazykom je ruština. „Júlia málo hovorí o národnom obrodení a národných témach, skôr o sociálnych otázkach. Aj to len populisticky. Nijako sa nevyslovila k vojne v Gruzínsku či k budúcnosti Čiernomorskej flotily. Neurobí nič, čo by sa mohlo dotknúť jej pestovaného imidžu, a nedávno tiež boli zverejnené jej tajné dohody s Putinom ohľadom plynu,“ prednáša výhrady na adresu rivalky Tureckyj. Ale vraj nechce, aby to vyznelo, že sú proti Júlii, pretože sú najmä za Juščenka. A ten sa v otázke budovania „štátneho svetonázoru“ naozaj snažil. Zasadil sa o rekonštrukcie dôležitých kultúrnych pamiatok, inicioval budovanie múzeí (napríklad bitky pri Poltave), vydávanie kníh a výrobu televíznych programov. V neposlednom rade udelil štátne vyznamenania bojovníkom za ukrajinskú nezávislosť. Tureckým menované aktivity sú záslužné, len ťažko povedať, či vyvolávajú nadšenie aj na ruskojazyčnom východe a juhu krajiny. Niektoré z nich majú potenciál krajinu skôr rozdeľovať ako zjednocovať. To však volebný štáb v Ternopile netrápi.

Miestni juščenkovci tiež minulý týždeň verili, že ich kandidát ešte nie je mimo hry. Prelom v jeho v podpore vraj naznačovali aktuálne volebné prieskumy. V každom prípade, ak nepostúpi do druhého kola, štáb jeho voličov vyzve, aby v ďalšom kole nepodporili žiadneho kandidáta. 

Ternopiľ je len jedno z mnohých stredne veľkých ukrajinských miest, no na základe skúsenosti z neho sa dajú formulovať aj dve celoukrajinské prognózy: Ak Viktor Juščenko prepadol tu, prepadol na celej Ukrajine. Ak tu Viktor Janukovyč získal dobrý volebný výsledok, má pred druhým kolom slušné vyhliadky.