Čo viac si mohol Cameron želať, ako byť každý druhý deň na titulkách svetových denníkov. Ja byť filmovým recenzentom pre vatikánsky plátok, omnoho viac by ma však vzrušoval Gilliam. Doktor Parnassus, rozprávač príbehov s čarovným zrkadlom, za ktorým sa rozprestiera ležatá osmička pararelných svetov, kedysi uzavrel s diablom zlatovláskovskú zmluvu: nesmrteľnosť, láska krásnej ženy atď. za jeho prvorodené dieťa. Parnassova dcéra (modelka Lily Cole) bude mať o pár dní šestnásť a Belzebub (Tom Waits) už netrpezlivo čaká. Okrem toho sú tu zoradené najsexi tváre modernej kinematografie: Ledger, Depp, Law, Farrell.
Dr. Parnassus je rovnako ako Avatar vizuálnym zážitkom. Dvaja veľkí konšpirátori si vysnili presne to, čo chceli, ich fantázie vytvorili svety, aké sa vo filmovom priemysle nerodia každý deň. Ani jeden však nie je skvelý, a nie je to pre nedostatok ohurujúcich technológií, ale skôr pre ich nadmieru, ktorá vytlačila na okraj príbeh. Cameronovu slabinu vidím v naivnej sile samotného režiséra, cez neho preniká aj do hlavnej postavy, jendoduchého vojaka, ktorého vnútorný monológ hádam dali napísať nie príliš bystrému žiačikovi 5. triedy, pre väčšiu autentickosť. Tam, kde Cameronovi chýba, prepytujem, intelekt, nemožno Gilliamovi nič vyčítať. Jeho príbeh sa však stráca rovnako (alebo viac) medzi vizuálnymi efektmi, až sa pod nekonečnou fantáziou režiséra udusený úplne rozplynie. Z vatikánskeho pohľadu je fascinujúci samotný Gilliam, na ktorého akoby mal niekto alebo niečo „spadeno“. Uprostred nakrúcania mu umrel Heath Ledger, producent, a režisér si ešte aj zlomil chrbticu. Nebolo to prvý raz, čo sa produkcia jeho projektu potýkala s fatálnymi problémami. Ktovie, či sa to zabáva Belzebub, alebo či Boh znova začal uzatvárať stávky. Samotný Gilliam ani nepochybuje, že sú v hre „sily“, povedal však, že on ide ďalej – „hlasno vrieskajúc.“
Dr. Parnassus je rovnako ako Avatar vizuálnym zážitkom. Dvaja veľkí konšpirátori si vysnili presne to, čo chceli, ich fantázie vytvorili svety, aké sa vo filmovom priemysle nerodia každý deň. Ani jeden však nie je skvelý, a nie je to pre nedostatok ohurujúcich technológií, ale skôr pre ich nadmieru, ktorá vytlačila na okraj príbeh. Cameronovu slabinu vidím v naivnej sile samotného režiséra, cez neho preniká aj do hlavnej postavy, jendoduchého vojaka, ktorého vnútorný monológ hádam dali napísať nie príliš bystrému žiačikovi 5. triedy, pre väčšiu autentickosť. Tam, kde Cameronovi chýba, prepytujem, intelekt, nemožno Gilliamovi nič vyčítať. Jeho príbeh sa však stráca rovnako (alebo viac) medzi vizuálnymi efektmi, až sa pod nekonečnou fantáziou režiséra udusený úplne rozplynie. Z vatikánskeho pohľadu je fascinujúci samotný Gilliam, na ktorého akoby mal niekto alebo niečo „spadeno“. Uprostred nakrúcania mu umrel Heath Ledger, producent, a režisér si ešte aj zlomil chrbticu. Nebolo to prvý raz, čo sa produkcia jeho projektu potýkala s fatálnymi problémami. Ktovie, či sa to zabáva Belzebub, alebo či Boh znova začal uzatvárať stávky. Samotný Gilliam ani nepochybuje, že sú v hre „sily“, povedal však, že on ide ďalej – „hlasno vrieskajúc.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.