Na to, aby ste išli do Maďarska lyžovať, musíte byt ozajstným maďarofilom, hoci, ako tvrdia dôveryhodní svedkovia, v pohorí Mátra skutočne nejaké zjazdovky sú a vraj je na nich občas aj nejaký sneh. No keďže všetky uhorské hory zostali po Trianone na Slovensku a v Rumunsku, musia Maďari lákať zimných turistov na niečo iné. Zamrznutý Balaton nie je zlý, ale merať preto najmenej niekoľko stoviek kilometrov dlhú cestu, to si každý rozmyslí.
A tak Maďari, poučení Viedňou, stavili na umenie. Ešte im to tak dobre ako v tej Viedni nejde. Vo viedenskej Albertíne a v iných výstavných sieňach rakúskej metropole je za tým hromada rokov, driny a veľa peňazí. Väčšinu z týchto nutných podmienok na organizovanie Budapešť nemá v miere, ktorá by jej dovolila Viedni konkurovať. No Maďari sa napriek tomu usilujú. Budapeštianska výstava Alfonsa Muchu, ktorá sa pred pár mesiacmi presťahovala do Brna, nemohla síce s tou viedenskou, a teraz mníchovskou súperiť, no napriek tomu bola v našich pomeroch veľmi nadštandardná a za cestu z Prahy do Brna, v slovenskom prípade z Bratislavy do Budapešti, stála.
Súčasná výstava, ktorá je opäť v Múzeu krásnych umení na Námestí hrdinov, je však o dva stupne vyššie ako Mucha. Prehliadka diel talianskej renesancie Od Botticeliho po Tiziana znesie smelo už „viedenské“ meradlá. „Máme tu diela, ktoré doteraz nikdy neopustili hranice Talianska,“ chváli sa sprievodkyňa múzea. Skutočných skvostov, ktoré poznáte z kníh o vrcholoch svetového umenia, je tu pár. Napríklad asi najslávnejší „poľský“ obraz, Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinciho, ktorú môžete normálne vidieť v Krakove.
A aj tie menej „podarené“, alebo skôr menej preslávené, majú hodnotu v miliónoch a miliónoch eur. Navyše je to výstava, ktorá skutočne poskytuje prehľad o premenách talianskeho maliarstva v dobe, keď bolo absolútnou svetovou špičkou, s dobrým katalógom, spomienkovými predmetmi a všetkým, čo k takej výstave patrí. Jednoducho, viedenská škola sa nezaprie. Len je to pre Budapešť príliš veľká udalosť, takže by som odporúčal zarezervovať si lístky cez internet. Na to však máte čas len do polovice februára.
.pekne teplá zima
Keď už v Budapešti budete, je naozaj škoda hneď odísť. Také klzisko, ako v Mestskom parku kúsok od múzea s talianskou výstavou, nikde inde v strednej Európe nemajú. A hoci je to klzisko úžasné a ponúka vďaka secesným budovám neopakovateľnú atmosféru, na hlavnú budapeštiansku atrakciu nemá. To sú, ako už možno tušíte, kúpele. V sprievodcoch sa uvádza, že je tu stodvadsať termálnych prameňov, ale vám postačí, keď sa rozhodnete medzi niekoľkými najväčšími kúpeľmi. Skvelé sú, samozrejme, kúpele Gellért, výnimočné už v tom, že môžete bývať aj v rovnomennom hoteli, ktorý je sám osebe jedným zo secesných skvostov Budapešti. Len odporúčam nešetriť na tom, že si vezmete najlacnejšiu a nezrekonštruovanú izbu. Nedávno som v takej býval, a ak nie ste milovníkmi nie secesnej, ale komunistickej nostalgie, nebude vám to vyhovovať.
Podobné je to aj v ďalších kúpeľoch, tak vo veľkolepých Széchneyi, ako aj v Mestskom parku, vzdialených len pár krokov od Námestia hrdinov. Nešetrite, vezmite si najlepšie kabíny, zaplaťte si masáž, užite si to. Tak aby ste si základný zážitok, keď ležíte v 36 stupňov horúcej vode a okolo vás je sneh, mráz a zimná noc, ešte umocnili. Pretože je to nádhera, ktorú môžeme všetci Budapešťanom len závidieť. „Chodím sem v nedeľu, aby som relaxovala pred pracovným týždňom, a funguje to skvele,“ hovorí mi jedna mladá manažérka a ja jej to verím.
Kto túži po ešte väčšej romantike, môže si vybrať z niekoľkých turistických kúpeľov, jednej z mála vecí, ktorú tu zostali po dobe, keď tunajšie kostoly boli mešitami a nad mestom zneli hlasy muezínov.
.strúdľa alebo o kuchyni
Pri kúpeli, aj keď netrháte rekordy, väčšinou veľmi rýchlo vyhladnete. A sme pri treťom dôvode, prečo do Budapešti merať cestu. Ak sa bratislavské reštaurácie delia len na zlé a ešte horšie, a to, čo za niečo stojí, je pekelne predražené, budapeštianske krčmičky, vinárne a reštaurácie sa delia len na skvelé a úžasné. Budapeštianskej kuchyni chýba niečo z viedenskej rafinovanosti, ktorou cisárske mesto vylepšilo hocakú národnú špecialitu mnohých národov monarchie. No v základných jedlách maďarskej kuchyne je sotva prekonateľná – guláš, halászlé, perkelt, hus, kapustová polievka. A skvelé víno. Navyše, ako s prekvapením zistíte, je sa tu už kúsok od turistickej triedy Váci dosť lacno – vzhľadom na kvalitu a veľkosť porcií takmer zadarmo. Pre tých, ktorí nemusia až tak šetriť, ponúka Budapešť veľmi slušnú strednú triedu podnikov. Jedným z nich je dnes už takmer preslávený Strudel House čiže reštaurácia, ktorá sa špecializuje na pečenie štrúdlí. Aj keď vidíte, že je to turistická atrakcia, oplatí sa objednať si ukážku klasickej výroby štrúdlí na niekoľkometrovom stole, kde sa cesto rukami, a nie valčekom vyťahuje do milimetrovej tenkosti. Potom sa posype kopcom jabĺk, ale napríklad aj višní alebo hrušiek, vlastne čohokoľvek. A pomocou obrusu sa vytvorí dlhý valček, ktorý sa rozkrája na niekoľko štrúdlí. Keď to všetko pred vami s eleganciou hraničiacou s umením vyrobia a odnesú upiecť, tak sa naozaj nemôžete dočkať, kedy vám to prinesú na stôl. A keďže aj všetko predtým, trochu rafinovanou gulášovou polievkou počnúc a kačicou končiac, bolo v najlepšom poriadku, možno Strudel House jednoducho odporučiť, hoci to je, samozrejme, trochu turistická atrakcia.
.dom teroru
Atrakciou je aj jedno veľmi zvláštne múzeum, ktoré v tej našej strednej Európe nikde nemáme. Múzeum teroru pôsobí ponuro už zvonku. Ak nemôžete svojmu potomkovi vysvetliť, aký strašný ten komunizmus bol, návšteva „domu teroru“, ako ho nazývajú miestni, kde predtým sídlila a obvinených vypočúvala a väznila maďarská štátna bezpečnosť, vydá za všetko rozprávanie. Úplne dole v múzeu sú skutočné väzenské kobky, kde si hoci len na chvíľu môžete vyskúšať ten pocit. Trochu nepríjemné, ale poučné. Výborná expozícia, zameraná predovšetkým na stalinizmus a potlačenú Maďarskú revolúciu roku 1956, stojí sama osebe za výlet do Budapešti.
K tomu všetkému je tu ešte Budapešť „prvoplánová“. Tichý, rozľahlý hrad s mnohými romantickými zákutiami, veľkolepý, úžasný parlament, ktorý sám osebe stojí za prehliadku, úžasná budapeštianska tržnica, kde naozaj kúpite to najlepšie zo skvelých maďarských potravín a za normálne ceny, Reťazový most, noblesná Andrássyho trieda, Námestie hrdinov, trochu úsmevné, ale stále funkčné krásne storočné metro, dobré kaviarne, more malých, lacných obchodov... Jednoducho, stojí to za víkend. Aj v zime – alebo možno práve v zime.
Autor je redaktor Lidových novín
A tak Maďari, poučení Viedňou, stavili na umenie. Ešte im to tak dobre ako v tej Viedni nejde. Vo viedenskej Albertíne a v iných výstavných sieňach rakúskej metropole je za tým hromada rokov, driny a veľa peňazí. Väčšinu z týchto nutných podmienok na organizovanie Budapešť nemá v miere, ktorá by jej dovolila Viedni konkurovať. No Maďari sa napriek tomu usilujú. Budapeštianska výstava Alfonsa Muchu, ktorá sa pred pár mesiacmi presťahovala do Brna, nemohla síce s tou viedenskou, a teraz mníchovskou súperiť, no napriek tomu bola v našich pomeroch veľmi nadštandardná a za cestu z Prahy do Brna, v slovenskom prípade z Bratislavy do Budapešti, stála.
Súčasná výstava, ktorá je opäť v Múzeu krásnych umení na Námestí hrdinov, je však o dva stupne vyššie ako Mucha. Prehliadka diel talianskej renesancie Od Botticeliho po Tiziana znesie smelo už „viedenské“ meradlá. „Máme tu diela, ktoré doteraz nikdy neopustili hranice Talianska,“ chváli sa sprievodkyňa múzea. Skutočných skvostov, ktoré poznáte z kníh o vrcholoch svetového umenia, je tu pár. Napríklad asi najslávnejší „poľský“ obraz, Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinciho, ktorú môžete normálne vidieť v Krakove.
A aj tie menej „podarené“, alebo skôr menej preslávené, majú hodnotu v miliónoch a miliónoch eur. Navyše je to výstava, ktorá skutočne poskytuje prehľad o premenách talianskeho maliarstva v dobe, keď bolo absolútnou svetovou špičkou, s dobrým katalógom, spomienkovými predmetmi a všetkým, čo k takej výstave patrí. Jednoducho, viedenská škola sa nezaprie. Len je to pre Budapešť príliš veľká udalosť, takže by som odporúčal zarezervovať si lístky cez internet. Na to však máte čas len do polovice februára.
.pekne teplá zima
Keď už v Budapešti budete, je naozaj škoda hneď odísť. Také klzisko, ako v Mestskom parku kúsok od múzea s talianskou výstavou, nikde inde v strednej Európe nemajú. A hoci je to klzisko úžasné a ponúka vďaka secesným budovám neopakovateľnú atmosféru, na hlavnú budapeštiansku atrakciu nemá. To sú, ako už možno tušíte, kúpele. V sprievodcoch sa uvádza, že je tu stodvadsať termálnych prameňov, ale vám postačí, keď sa rozhodnete medzi niekoľkými najväčšími kúpeľmi. Skvelé sú, samozrejme, kúpele Gellért, výnimočné už v tom, že môžete bývať aj v rovnomennom hoteli, ktorý je sám osebe jedným zo secesných skvostov Budapešti. Len odporúčam nešetriť na tom, že si vezmete najlacnejšiu a nezrekonštruovanú izbu. Nedávno som v takej býval, a ak nie ste milovníkmi nie secesnej, ale komunistickej nostalgie, nebude vám to vyhovovať.
Podobné je to aj v ďalších kúpeľoch, tak vo veľkolepých Széchneyi, ako aj v Mestskom parku, vzdialených len pár krokov od Námestia hrdinov. Nešetrite, vezmite si najlepšie kabíny, zaplaťte si masáž, užite si to. Tak aby ste si základný zážitok, keď ležíte v 36 stupňov horúcej vode a okolo vás je sneh, mráz a zimná noc, ešte umocnili. Pretože je to nádhera, ktorú môžeme všetci Budapešťanom len závidieť. „Chodím sem v nedeľu, aby som relaxovala pred pracovným týždňom, a funguje to skvele,“ hovorí mi jedna mladá manažérka a ja jej to verím.
Kto túži po ešte väčšej romantike, môže si vybrať z niekoľkých turistických kúpeľov, jednej z mála vecí, ktorú tu zostali po dobe, keď tunajšie kostoly boli mešitami a nad mestom zneli hlasy muezínov.
.strúdľa alebo o kuchyni
Pri kúpeli, aj keď netrháte rekordy, väčšinou veľmi rýchlo vyhladnete. A sme pri treťom dôvode, prečo do Budapešti merať cestu. Ak sa bratislavské reštaurácie delia len na zlé a ešte horšie, a to, čo za niečo stojí, je pekelne predražené, budapeštianske krčmičky, vinárne a reštaurácie sa delia len na skvelé a úžasné. Budapeštianskej kuchyni chýba niečo z viedenskej rafinovanosti, ktorou cisárske mesto vylepšilo hocakú národnú špecialitu mnohých národov monarchie. No v základných jedlách maďarskej kuchyne je sotva prekonateľná – guláš, halászlé, perkelt, hus, kapustová polievka. A skvelé víno. Navyše, ako s prekvapením zistíte, je sa tu už kúsok od turistickej triedy Váci dosť lacno – vzhľadom na kvalitu a veľkosť porcií takmer zadarmo. Pre tých, ktorí nemusia až tak šetriť, ponúka Budapešť veľmi slušnú strednú triedu podnikov. Jedným z nich je dnes už takmer preslávený Strudel House čiže reštaurácia, ktorá sa špecializuje na pečenie štrúdlí. Aj keď vidíte, že je to turistická atrakcia, oplatí sa objednať si ukážku klasickej výroby štrúdlí na niekoľkometrovom stole, kde sa cesto rukami, a nie valčekom vyťahuje do milimetrovej tenkosti. Potom sa posype kopcom jabĺk, ale napríklad aj višní alebo hrušiek, vlastne čohokoľvek. A pomocou obrusu sa vytvorí dlhý valček, ktorý sa rozkrája na niekoľko štrúdlí. Keď to všetko pred vami s eleganciou hraničiacou s umením vyrobia a odnesú upiecť, tak sa naozaj nemôžete dočkať, kedy vám to prinesú na stôl. A keďže aj všetko predtým, trochu rafinovanou gulášovou polievkou počnúc a kačicou končiac, bolo v najlepšom poriadku, možno Strudel House jednoducho odporučiť, hoci to je, samozrejme, trochu turistická atrakcia.
.dom teroru
Atrakciou je aj jedno veľmi zvláštne múzeum, ktoré v tej našej strednej Európe nikde nemáme. Múzeum teroru pôsobí ponuro už zvonku. Ak nemôžete svojmu potomkovi vysvetliť, aký strašný ten komunizmus bol, návšteva „domu teroru“, ako ho nazývajú miestni, kde predtým sídlila a obvinených vypočúvala a väznila maďarská štátna bezpečnosť, vydá za všetko rozprávanie. Úplne dole v múzeu sú skutočné väzenské kobky, kde si hoci len na chvíľu môžete vyskúšať ten pocit. Trochu nepríjemné, ale poučné. Výborná expozícia, zameraná predovšetkým na stalinizmus a potlačenú Maďarskú revolúciu roku 1956, stojí sama osebe za výlet do Budapešti.
K tomu všetkému je tu ešte Budapešť „prvoplánová“. Tichý, rozľahlý hrad s mnohými romantickými zákutiami, veľkolepý, úžasný parlament, ktorý sám osebe stojí za prehliadku, úžasná budapeštianska tržnica, kde naozaj kúpite to najlepšie zo skvelých maďarských potravín a za normálne ceny, Reťazový most, noblesná Andrássyho trieda, Námestie hrdinov, trochu úsmevné, ale stále funkčné krásne storočné metro, dobré kaviarne, more malých, lacných obchodov... Jednoducho, stojí to za víkend. Aj v zime – alebo možno práve v zime.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.