Jedna kauza, dve rozhodnutia

To, že dvaja ľudia majú na rovnakú vec rôzne názory, je v poriadku – ak však identickú vec posudzujú v rovnakom čase s úplne opačným výsledkom súdy, je to prinajmenšom čudné. V kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej však už pravdepodobne málokoho niečo prekvapí. Senát okresného súdu v Trnave pod vedením Kristíny Ferencziovej minulý týždeň rozhodol o podmienečnom prepustení Miloša Kocúra na slobodu. Prokurátorka už voči tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť. Iný senát toho istého súdu pod vedením Heleny Gajdošovej identickú sťažnosť odsúdeného Milana Andrášika zamietol. Podpredseda Okresného súdu v Trnave Ľubomír Bundzel odmietol dve rôzne rozhodnutia v totožnej veci komentovať. Pre médiá len povedal, že rozhodovanie ovplyvňuje aj to, ako sa odsúdený správa vo väzení. Andrášikovi mohlo údajne v očiach sudcov priťažiť, že po nástupe do väzenia sa rozhodol držať protestnú hladovku. Šiestich mužov odsúdili za vraždu Cervanovej ešte v roku 1982. Po novembri 1989 československý Najvyšší súd tieto rozsudky zrušil. Slovenské súdy ich v obnovenom procese potvrdili a v prípade Kocúra a Andrášika dokonca Najvyšší súd SR vlani v decembri rozhodol o zvýšení trestov na 15 z pôvodných 13 rokov. Najvyšší súd sa vtedy pri svojom rozhodovaní odmietol zaoberať novými dôkazmi z archívu v Levoči, ktoré navrhovala obhajoba. Otázniky nad prácou sudcov vyvolala aj skutočnosť, že predsedovi senátu NS Štefanovi Michálikovi trvalo vypracovanie rozsudku viac ako dvesto dní, hoci zákon predpisuje lehotu jeden mesiac. Bez doručenia rozsudku nemohli odsúdení Kocúr a Andrášik požiadať o podmienečné prepustenie z väznice. Pochybnosti o tom, či v kauze znásilnenia a vraždy medičky Cervanovej boli odsúdení skutoční páchatelia umocnil aj fakt, že štyria z odsúdených na podnet .týždňa úspešne prešli skúškou na detektore lži. Aj keď na Slovensku nie je výsledok testu dôkazom, pravdepodobnosť, že ide o justičný omyl, sa blíži k istote.
.jm