Islam rozdeľuje britskú spoločnosť, tvrdí väčšina Britov v prieskume, o ktorého výsledkoch písali anglické noviny Daily Mail. Nebohý Samuel Huntington by nebol prekvapený, výskum totiž potvrdzuje jeho tézu z počiatku 90. rokov.
.niečo tu nefunguje
Viac ako polovica populácie (52 percent) si myslí, že Británia je nábožensky hlboko rozdelená. O tri percentá viac respondentov by zásadne nesúhlasilo s návrhom, aby v ich okolí bola postavená mešita, pričom kresťanský chrám by prekážal iba 15 percentám, a až 45 percent respondentov tvrdí, že náboženská diverzita má pre krajinu negatívne dôsledky a neprospieva spoločnosti. Daily Mail tiež cituje vládny výskum, podľa ktorého o islame zmýšľa pozitívne iba každý štvrtý Brit. Článok je doplnený aj kratšou správou o organizácii Islam4UK, ktorá oznámila, že pripravuje protestný pochod mestom Wootton Basett, a reakciou ministra vnútra Alana Johnsona, ktorý pre denník potvrdil, že proti extrémistickej organizácii použije protiteroristický zákon a zakáže ju. Islam4UK by sa tak stala už šesťdesiatou zakázanou islamskou organizáciou v Británii. A hoci z obáv pred zákazom protestný pochod zrušili, minister Johnson organizáciu aj tak postavil mimo zákona.
Celý výskum otvára mnoho otázok, ale ponúka aj isté odpovede. V prvom rade je to po stoprvý raz odsúdenie multikulturalizmu, ktorý zjavne nefunguje. Nefunguje ešte ani jeho revízia, ku ktorej pristúpili mnohé európske krajiny po teroristických útokoch v USA a Európe. Európske vlády sa rozhodli, že budú financovať umiernený islam (stavanie mešít, financovanie náboženských škôl), doplnia to kritikou takzvanej islamofóbie zameranou na vlastné obyvateľstvo a tvrdým postupom proti radikálnym islamistom na vlastnom území. Výsledok? Domáce obyvateľstvo je naďalej nespokojné a islam považuje za cudzí prvok. Čo s tým možno robiť? Možnosti sú v zásade dve. Po prvé, nazvať to rasizmom a bojovať s väčšinou populácie vzdelávaním, ďalšími kampaňami a ďalšími vynaloženými miliónmi. Alebo možnosť číslo dva, otočiť optiku, nerobiť z väčšiny populácie rasistov a xenofóbov a namiesto ideologických nálepiek počúvať, čo hovorí ich skúsenosť.
.hra na istotu
O skúsenosť, ale v úplne inom zmysle, ide aj vyšetrovacej komisii sira Johna Chilcota. Ako povedal v novembri minulého roku, „vyšetrovanie udalostí okolo vojny v Iraku má za cieľ identifikovať, z čoho sa môžu budúce britské vlády poučiť, keď budú čeliť podobným situáciám“. Komisiu zriadil premiér Gordon Brown s cieľom napodobiť inú, ktorá vznikla po vojne o Falklandy v roku 1982, tentoraz však má ísť o „bezprecedentne rozsiahle vyšetrovanie“, dodal. Minulý týždeň pred komisiou vypovedal Hans Blix, bývalý šéf inšpekcie OSN, ktorá v Iraku hľadala zbrane hromadného ničenia a žiadne nenašla. Blix uviedol, že vo februári 2003, mesiac pred inváziou, varoval Tonyho Blaira, že v Iraku pravdepodobne žiadne podobné zásoby zbraní nie sú. Aj Blixova inšpekcia sa riadila zvodkami od tajných služieb Veľkej Británie a USA, asi zo 100 lokalít stihli navštíviť tretinu a žiadne stopy po hľadaných zbraniach nenašli. „Tiež som si myslel, že tam tie zbrane sú. Ale ste si taký istý? Nebolo by paradoxné, keby ste s 200-tisíc vojakmi napadli Irak a žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli?“ Spýtal sa vraj Blix Blaira. Ten si však istý bol. Tajné služby sú si isté, dokonca aj Egypťania sú si istí, odpovedal vraj Blair. Najväčšia strategická chyba americkej a britskej zahraničnej politiky po roku 2001 teda bola založená na istote. Ktovie, aké závery z tej skúsenosti odvodí Chilcotova komisia, najmä keď pred voľbami bude vypovedať aj premiér Brown.
.témy pre konzervatívcov
Úplne iné témy zaujímajú vo volebnom roku opozičných konzervatívcov. O hospodárení labouristov, kde chcú napríklad škrtať a šetriť, hovoria pomerne otvorene. Konzervatívne časopisy sa však domáhajú aj sociálnych tém. Týždenník Spectator vyzýva opozičného lídra, že „musí zachrániť manželstvo“ a mesačník Standpoint zase, že treba prijať britskú verziu Charty práv, aby sa tak vláda Jej veličenstva mohla brániť pred výkladom ľudských práv z európskych súdov – aj napriek tomu, že majú Briti výnimku z účinnosti európskej Charty práv. Rozoberajú sa však aj ďalšie témy, ako školstvo či zdravotníctvo, a zdá sa, že nadchádzajúce parlamentné voľby môžu krajinu dosť výrazne zmeniť.
.niečo tu nefunguje
Viac ako polovica populácie (52 percent) si myslí, že Británia je nábožensky hlboko rozdelená. O tri percentá viac respondentov by zásadne nesúhlasilo s návrhom, aby v ich okolí bola postavená mešita, pričom kresťanský chrám by prekážal iba 15 percentám, a až 45 percent respondentov tvrdí, že náboženská diverzita má pre krajinu negatívne dôsledky a neprospieva spoločnosti. Daily Mail tiež cituje vládny výskum, podľa ktorého o islame zmýšľa pozitívne iba každý štvrtý Brit. Článok je doplnený aj kratšou správou o organizácii Islam4UK, ktorá oznámila, že pripravuje protestný pochod mestom Wootton Basett, a reakciou ministra vnútra Alana Johnsona, ktorý pre denník potvrdil, že proti extrémistickej organizácii použije protiteroristický zákon a zakáže ju. Islam4UK by sa tak stala už šesťdesiatou zakázanou islamskou organizáciou v Británii. A hoci z obáv pred zákazom protestný pochod zrušili, minister Johnson organizáciu aj tak postavil mimo zákona.
Celý výskum otvára mnoho otázok, ale ponúka aj isté odpovede. V prvom rade je to po stoprvý raz odsúdenie multikulturalizmu, ktorý zjavne nefunguje. Nefunguje ešte ani jeho revízia, ku ktorej pristúpili mnohé európske krajiny po teroristických útokoch v USA a Európe. Európske vlády sa rozhodli, že budú financovať umiernený islam (stavanie mešít, financovanie náboženských škôl), doplnia to kritikou takzvanej islamofóbie zameranou na vlastné obyvateľstvo a tvrdým postupom proti radikálnym islamistom na vlastnom území. Výsledok? Domáce obyvateľstvo je naďalej nespokojné a islam považuje za cudzí prvok. Čo s tým možno robiť? Možnosti sú v zásade dve. Po prvé, nazvať to rasizmom a bojovať s väčšinou populácie vzdelávaním, ďalšími kampaňami a ďalšími vynaloženými miliónmi. Alebo možnosť číslo dva, otočiť optiku, nerobiť z väčšiny populácie rasistov a xenofóbov a namiesto ideologických nálepiek počúvať, čo hovorí ich skúsenosť.
.hra na istotu
O skúsenosť, ale v úplne inom zmysle, ide aj vyšetrovacej komisii sira Johna Chilcota. Ako povedal v novembri minulého roku, „vyšetrovanie udalostí okolo vojny v Iraku má za cieľ identifikovať, z čoho sa môžu budúce britské vlády poučiť, keď budú čeliť podobným situáciám“. Komisiu zriadil premiér Gordon Brown s cieľom napodobiť inú, ktorá vznikla po vojne o Falklandy v roku 1982, tentoraz však má ísť o „bezprecedentne rozsiahle vyšetrovanie“, dodal. Minulý týždeň pred komisiou vypovedal Hans Blix, bývalý šéf inšpekcie OSN, ktorá v Iraku hľadala zbrane hromadného ničenia a žiadne nenašla. Blix uviedol, že vo februári 2003, mesiac pred inváziou, varoval Tonyho Blaira, že v Iraku pravdepodobne žiadne podobné zásoby zbraní nie sú. Aj Blixova inšpekcia sa riadila zvodkami od tajných služieb Veľkej Británie a USA, asi zo 100 lokalít stihli navštíviť tretinu a žiadne stopy po hľadaných zbraniach nenašli. „Tiež som si myslel, že tam tie zbrane sú. Ale ste si taký istý? Nebolo by paradoxné, keby ste s 200-tisíc vojakmi napadli Irak a žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli?“ Spýtal sa vraj Blix Blaira. Ten si však istý bol. Tajné služby sú si isté, dokonca aj Egypťania sú si istí, odpovedal vraj Blair. Najväčšia strategická chyba americkej a britskej zahraničnej politiky po roku 2001 teda bola založená na istote. Ktovie, aké závery z tej skúsenosti odvodí Chilcotova komisia, najmä keď pred voľbami bude vypovedať aj premiér Brown.
.témy pre konzervatívcov
Úplne iné témy zaujímajú vo volebnom roku opozičných konzervatívcov. O hospodárení labouristov, kde chcú napríklad škrtať a šetriť, hovoria pomerne otvorene. Konzervatívne časopisy sa však domáhajú aj sociálnych tém. Týždenník Spectator vyzýva opozičného lídra, že „musí zachrániť manželstvo“ a mesačník Standpoint zase, že treba prijať britskú verziu Charty práv, aby sa tak vláda Jej veličenstva mohla brániť pred výkladom ľudských práv z európskych súdov – aj napriek tomu, že majú Briti výnimku z účinnosti európskej Charty práv. Rozoberajú sa však aj ďalšie témy, ako školstvo či zdravotníctvo, a zdá sa, že nadchádzajúce parlamentné voľby môžu krajinu dosť výrazne zmeniť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.