Toto leto je zvláštne. Naoko v ňom zastal život, ako každé iné leto, aby sa unavené Slovensko nadýchlo na novú sezónu. Ale mne sa zdá, že práve toto leto nie je celkom letné. Dokonca je možné, že sme v ňom o sebe povedali viac než za celý rok.
V prvom rade sa pod výdatným slnkom prestal kontrolovať Fico. Eštebáckym spôsobom, akým ukázal na dôchodkové spoločnosti a novinárov, sa dobrovoľne prihlásil k mečiarovskej tradícii brutálneho zneužívania informácií. Spojením globalizácie, privatizácie a liberalizácie do jedného vreca zasa neopatrne odkryl, že aj on pochádza z krajiny Ľuptákovho intelektu, a ich porovnaním s fašizmom predstihol ešte aj Jakeša s Biľakom. Opäť jeden premiér bez noblesy, nápadu a spôsobov, opäť len to naše mľandravé blato.
Ale aj opozícia sa obnažila. „Smer, najmä po kauze Privilégium, nemá blízko ku KDH,“ riekol Hrušovský, akoby nejaká letná kauza tety Tomanovej bola viac, než základný rozpor v pohľade na svet u socialistov a konzervatívcov. Toto je to hnutie, čo určovalo beh slovenských dejín? Ale aj predseda SDKÚ akoby podľahol teplu – vyzval Fica, aby svoju ministerku odvolal, alebo aby sám odstúpil, ak je teda chlap.
Taký infantilný a neprimeraný návrh už dlho nezaznel. Ale teraz zaznel. Namiesto predkladania lepších zákonov, novátorských riešení či reformných návrhov sa opozícia vezie na úbohej, vyšumenej pene letných dní. Odvolávaním neboráckej tetušky chce mobilizovať verejnosť, ale mobilizuje len novú nechuť k politike zbavenej kritérií, iskry a nápadu, kde sú všetci rovnakí, a rozdiely len hrajú.
Napokon, toto leto sme sa vyfarbili aj my novinári. Stále tomu celkom nemôžem uveriť, ale pohľad na ankety, články a stanoviská väčšiny médií a vydavateľov potvrdzuje, že je to naozaj tak – pristihnutie na výlete, zaplatenom firmou, o ktorej potom píšeme, v nás nevzbudilo zahanbenie ani odhodlanie začať inak, ale bezočivosť. Pokojne tvrdíme, že išlo o senzi raut, plný informácií. Strážny pes demokracie stiahol chvost a žobroní už len o zvyšky zo stola.
Leto je vždy trochu pomalé. Všetci, aj politici a novinári, si zaslúžia oddych. Ale nesmie zostať mŕtvo. A trápne. A tupo ako tu.
Svet sa aj toto leto hádal o globálnom oteplení. Al Gore preto organizuje megakoncerty, Václav Klaus protirečí zaujímavou knihou. A my? Potíme sa pod lipami.
Európa hľadala aj toto leto svoju novú podobu. Vyznávači superštátu predložili nový návrh európskej zmluvy, Poliaci a Briti ju okresali, ako sa len dalo. A my? Slintáme za eurofondami.
Všetci sa aj toto leto pýtali, čo s náboženstvom. Ameriku to už dávnejšie rozdelilo na polovicu, a podľa toho sa tam znova bude voliť prezident, Európa nevie, na čom ešte stojí a čo má teda robiť s imigrantmi inej viery, mnohí Iračania a už aj Palestínčania sa pre vieru nezmyselne zabíjajú. A my? Modlíme sa za vyššie mzdy.
Toto leto je naozaj zvláštne. Corpus nášho delicti.
.štefan Hríb
V prvom rade sa pod výdatným slnkom prestal kontrolovať Fico. Eštebáckym spôsobom, akým ukázal na dôchodkové spoločnosti a novinárov, sa dobrovoľne prihlásil k mečiarovskej tradícii brutálneho zneužívania informácií. Spojením globalizácie, privatizácie a liberalizácie do jedného vreca zasa neopatrne odkryl, že aj on pochádza z krajiny Ľuptákovho intelektu, a ich porovnaním s fašizmom predstihol ešte aj Jakeša s Biľakom. Opäť jeden premiér bez noblesy, nápadu a spôsobov, opäť len to naše mľandravé blato.
Ale aj opozícia sa obnažila. „Smer, najmä po kauze Privilégium, nemá blízko ku KDH,“ riekol Hrušovský, akoby nejaká letná kauza tety Tomanovej bola viac, než základný rozpor v pohľade na svet u socialistov a konzervatívcov. Toto je to hnutie, čo určovalo beh slovenských dejín? Ale aj predseda SDKÚ akoby podľahol teplu – vyzval Fica, aby svoju ministerku odvolal, alebo aby sám odstúpil, ak je teda chlap.
Taký infantilný a neprimeraný návrh už dlho nezaznel. Ale teraz zaznel. Namiesto predkladania lepších zákonov, novátorských riešení či reformných návrhov sa opozícia vezie na úbohej, vyšumenej pene letných dní. Odvolávaním neboráckej tetušky chce mobilizovať verejnosť, ale mobilizuje len novú nechuť k politike zbavenej kritérií, iskry a nápadu, kde sú všetci rovnakí, a rozdiely len hrajú.
Napokon, toto leto sme sa vyfarbili aj my novinári. Stále tomu celkom nemôžem uveriť, ale pohľad na ankety, články a stanoviská väčšiny médií a vydavateľov potvrdzuje, že je to naozaj tak – pristihnutie na výlete, zaplatenom firmou, o ktorej potom píšeme, v nás nevzbudilo zahanbenie ani odhodlanie začať inak, ale bezočivosť. Pokojne tvrdíme, že išlo o senzi raut, plný informácií. Strážny pes demokracie stiahol chvost a žobroní už len o zvyšky zo stola.
Leto je vždy trochu pomalé. Všetci, aj politici a novinári, si zaslúžia oddych. Ale nesmie zostať mŕtvo. A trápne. A tupo ako tu.
Svet sa aj toto leto hádal o globálnom oteplení. Al Gore preto organizuje megakoncerty, Václav Klaus protirečí zaujímavou knihou. A my? Potíme sa pod lipami.
Európa hľadala aj toto leto svoju novú podobu. Vyznávači superštátu predložili nový návrh európskej zmluvy, Poliaci a Briti ju okresali, ako sa len dalo. A my? Slintáme za eurofondami.
Všetci sa aj toto leto pýtali, čo s náboženstvom. Ameriku to už dávnejšie rozdelilo na polovicu, a podľa toho sa tam znova bude voliť prezident, Európa nevie, na čom ešte stojí a čo má teda robiť s imigrantmi inej viery, mnohí Iračania a už aj Palestínčania sa pre vieru nezmyselne zabíjajú. A my? Modlíme sa za vyššie mzdy.
Toto leto je naozaj zvláštne. Corpus nášho delicti.
.štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.