KNIHA Veronika Šikulová: Domček jedným ťahom, Slovart, 2009
Detstvo – v dobrom i v zlom – je pre každého z nás čímsi neopakovateľným, a nemám teraz na mysli len časové hľadisko. Detstvo je aj – pre nás všetkých – v niečom veľmi univerzálna záležitosť. Nejaké sme prežili, celkom osobité, a predsa sa dokážeme nájsť aj v rozprávaní o detstve úplne inom. Veronika Šikulová píše – krásnou slovenčinou, espritným štýlom – v knižke Domček jedným ťahom o takýchto dvojdomostiach. Celkom otvorene. (Exhibicionisticky?) Čítame milé poviedky o časoch, keď bola malá; o prvých ranách života; čítame poviedky z dôb dospelých, keď už ani zďaleka nie je všetko ružové, čítame o celkom jedinečnom osude, a predsa... Môžeme sa tam nájsť. (Neviem, koľko charakteristických vlastností má dobrá literatúra, no možnosť dobrovoľne, ale rozumne sa stotožniť s hrdinom k nim určite patrí. Navyše s kladným hrdinom – čo viac si priať?) Veronika Šikulová dokáže byť vo svojich textoch lyrická, hravá, ale dokáže načrieť aj do hĺbky, dokonca do mútnych vôd svojej vlastnej hĺbky, autorka (aj sebareflexívne) ctí, že humor je korením života. Pekné vety splieta do mozaikovitých poviedok. Nešetrí – v dobrom i v zlom – seba ani ostatných. „Stará nikdy neje s rodinou. Oprie sa o sporák, pozerá na starého, ktorý bagruje omáčku, vie, že pripravila lahôdku, toto je jej tajná zbraň, je dobrá gazdiná, pomyslí si. Zbraň, ale proti komu a načo?“ Nemáte aj vy zo sveta niekedy pocit, že všetky príbehy, všetky životy sú iba o jednom (takom dvojdomom)? O láske – o jej prítomnosti či absencii.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Erlend Loe: Fakta o Finsku, Vakat, 2009
Nórsky spisovateľ Erlend Loe je nielen na Slovensku a v Česku známy ako autor knižky Naivne. Super, diela takmer kultového. Aj preto vydavatelia nemeškali a priniesli nám postupne jeho ďalšie knihy Doppler a Ryba (tá je určená hlavne deťom, vyšla minulý rok vo vydavateľstve Dybbuk a je veľmi pekná). Posledným prekladom v česko-slovenskom teritóriu sú Fakta o Finsku, ktoré ich autor napísal už v roku 2001. Je to starý, dobrý Loe: zdanlivo naivne napísaný, pomerne šibnutý príbeh „brožuřistu” (neverím, že v nórskom originále znie toto slovo lepšie!), ktorý dostane ponuku z fínskeho veľvyslanectva v Oslo napísať brožúrku, ktorá by nalákala Nórov na návštevu krajiny tisícich jazier. Tretí rok po sebe mu však v predvečer osláv nórskej nezávislosti spred domu odtiahnu auto a on musí ísť na fínsku ambasádu taxíkom. Keďže nemá peniaze a brožúrkový džob nutne potrebuje, musí sa tváriť, že je znalec Fínska, hoci tam nikdy nebol a nado všetko sa bojí vody... Samozrejme, v knihe nejde o Fínsko. Samozrejme, bláznivý príbeh a naivný štýl rozprávania „maskuje” podstatnejšie veci: od klinickej úzkosti zo zmeny (preto sa bojí vody) cez rasizmus až k láske, ktorá, ako vieme, robí zázraky. Erlend Loe je ten typ spisovateľa, ktorý si hneď na začiatku našiel svoj trik, a ten následne v každej knihe opakuje. Je zvláštne, že to stále funguje.
.jk
FILM Starí psi
Nový film amerického režiséra Walta Beckera Starí psi kiná uvádzajú ako rodinnú komédiu. Herecké obsadenie má lákavé. John Travolta, pre niekoho možno aj Robin Williams – to pri výbere či íst, alebo nejsť do kina zaváži. Príbeh jednoduchý a pripomínajúci hromadu iných príbehov. Dan a Charlie, dvaja chlapi v staršom strednom veku, čo sa už dlhé roky venujú marketingu, sa chystajú uskutočniť najväčší obchod svojho života. Akože inak, s Japoncami. Akože inak, nevieme presne, o aký kšeft ide. Japonci sú za konferenčným stolom buď hrozne vážni, alebo sa hrozne rehocú. Ako malé deti. Charlie je sukničkár, neodolateľne po travoltovsky balí všetko dámske, čo je o dosť mladšie než on. Dan je do špiku kostí williamsovsky melodramatický, vždy rovnaký od filmu k filmu. Hoci sa potrebujú celkom sústrediť na prácu, z neba spadnú Danove sedemročné dvojičky Emily (hrá ju ozajstná Travoltova dcéra) a Zach, o ktorých existencii dovtedy netušil, ale oni ho hneď berú ako hotového ocka. Dostane ich na dva týždne na starosť a zažijú spolu kopu srandy. A my diváci by sme ju tiež mali zažiť, ale, žiaľ, okrem zopár zábleskov – úvodné minúty, Charlieho byt, scénka z dôchodcovskej párty, gorila so slabosťou pre karaoke – zažijeme iba trápny pocit z ošúchaných vtipností. Jediným pevným bodom Beckerovho filmu je John Travolta. Aj z otrepanej postavy, akú mu ponúkol scenár, dokázal vykresať čosi, na čo sa dá pozerať. Ale na podržanie celého filmu nad hladinou to i tak nestačilo.
.zm
Detstvo – v dobrom i v zlom – je pre každého z nás čímsi neopakovateľným, a nemám teraz na mysli len časové hľadisko. Detstvo je aj – pre nás všetkých – v niečom veľmi univerzálna záležitosť. Nejaké sme prežili, celkom osobité, a predsa sa dokážeme nájsť aj v rozprávaní o detstve úplne inom. Veronika Šikulová píše – krásnou slovenčinou, espritným štýlom – v knižke Domček jedným ťahom o takýchto dvojdomostiach. Celkom otvorene. (Exhibicionisticky?) Čítame milé poviedky o časoch, keď bola malá; o prvých ranách života; čítame poviedky z dôb dospelých, keď už ani zďaleka nie je všetko ružové, čítame o celkom jedinečnom osude, a predsa... Môžeme sa tam nájsť. (Neviem, koľko charakteristických vlastností má dobrá literatúra, no možnosť dobrovoľne, ale rozumne sa stotožniť s hrdinom k nim určite patrí. Navyše s kladným hrdinom – čo viac si priať?) Veronika Šikulová dokáže byť vo svojich textoch lyrická, hravá, ale dokáže načrieť aj do hĺbky, dokonca do mútnych vôd svojej vlastnej hĺbky, autorka (aj sebareflexívne) ctí, že humor je korením života. Pekné vety splieta do mozaikovitých poviedok. Nešetrí – v dobrom i v zlom – seba ani ostatných. „Stará nikdy neje s rodinou. Oprie sa o sporák, pozerá na starého, ktorý bagruje omáčku, vie, že pripravila lahôdku, toto je jej tajná zbraň, je dobrá gazdiná, pomyslí si. Zbraň, ale proti komu a načo?“ Nemáte aj vy zo sveta niekedy pocit, že všetky príbehy, všetky životy sú iba o jednom (takom dvojdomom)? O láske – o jej prítomnosti či absencii.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Erlend Loe: Fakta o Finsku, Vakat, 2009
Nórsky spisovateľ Erlend Loe je nielen na Slovensku a v Česku známy ako autor knižky Naivne. Super, diela takmer kultového. Aj preto vydavatelia nemeškali a priniesli nám postupne jeho ďalšie knihy Doppler a Ryba (tá je určená hlavne deťom, vyšla minulý rok vo vydavateľstve Dybbuk a je veľmi pekná). Posledným prekladom v česko-slovenskom teritóriu sú Fakta o Finsku, ktoré ich autor napísal už v roku 2001. Je to starý, dobrý Loe: zdanlivo naivne napísaný, pomerne šibnutý príbeh „brožuřistu” (neverím, že v nórskom originále znie toto slovo lepšie!), ktorý dostane ponuku z fínskeho veľvyslanectva v Oslo napísať brožúrku, ktorá by nalákala Nórov na návštevu krajiny tisícich jazier. Tretí rok po sebe mu však v predvečer osláv nórskej nezávislosti spred domu odtiahnu auto a on musí ísť na fínsku ambasádu taxíkom. Keďže nemá peniaze a brožúrkový džob nutne potrebuje, musí sa tváriť, že je znalec Fínska, hoci tam nikdy nebol a nado všetko sa bojí vody... Samozrejme, v knihe nejde o Fínsko. Samozrejme, bláznivý príbeh a naivný štýl rozprávania „maskuje” podstatnejšie veci: od klinickej úzkosti zo zmeny (preto sa bojí vody) cez rasizmus až k láske, ktorá, ako vieme, robí zázraky. Erlend Loe je ten typ spisovateľa, ktorý si hneď na začiatku našiel svoj trik, a ten následne v každej knihe opakuje. Je zvláštne, že to stále funguje.
.jk
FILM Starí psi
Nový film amerického režiséra Walta Beckera Starí psi kiná uvádzajú ako rodinnú komédiu. Herecké obsadenie má lákavé. John Travolta, pre niekoho možno aj Robin Williams – to pri výbere či íst, alebo nejsť do kina zaváži. Príbeh jednoduchý a pripomínajúci hromadu iných príbehov. Dan a Charlie, dvaja chlapi v staršom strednom veku, čo sa už dlhé roky venujú marketingu, sa chystajú uskutočniť najväčší obchod svojho života. Akože inak, s Japoncami. Akože inak, nevieme presne, o aký kšeft ide. Japonci sú za konferenčným stolom buď hrozne vážni, alebo sa hrozne rehocú. Ako malé deti. Charlie je sukničkár, neodolateľne po travoltovsky balí všetko dámske, čo je o dosť mladšie než on. Dan je do špiku kostí williamsovsky melodramatický, vždy rovnaký od filmu k filmu. Hoci sa potrebujú celkom sústrediť na prácu, z neba spadnú Danove sedemročné dvojičky Emily (hrá ju ozajstná Travoltova dcéra) a Zach, o ktorých existencii dovtedy netušil, ale oni ho hneď berú ako hotového ocka. Dostane ich na dva týždne na starosť a zažijú spolu kopu srandy. A my diváci by sme ju tiež mali zažiť, ale, žiaľ, okrem zopár zábleskov – úvodné minúty, Charlieho byt, scénka z dôchodcovskej párty, gorila so slabosťou pre karaoke – zažijeme iba trápny pocit z ošúchaných vtipností. Jediným pevným bodom Beckerovho filmu je John Travolta. Aj z otrepanej postavy, akú mu ponúkol scenár, dokázal vykresať čosi, na čo sa dá pozerať. Ale na podržanie celého filmu nad hladinou to i tak nestačilo.
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.