I keď česky vyšla Pochoutka až rok po Ježkovi, ide o jej knižný debut. Čitateľ, navnadený autorkiným bestsellerom, môže byť mierne sklamaný, ak ju však začne ochutnávať až teraz, cez túto chutnú prvotinu, s jedlom mu porastie chuť. Pochoutka totiž naznačuje veľa zo štýlu, aký autorka neskôr naplno rozvinula, z jej schopnosti podávať vysoké filozofické témy stráviteľným spôsobom. A nielen to, oba príbehy sa odohrávajú v tom istom dome v Paríži a vystupujú v nich aj niektoré spoločné postavy, domovníčka, žobrák, gastronomický kritik a jeho kocúr. V Ježkovi dostáva hlavný part domovníčka, v Pochoutke patrí gastronomickému kritikovi, ktorému zostáva pár hodín do smrti a on sa snaží spomenúť si na najväčšiu lahôdku svojho života. Zatiaľ čo v odborných kruhoch je to človek nanajvýš uznávaný, ako súkromná osoba žiadne sympatie nevzbudzuje. V útlej knižke sa vystrieda veľa rozprávačov, od samotného kritika cez domovníčku, manželku, priateľov, nepriateľov až po kocúra. Hlavným kladným hrdinom tohto románu je napokon jedlo a jeho vychutnávanie, ku ktorému nevyhnutne potrebujeme bohatý slovník na zachytenie aj zdanlivo neopísateľných chuťových vnemov. To všetko je umne zabalené do jednoduchého, ale prekvapivo napínavého a zručne napísaného príbehu. Neodporúčam čítať, iba ak ste na novoročnej diéte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.