Grécko otriasa eurozónou

Koncom minulého roka dosiahlo zadlženie gréckeho štátu výšku 300 miliárd eur. Je to najvyšší štátny dlh spomedzi všetkých šestnástich štátov eurozóny. Odhaduje sa, že jeho suma zhruba zodpovedá 12, 7 percenta ročného výkonu gréckej ekonomiky. Eurozóna pritom pripúšťa nanajvýš hodnotu 3 percentá. Tri ratingové agentúry zhodnotili najnovší vývoj gréckych financií znížením známky, čím zároveň spôsobili zdraženie gréckeho štátneho dlhu, ktorý sa tak bude splácať ešte ťažšie. Grécku navyše hrozí disciplinárne konanie za porušenie maastrichtských kritérií a – hoci zatiaľ údajne čisto teoreticky – aj vylúčenie z eurozóny. Inak povedané, situácia je veľmi vážna a niekto za ňu zaplatí. Len kto – a najmä čím?

O hospodárskych problémoch slnečnej krajiny sa čo-to vedelo už dávnejšie, mimoriadne alarmujúco to však začalo vyzerať až v októbri minulého roka, keď nová vláda sformovaná socialistami prekontrolovala stav štátneho rozpočtu. Podľa ministra financií Georgea Papaconstantinou sa za predošlej vlády falšovala štatistika, takže utrpel nielen stav financií, ale aj dôveryhodnosť krajiny. Aj Európska únia hovorí o štatistickom zahmlievaní zo strany Atén a v tejto súvislosti si prihrieva vlastnú regulačnú polievočku – rozhodne presadzuje, že v blízkej budúcnosti by mal Eurostat, európsky štatistický úrad sídliaci v Luxemburgu, získať viac audítorských právomocí, aby mohol overovať údaje poskytované európskymi vládami. (Tomu kroku sa vlády eurozóny dlhodobo bránili, no už sa mu zrejme budú musieť podrobiť – a môžu za to ďakovať Grécku.) Inak je história tohto štátneho zadlženia žalostne bežným príbehom o vládnych výdavkoch presahujúcich vládne príjmy. V Grécku sa len dlhšie darilo utajovať skutočný rozsah dlhu.

Európa sa obáva, že Grécko by mohlo ohroziť fungovanie spoločnej meny, ba hovorí sa dokonca o tom, že bude donútené opustiť eurozónu. Minister financií Papaconstantinou však podobné úvahy označil za výplody bujnej fantázie. Oficiálne stanovisko Únie je zatiaľ také, aké vyjadril aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet: podľa neho je možnosť, že Gréci opustia spoločnú menu, celkom absurdná hypotéza. Zároveň však nekompromisne odkázal Grékom, aby si urobili poriadok vo svojich financiách a začali o nich konečne pravdivo informovať, pretože ECB už nemieni akceptovať žiadne nepravdivé dáta.

Grécko sa nemôže veľmi nádejať, že ho z dlhov vykúpi Európska únia. Dohoda o jednotnej mene totiž nedovoľuje poskytovať žiadne „záchranné balíčky“. Zdalo by sa teda, že Brusel vedie svojich eurozónových členov tvrdou rukou k zodpovednému narábaniu s financiami. Nie je to celkom tak. Únia rozhodne nenechala Grécko – a ani iné problémové ekonomiky eurozóny – len tak plávať vo vlastných problémoch.

Bez zásahov Európskej centrálnej banky by to bolo dnes s Gréckom ešte horšie. ECB totiž požičiava gréckym bankám peniaze a ako záruku splatenia pôžičiek od nich prijíma – nuž, grécke vládne dlhopisy. Ide o dlhopisy, ktoré najskôr vydala grécka vláda a popredala ich domácim bankám. Dopyt po nich bol slušný, banky ich od vlády kupovali ako horúce rožky práve preto, že sa nimi môžu zaručiť u ECB. Ibaže skutočná hodnota, ktorá by bola za tieto dlhopisy vyplatená, je minimálne pochybná.

Takže oficiálne prísna politika Bruselu – len žiadne záchranné balíčky! – je v skutočnosti pomerne mäkký nástroj, ktorý možno prispôsobiť tak, aby politická stránka celého spoločného európskeho domu, vystuženého spoločnou menou, príliš neutrpela.

Únia však aspoň navonok drží fasádu a vytrvalo krúti hlavou, že v nijakom prípade nebude riešiť grécke problémy za Grékov. Aj sami Gréci hrdo opakujú, že z kaše sa vyhrabú bez cudzieho prispenia. Ani to však nebude asi celkom pravda – minimálne pomoc zo zahraničia mimo Európskej únie pravdepodobne nielen prijmú, ale momentálne sa o ňu aj aktívne uchádzajú.

Financial Times aj Wall Street Journal tento týždeň napísali, že Grécko sa usiluje predať svoje štátne dlhopisy Číne – a plánuje za ne dostať až 25 miliárd eur. Podľa týchto správ má celý obchod dohodnúť americká investičná banka Goldman Sachs. Len čo sa však spomínané informácie rozšírili, Grécko rázne poprelo, že by nejaká dohoda o predaji dlhopisov Číne existovala. Jeho ministerstvo financií dokonca odmieta, že by vyjednávačom za Grécko mal byť Goldman Sachs. „Ani uvádzané čísla nie sú pravdivé,“ dokladá ministerstvo vo svojej oficiálnej reakcii. Nik z gréckej strany však nepopieral, že sa chystá tzv. turné, počas ktorého bude minister financií osobne cestovať po svete a propagovať grécke dlhopisy – samozrejme, trasa turné sa Číne nevyhne. A Čína po podobnom obchode možno napokon skočí – voľných financií má zrejme dosť a rozšíriť si vplyv investíciami v Grécku je dobrá príležitosť.

Aby však boli štátne dlhopisy atraktívne, grécka vláda musí najskôr presvedčiť potenciálnych investorov, že je schopná napraviť stav krajiny. A to si vyžaduje dôkladne zreparovať rozpočet, no zároveň nepoškodiť výkon ekonomiky. Práve to môže byť zložitejšie, než teraz optimisticky hlása minister financií. Socialisti totiž budú musieť vykonať značne nesocialistické kroky. Ešte aj Európska únia odporúča tomuto svojmu rozhadzovačnému členovi, aby sa nespoliehal iba na zvyšovanie daní, ale radšej rozpočet celkovo reštrukturalizoval.

Gréci už svoj plán zverejnili a hovoria o ambicióznych škrtoch. Tie už odhlasoval aj ich parlament a šetriace opatrenia by mali v budúcom roku znížiť obrovský štátny dlh na 9,1 percenta výkonu gréckej ekonomiky (v porovnaní s terajšou hodnotou 12,7 percenta). Pravdaže, to stále nebude dosť na splnenie maastrichtských kritérií, pritom sa dá očakávať tvrdý odpor odborov, tradične mocných a vyžadujúcich od vlády ústupky. Ak tá svoj plán dodrží, tak jej sociálne výdavky by mali klesnúť o 10 percent. Na druhej strane, vo výhľade je aj drakonická 90-percentná daň na bonusy bankového topmanažmentu – asi aby vládne opatrenia nepôsobili príliš „antisociálne“. Nie je celkom jasné, či zdanenie bankárov, najväčších „zloduchov“ tejto doby, voči ktorým sa všade obracia ľudový hnev, postačí na upokojenie tých pobúrených Grékov, ktorí pocítia škrty v peňaženke. No vláda zatiaľ trvá na tom, že od občanov dostala vo voľbách mandát na zmenu – a že práve tak má tá zmena vyzerať.

Koniec koncov, inú možnosť ako škrtať verejné výdavky Grécko momentálne nemá. Lebo, hoci Európska únia vystúpenie Grécka z eurozóny oficiálne vôbec nepripúšťa, v jej kuloároch sa hovorí o tom, že osud eura je povážlivo nahnutý. Problémy spôsobuje situácia v Španielsku, v Írsku aj v Grécku. Veľa sa dá odvodiť z pomerne opatrných vyjadrení v utajovanom dokumente Európskej komisie, ktorý sa podarilo získať nemeckému týždenníku Der Spiegel. V jeho texte  sa píše, že grécky deficit „ohrozuje“ súdržnosť spoločnej meny. To je prakticky to isté, ako keby Európska komisia začala potajomky písať euru a eurozóne v súčasnej podobe testament.

Inak povedané, situácia je veľmi vážna. Nejde tu len o osud Grécka, ale o stabilitu a kredibilitu celej Európskej únie. Euro ako jeden z jej politických pilierov sa otriasa.