Napríklad pomerne vydarená slovenská reklama na poistenie motorových vozidiel spred troch rokov, v ktorej zaspával kamiónista, podľa Združenia cestných dopravcov „hrubým a nevkusným spôsobom prezentuje imidž vodičov kamiónovej dopravy a znevažuje tak ich vysoko náročnú a zodpovednú profesiu, stavajúc ich do svetla nezodpovedných hazardérov bezprecedentne ohrozujúcich bezpečnosť cestnej premávky". Takto podobne by sa dalo sformulovať vyjadrenie v podstate o každej skupine osôb v ľubovoľnej reklame.
Na opačnej strane zemegule sa nedávno cítili dotknutí muži, ktorí sa stali obeťami násilia zo strany žien. V reklame novozélandských aeroliniek sú totiž zobrazené staršie ženy ako šelmy, ktoré lovia po baroch mladých mužov. V prípade kamiónistov a znásilnených mužov sťažovatelia neuspeli. Vo Veľkej Británii však najnovšie bola zakázaná rozhlasová upútavka na personálnu agentúru, pretože sa údajne zabávala na účet Nemcov. Tyranský šéf v tej reklame pripomínal totiž prejavy Adolfa Hitlera. Reklama vraj podporuje negatívny a zastaraný kultúrny stereotyp nemeckého obyvateľstva ako panského a tyranského a mohla poslucháčov pohoršiť.
Dúfam, že tento prípad sa nestane precedensom pre ďalšie zákazy, to by bol koniec reklamy a humoru vôbec. Veď predsa reklama, rovnako ako väčšina zábavného umenia, ľudovými rozprávačmi počnúc a filmovými komédiami končiac, je na kultúrnych stereotypoch založená. Aby bol spot alebo gag zrozumiteľný a najmä vtipný, musí pracovať s niečím, čo je dlhodobo zažité a všeobecne jasné. Humorným sa gag stáva práve vo chvíli, keď sa dostane do rozporu so stereotypom. Nevytvára sa tu teda nič nové, používa sa iba to, čo medzi ľuďmi dávno existuje.
Veční ochrancovia menšín a krehkej, ľahko ovplyvniteľnej nesvojprávnej psychiky väčšiny, budú nepochybne namietať, že neustále opakovanie stererotyp podporuje a obnovuje. Ja si však myslím, že jediný spôsob, ako účinne bojovať proti stereotypom, je smiať sa z nich.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.