Orchestrión bol výzvou

Máte pravdu, sám som do poslednej chvíle celkom netušil, ako to „vypáli“, dokonca ani v čase, keď som začínal nahrávať album. Výsledok nakoniec nemal s pôvodnými predstavami takmer nič spoločné.(Smiech.) Táto výzva, objavovať nové teritóriá, nielen predstihla moje očakávania, ale vďaka nej som sa dostal v hudbe na doteraz neobjavené miesta. Nebol som prvý z radu hudobníkov, čo sa pod projekt s rôznorodým a pestrým zvukom podpísali ako sóloví realizátori. Určite poznáte vynikajúci album Music of My Mind, na ktorom všetko nahral a naspieval Stevie Wonder. On sám bol nástrojom a dokázal, že aj jediný muzikant dokáže zastať plnohodnotnú kapelu. O čosi podobné som sa s Orchestriónom pokúsil aj ja.

Bola to skúška mojich doterajších schopností, ale aj toho, ako sa dokážem správať v špecifických situáciách. V každom prípade som však Orchestrión vnímal ako regulárny orchester zložený z niekoľkých desiatok nástrojov a ako skladateľ som využíval nielen obrovské spektrum zvukov, ktoré poskytuje vrstvenie hlasov, ale podarilo sa mi vykresliť množstvo nálad, kontrastných momentov, bohatých polyrytmických štruktúr...

Orchestrión znel doposiaľ len v štúdiu a to, ako sa ujme na pódiu, ukážu prvé koncerty štvormesacného turné. Som zvedavý nielen na reakcie poslucháčov, ale aj na to, ako bude technicky možné zvládať takmer každodenné presuny a fungovanie celého inštrumentára.  

 

V prvom rade musím povedať, že som svoje domovské kapely nezradil a v blízkom čase sa k nim určite vrátim. Mnohí vnímajú Orchestrión ako úlet; z môjho pohľadu však ide o plnenie detských túžob, o ktorých som sníval od dávnych čias. Začalo sa to v pivnici starých rodičov v Manitowoc, Wisconsin, kde mal starý otec uschovaný mechanický klavír. Bolo tam ako v múzeu – nástroj vyzeral starodávne, ale na druhej strane fungoval ako stroj z budúcnosti. Vždy som sa nesmierne tešil na prázdniny, keď sme spolu s bratancami mohli objavovať možnosti tohto nástroja. To bol prvý impulz. Ďalší prišiel v 80. rokoch, keď pre mňa Steve Reich napísal skladbu Electric Counterpoint. Interpretoval som ju sólovo, aj keď nie celkom, pretože okrem gitary, ktorá znela naživo, zaznievali aj vopred nahraté pásy s mojimi gitarovými partmi. Netušil som, ako zareaguje publikum, keď budem na pódiu sám za zvuku gitarového ansámblu. Bol som nakoniec prekvapený a po premiére mi mnohí vraveli, že to bolo úžasné. V tej chvíli som sa uistil o zmysle podobného projektu. 

Nepremýšľal som o tom, keďže ten projekt nevnímam ako súboj človeka s technikou. Napriek všetkým mašinkám pôjde o zosobnenie mojich predstáv o hudbe a o riadenom orchestri. Jediným, kto môže ovplyvňovať dianie na pódiu, budem ja a každý zvuk, ktorý v súbore zaznie, bude pochádzať z môjho impulzu: od najjemnejšieho šelestu perkusií, dynamicky odstupňovaného úderu na činel, akordov na klavíri až po gitarové sóla. Nebude to hádka, ale snaha o spolužitie. Pre technickú náročnosť sa o čosi podobné doteraz nepokúsil nikto! 

Tú pieseň milujem ešte z čias, keď nebola hitom. Norah ju hrávala v newyorskom klube McCore oproti môjmu bytu. Dva roky som ju počúval týždeň čo týždeň keď som sa zastavil v klube, alebo keď som pri otvorenom okne uspával deti. Najskôr sme ju prevzali do repertoáru s kontrabasistom Charliem Hadenom a nakoniec som ju nahral s harmonicky mierne pozmenenou slovnou zásobou.

Nikdy som nerozčleňoval hudbu ani nerozlišoval štýlovo-žánrové hranice, čo je na jednej strane zvláštne, keďže podobné kategorizovanie je súčasťou našej kultúry. Pre mňa sú však pojmy pop, džez, avantgarda alebo country len prázdne slová, v krajnom prípade môžu slúžiť ako orientačné body. Práve Pat Metheny Group mali byť otvorenou platformou pre všetky vplyvy, ktoré sa okolo mňa v danom čase vyskytovali. Vonkoncom nezáležalo, či to bola priamočiarosť garážových kapiel na prelome 80. rokov, brazílska živelnosť, ktorá ma opantala o čosi neskôr, alebo kompaktnejšia podoba, ktorú má kapela dnes. Mám rád veci v pohybe a teším sa, že Pat Metheny Group zneli v priebehu svojho fungovania vždy ináč.  

Je dobré nasledovať velikánov, avšak nevyhnutná je individualita. Práve tej vás nedokáže naučiť nijaká univerzita, pretože musí vychádzať z vášho vnútra. Technický základ, ktorý vám poskytne škola, je len prípravou stavebného materiálu, z ktorého môžete vybudovať čokoľvek – typizovaný domček alebo katedrálu, ktorú budú obdivovať generácie. 

.odkiaľ čerpáte pozitívnu energiu sálajúcu z vašej hudby?

Hudba má úžasnú schopnosť napĺňať človeka a som neskonale štastný, že jej patrí môj život. Dáva mi neskutočne veľa a práve jej prostredníctvom sa nahromadená energia dostáva navonok. Je pre mňa jednoduché byť naladený pozitívne, pretože hudba, ktorá prechádza cezo mňa, ma napĺňa.

___________________________________________________________________________

Pat Metheny (1954) patrí k najvplyvnejším osobnostiam súčasnej hudobnej scény, ako gitarista a skladateľ je rešpektovaný džezovými aj rockovými hudobníkmi. Počas svojej kariéry nahral desiatky albumov, za ktoré získal 17 ocenení Grammy (celkovo 33 nominácií v 12 rozličných kategóriách!). V rámci cyklu Hviezdy svetového jazzu predstaví Metheny v Bratislave 26. februára projekt Orchestrión – v reálnom čase riadený ansámbel ovládaný gitarou, robotickými technológiami a počítačovými softwarmi.