Striebro namiesto zlata

.o šachu sa niekedy hovorí ako o kombinácii športu, vedy a umenia. Platí to aj o kompozičnom šachu, t. j. o skladaní a riešení šachových skladieb?

Určite áno. V porovnaní s hraným šachom je umelecká zložka ešte výraznejšia, veľmi silná je aj taká bádateľská časť, ktorá sa asi dá nazvať vedeckou, a napokon je tu aj športová stránka. Tá je asi silnejšia pri riešení úloh, ale výrazná súťaživosť je aj v ich skladaní. Výsledok je vecou verdiktu rozhodcov, preto sa niekedy hovorí, že vzťah medzi kompozičným a praktickým šachom je podobný ako vzťah medzi krasokorčuľovaním a rýchlokorčuľovaním.

Ono sa o tom rozhodlo už na jeseň roku 2008, ale ešte bola akási teoretická možnosť to rozhodnutie zvrátiť. Lenže kongres komisie FIDE pre kompozičný šach sa zachoval alibisticky a zotrval na pôvodnom verdikte. Hoci všetci vedeli, že pri dodržaní pravidiel by sme vyhrali my, a nie Rusi. Dokonca aj v ruských časopisoch písali, že získali titul majstrov sveta vďaka niečomu podobnému, ako bola Maradonova ruka. Aj keď Rusi sa v ničom neprevinili.

Asi by som to nenazval previnením, ale stala sa chyba, respektíve akási séria chýb. To, samozrejme, nie je problém, chyby sa stávajú. Problém je v neochote alebo neschopnosti sa k tým chybám férovo postaviť a napraviť ich.

Základnú chybu urobili bieloruskí rozhodcovia, čo sa však dalo ošetriť, ak by riaditeľ celej súťaže postupoval v súlade so štatútom. On však v tom obrovskom návale práce, ktorú má v záverečnej fáze, zabudol urobiť jednu vec, ktorá má za úlohu práve eliminovanie podobných chýb, akou bola tá bieloruská. Ďalšou chybou bolo, že výsledky oznámili len dva týždne pred svetovým kongresom, kde mali byť oficiálne potvrdené. Takže na prípadné protesty bolo len veľmi málo času. Podotýkam, že celá súťaž trvá tri roky – rok a pol je na skladanie úloh a rovnaký čas trvá príprava a rozhodovanie. Napriek tomuto krátkemu času podali protest proti bieloruským rozhodcom nezávisle až tri krajiny: Ukrajina, Izrael a my. No a kongres namiesto toho, aby to celé poriadne vyriešil, tak pristúpil k hlasovaniu a potvrdil zjavne nekorektný postup rozhodcov a riaditeľa súťaže.

Svetová súťaž má sedem oddelení – dvojťažky, trojťažky, mnohoťažky, štúdie, pomocné maty, samomaty a exoproblémy. Každý štát môže zaslať do každého oddelenia tri skladby a bodované sú dve najlepšie. Rozhodovanie je anonymné, rozhodcovia nevedia, od koho pochádzajú skladby, ktoré hodnotia. V každom oddelení je päť hodnotiacich štátov, bodujú od nula po štyri. No a Bielorusi udelili v oddelení štúdií neprimerane veľa núl. To je extrémne hodnotenie a podľa štatútu si k takému hodnoteniu má riaditeľ súťaže vypýtať od rozhodcov vysvetlenie a pokiaľ to vysvetlenie nie je dostatočné, tak nemá ich hodnotenie brať do úvahy.

Pôvodne nijaké, pretože riaditeľ súťaže sa na nich neobrátil, zrejme na to jednoducho zabudol. Až dodatočne teda vysvitlo, že Bielorusi veľmi mechanicky použili jedno technické kritérium. Dávali nuly štúdiám, ktorých koncové pozície sa nachádzajú v takzvanej šestkamenovej databáze. Existuje verejne prístupná databáza šachových pozícií so šiestimi alebo menej kameňmi, v ktorej je o každej pozícii stopercentne známe, či vedie k výhre, prehre, alebo remíze. To je výsledok počítačových analýz, pričom len pre zaujímavosť poviem, že tie pozície sa analyzujú odzadu – z výsledného matu sa ide späť. Samozrejme, objavenie takejto databázy otvorilo otázku, čo so skladbami, ktoré vedú aj na pozície so šest a menej kameňmi. Ale k tej otázke sa už dávnejšie predtým zaujalo jasné stanovisko, že to nie je nijaký dôvod na vyradenie alebo zlé hodnotenie takejto skladby.

Je to rovnako evidentné ako Maradonova alebo Henryho ruka. Všetkým je to úplne jasné a nikto s tým nič nespraví. Pritom, keby sme za tú štúdiu dostali čo i len pol bodu, tak by sme Rusov predbehli a skončili by sme prví. Ten rozdiel medzi nimi a nami bol naozaj minimálny. Rovnako by to dopadlo, keby sa bieloruské extrémne hodnotenie bez slovného vysvetlenia ignorovalo. Ibaže to vysvetlenie, ako som už povedal, od nich nikto nežiadal.

Nie. Riaditeľom súťaže bol Nemec, ktorý to celé robil úplne perfektne a len toto mu nejako ušlo. Zo začiatku sa to síce snažil na kongrese zahmlievať, ale potom sa všetko vyjasnilo a nakoniec z tej funkcie pre celú záležitosť odstúpil. Lenže to bolo až dlho po hlasovaní, ktoré v pomere 16:10 rozhodlo v náš neprospech. Okrem toho sa o niečo pokúsil aj prezident komisie FIDE pre kompozičný šach. Ten navrhol – ex post a celkom neoficiálne – nám aj Rusom akúsi džentlmenskú dohodu o tom, že by sme sa delili o prvé miesto. Ale to sme nemohli prijať, pretože celú vec treba vyriešiť celkom jasne principiálne. Najmä kvôli budúcnosti, aby sa podobné prípady už neopakovali. A Rusi to vraj odmietli tiež. Zrejme z iných dôvodov.

Ale len konštatovaním, že výsledky platia a že už o tom nebude diskutovať. Nejaké také vyhlásenie museli urobiť, pretože sme jednak my a jednak Česi napísali prezídiu otvorený list, v ktorom sme žiadali odpovede na niektoré otázky. A okrem toho sa v mnohých svetových časopisoch celá vec podrobne rozoberala, tá naša štúdia sa stala asi najcitovanejšou šachovou skladbou za minulý rok. Kongres to v podstate znova zmietol zo stola.

Samozrejme to bolo sklamanie, najmä z prístupu komisie. Preto aj to odmietavé gesto, keď nám chceli odovzdať ceny. Radosť z vymýšľania šachových skladieb je však oveľa podstatnejšia. Celé týždne sedíš nad jednou úlohou, pričom najvzrušujúcejšie je, že do poslednej chvíle nevieš, či pozícia, ktorú hľadáš, vôbec existuje.

Krúžok je možno silné slovo, chodia tam deti našich kamarátov. Snažíme sa kombinovať hraný šach s riešením úloh. Najviac sa všetci tešia na záver, keď si zahrajú „bughouse“, čo je taká adrenalínová obdoba šachu pre štyroch hráčov. Nemám ambície vychovať z nich majstrov sveta. Skôr sa im snažím ukázať, čo mne šach dáva od začiatku – vynikajúcu zábavu a relax.

Slovenská skladateľská jednotka v kompozičnom šachu (podľa rebríčka na základe dosiahnutých bodov v Albumoch FIDE). Na ôsmom svetovom turnaji FIDE v kompozičnom šachu sa stal najúspešnejším jednotlivcom, keď získal prvé miesto v kategórii exoúloh, druhé miesto v dvojťažkách, tretie miesto (s dvoma spoluautormi) v trojťažkách a ďalších deväť ocenení.