.slovenský rozhlas pred niekoľkými mesiacmi spustil dve nové stanice Litera a Klasika. Skúste ich predstaviť.
Sú to stanice, ktoré nie sú šírené terestriálnym, teda pozemným vysielaním, ale prostredníctvom satelitu a internetu. Sú to prvé programové služby, ktoré sú riešené komplexne ako digitálne vysielanie. Obe sú zacielené na špecifickú cieľovú skupinu. Litera vysiela umelecké slovo a Klasika vážnu či artificiálnu hudbu. Tento projekt sme pripravovali odvtedy, ako nastúpil súčasný manažment. Chceli sme využiť bohatý archív a aj mnohí poslucháči chceli podobné špecializované programy. Je to aj príprava na možné digitálne vysielanie, na verejnoprávny multiplex. Musíme sa na to pripravovať už teraz. Litera a Klasika sú teda logickým riešením.
.má rozhlasová digitalizácia nejaký termín?
Televízna digitalizácia má termín v roku 2014, u nás sa tiež pripravujeme, ale termín nemáme. Odhadujem, že to bude niekedy v rozmedzí rokov 2015 – 2020.
.ja som sa o Klasike a Litere dozvedel začiatkom januára pri náhodnej návšteve vašej stránky. Veľa ľudí o nich ani nepočulo. Nezanedbali ste ich propagáciu?
Zo začiatku to bolo len testovacie vysielanie. Stanice sme spustili najprv len pre držiteľov kariet Skylink. Priznám sa, že sme mali nejaké technické problémy, ale tie sme už vyriešili. V decembri sme si povedali, že už je čas na nejakú menšiu kampaň, spustili sme ju v januári. Máme kampaň v SME, v Pravde, v týždenníkoch a samozrejme, na ostatných okruhoch Slovenského rozhlasu. Začali sme robiť rozhovory o tých staniciach.
.podľa programu Litera vysiela len reprízy, zväčša z Rádia Devín. Budú aj premiéry?
Je to rozdelené po segmentoch, snažili sme sa vytvoriť priestor pre celé spektrum umeleckého vysielania, od čítaných textov, poézie, svetovej drámy až po esej. Sú to reprízy, odstup od premiéry po vysielanie na klasike je niekedy len mesiac.
.koľko tieto dve stanice stoja?
Sú to minimálne náklady. Treba zaplatiť prenájom satelitu, obe stanice majú minimálny počet pracovných miest. Ročne je to asi 100-tisíc eur. V porovnaní s inými programami je to zanedbateľné. Digitálne stanice Českého rozhlasu G-dur a Leonardo majú neporovnateľne viac zamestnancov aj nákladov.
.ale na stanici Leonardo vysielajú aj pôvodné programy.
Áno, nám je jasné, že my také nemôžeme robiť, pretože na to nemáme zdroje. Výnosy Českého rozhlasu sú oproti výnosom Slovenského rozhlasu trojnásobné.
.máte nejaké ohlasy od poslucháčov? Koľko ľudí počúva Literu a Klasiku?
Reakcie poslucháčov sú veľmi pozitívne. Satelit sa merať nedá, internet sa merať dá, tam sú to rádovo stovky poslucháčov. Neočakávame, že by obe stanice pritiahli davy, ale je to súčasť povinností verejnoprávneho média. Robiť nejaký prieskum je pre taký druh stanice zbytočné.
.nemalo by sa to robiť tak, že najprv urobíte prieskum a potom spustíte stanicu?
Písali nám poslucháči, že niečo také chcú. Robiť veľký prieskum, keď ľudia ešte nevedia, čo to je on demand radio, by bolo zbytočné. Keď budeme robiť mapovaciu štúdiu potrieb poslucháčov, budeme sa pýtať aj na také úzko cielené programové služby. Ale vieme, že dopyt tu je.
.prvého júna chcete spustiť Rádio Junior. Čo vás k tomu vedie?
Je to podobné ako s Literou a Klasikou. V archíve máme množstvo programov, ktoré sú určené pre deti a pre mládež. Rokujeme napríklad so Štátnym pedagogickým ústavom, ktorý chce nájsť priestor na to, aby zabezpečil výrobu vzdelávacích programov pre školy a my na tom chceme spolupracovať. Myslíme si, že treba vytvoriť špecializovaný kanál pre mladého poslucháča, ktorý vie pracovať s novými technológiami. Nebudeme sa brániť ani hudbe, chceme vysielať z archívu, ale po nejakom čase chcem vytvoriť priestor aj na pôvodné programy.
.pre akú vekovú kategóriu bude Junior?
Ešte diskutujeme, či to má byť do pätnásť rokov alebo aj nad pätnásť. Základ vysielania by mal byť pre predškolský vek a raný školský vek.
.český rozhlas má viac staníc ako Slovenský, jednou z nich je ČRo6, zameraný na hovorené slovo, politickú publicistiku, historické, spoločenskovedné či náboženské programy. Vysiela šesť hodín denne a v archíve sa dajú vyhľadať päť rokov staré programy. Neuvažujete o niečom podobnom?
Vo verejnoprávnom multiplexe by to mohlo mať svoje miesto, ale to je drahá vec. Ľudia by sa našli, ale nemáme na to zatiaľ zdroje. Český rozhlas má naozaj trikrát vyšší rozpočet.
.nedal by sa program takej stanice poskladať aspoň z programov Rádia Slovensko a Rádia Devín?
Ja by som sa tomu nebránil, na Rádiu Slovensko sa venujeme politike, na Devíne vysielame umelecko-historické a do istej miery aj spoločenskovedné programy. Dá sa, samozrejme, využiť potenciál našich novinárov, ale zatiaľ sme o tom neuvažovali.
.prechádzate na internet a satelit, hodláte udržiavať ešte vysielanie na stredných vlnách? Je to dlhodobo udržateľné?
Nie. Všetky krajiny zo stredných vĺn odchádzajú. Je to obrovská spotreba elektriny. Máme strednovlnný vysielač v Nitre, ktorý keby sme pustili na plný výkon, pokryje celú Európu, ale to stojí toľko ako všetky vysielače veľmi krátkych vĺn. To by bola spotreba, ako má malé mesto.
.do zahraničia vysielate aj na krátkych vlnách. Tie prežijú?
To stojí milión eur ročne, ale platí to štát. Je to štátny záujem, my by sme to neboli schopní platiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.