Radičová alebo Mikloš?

Na úvod krátka poznámka k inému problému minulého týždňa, ktorú ale nemožno vynechať - trápna žiadosť obrovského počtu sudcov, vrátane tých lepších, aby im štát vyplatil milióny eur za to, že vyššími platmi kolegov na Špeciálnom súde bolo poškodené ich meno, je ešte tragickejšou správou o budúcnosti Slovenska než celá kasa SDKÚ. So sudcami, ktorí dokážu takto hanebne žobrať o peniaze, sa nedá vybudovať slobodná spoločnosť. Treba to už povedať priamo - veľká väčšina slovenských sudcov si nezaslúži nič iné, než výmenu. Reforma už nestačí, pretože tá chorý systém ich hodnôt nezmení.
A teraz k očistnej revolúcii v SDKÚ. Totiž - žiadna sa nekoná. Dzurindovo odstúpenie z volebnej kandidátky nie je vyvodením zodpovednosti, a už vôbec nie skutočným odchodom. Dnes je to už jasné - neodstúpil pre priznanie viny. Odstúpil, ako inak, účelovo - aby zoslabil tlak na stranu, ktorej ostal predsedom (čo je mimoriadne naivné), aby dal šancu na vytvorenie predvolebnej koalície so Sulíkovou SaS a ďalšími, čím by vyriešil problém percent SDKÚ (čo je ľahko možné), a aby mohol byť po voľbách, v prípade zázračne pozliepanej väčšiny opozície spolu s HZDS, znovu raz predsedom vlády (čo je príkladne zbožné). Žiadne priznanie, že urobil z Palacku záhradníka, alebo že financovanie SDKÚ stálo na prašivom základe. Nič také.
Navyše, dnes je jasné, že vedenie SDKÚ stojí za kandidatúrou Mikloša, nie Radičovej. Tým je o očiste povedané všetko - ak by totiž v SDKÚ naozaj existovala objednávka na očistný proces, bolo by to naopak. Mikloš je predsa s Dzurindom spojený v dobrom i zlom. Ak by vo vedení SDKÚ vsádzali na očistenie od palackovskej minulosti, presadzovali by Radičovú. Ale vo vedení SDKÚ neexistuje vedomie zlyhania, skôr pocit krivdy a komplotu. Preto nemajú žiaden problém s nahradením sódy bublinkovou vodou.
Mala by teda byť líderkou SDKÚ Iveta Radičová? Dvakrát nie.
Prvé nie - je to neriadená strela. Keď kandidovala za hlavu štátu, z hlasov sa jej zatočila hlava a ohlásila nový začiatok, takmer November. Po pár dňoch, a rozhovore s Dzurindom, bol zo začiatku koniec. Keď neskôr v parlamente zahlasovala za kolegyňu Rosovú, nechcela sa vzdať mandátu. Až keď videla, že príslušný výbor také čosi odhlasuje, vzdala sa, a odvtedy to vyhlasuje za svoje morálne rozhodnutie. Napokon, keď Dzurinda odstúpil z kandidátky, nemala ani kúska trpezlivosti, a okamžite, aj do médií, sa prihlásila o jeho miesto. To nie je výbava politika do čela strany.
Druhé nie - Iveta Radičová nie je pravicový, ale stredový človek. Je to sociálna liberálka, a skôr situačná politička než reformný ťahúň. Nič proti tomu - Slovensko zúfalo potrebuje slušných liberálov. Vrátane ľavicových, ktorých má okolo seba najviac. Ale po kríze a po Ficovi bude Slovensko omnoho viac potrebovať Hayeka a Friedmana než Keynesa a Stiglitza. Ak by SDKÚ pod jej vedením uhla do stredu, a to by teda uhla, neostane tu už z pôvodného reformného potenciálu veľa. A pritom reformy nie že nie sú dokončené, ony len začali, a hneď boli pretrhnuté.
Aj preto nie Radičová.
Takže Ivan Mikloš? Áno, lídrom SDKÚ má byť Ivan Mikloš. Nie pre očistenie strany (to sa nedá), ani pre menej arogantné či nečisté spôsoby v čase vládnutia (aj v tých sú s Dzurindom jedna krvná skupina). Pre hodnoty!
Áno, napísal som v súvislosti s Ivanom Miklošom: Pre hodnoty! V tisíc a jednej veci s ním nesúhlasím. Najmä pokiaľ ide o fauly voči vlastným či partnerom, spôsob vedenia politiky a miesto slušnosti v nej. Ale pokiaľ ide o fungovanie trhu, a tiež vzhľadom na krízou vzkriesený socializmus, bude práve Ivan Mikloš neporovnateľne lepšou voľbou než pani profesorka.