O zločincoch, ktorí boli ukrižovaní spolu s Ježišom, Biblia toho veľa nehovorí. Vieme len, že spolu s ním boli odsúdení na smrť dvaja zločinci. A Kristus bol ukrižovaný medzi nimi. Potom sa svedectvo Písma rozchádza.
Evanjelista Matúš hovorí, že sa Ježišovi posmievali obaja zločinci, no Lukáš vydáva svedectvo o tom, že sa mu rúhal len jeden z nich: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" Vtedy ho druhý zločinec zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." Potom sa ten zločinec obrátil ku Kristovi a povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." A on mu odpovedal: "Ešte dnes budeš so mnou v raji." Tu sa svedectvo Biblie končí a ani jej výklady a komentáre nám neponúkajú ďalšie faktografické údaje o týchto zločincoch.
.dialóg na kríži
Biblisti sa skôr než faktami o dvoch zločincoch zaoberajú výkladom dialógu medzi Kristom a tým zločincom, ktorý bol ukrižovaný po jeho pravej strane. Je zaujímavé, že ten zločinec prejavil viac viery než väčšina Ježišových apoštolov, ktorí sa v tom čase skrývali a nesprevádzali Krista na jeho poslednej ceste. Zločinec prosil Krista o odpustenie a Kristus mu odpustil. Nezachránili ho jeho skutky, ale viera.
Profesor Andrej Dermek vo svojej knihe píše, že zločinec vedel rozlišovať medzi ľuďmi a intuitívne vycítil, že Kristus neurobil nič zlé. Ten zločinec neprosí o zázrak, pretože si veľmi dobre uvedomuje, akými skutkami naplnil svoj život. Prosí len o to, aby si Kristus naňho spomenul. Akoby mu vravel: "spomeň si na to, čo sme spolu prežili... keď si zomieral, bol som pri tebe a stál som na tvojej strane..." Zločinec vyznal svoje hriechy, prosil o odpustenie a uveril. To ho zachránilo.
.lotor a Terezka Ježišova
Zaujímavý pohľad na celý príbeh prináša francúzsky kňaz, ktorý sa venuje mladým delikventom, Guy Gilbert. Podľa neho mala Terezka Ježišova rovnakú spiritualitu ako zločinec na kríži. Svoje tvrdenie pritom opiera o slová Céline Martin, ktorá bola sestrou svätej Terezky.
Terezka vo svojich spisoch píše, že Bohu stačí okamih, aby vykonal v duši človeka svoje dielo lásky. Je dôležité, akými skutkami naplníme svoj život, ale najväčšiu hodnotu má láska, pretože skutky bez lásky sú prázdne. Láska môže podľa nej nahradiť celý život (skutky, ktoré ho mali naplniť). A práve preto bol zločinec na kríži zachránený. Nemohol sa chváliť skutkami, ale v posledných chvíľach svojho života sa otvoril láske a miloval. Aj ten najväčší zločinec sa môže premeniť vďaka Božej milosti.
Spiritualita, ktorá spája tohto lotra so svätou Terezkou, stojí na štyroch princípoch: pokora, skromnosť, dôvera a odovzdanie. Zločinec na kríži priznal, že jeho život bol veľkým sklamaním, vyznal svoju vinu, požiadal o odpustenie a dúfal v Božie milosrdenstvo. Hoci na kríži, ale predsa sa zmenil. Našiel vieru a pochopil, že pre svoj život potrebuje Boha.
Musel mať veľkú vieru, keď verejne zneuctil tých, ktorí nadávali Kristovi. Napriek bolesti našiel v sebe odvahu povedať slová, ktoré vydávali svedectvo o tom, že Kristus si nezaslúžil byť ukrižovaný a že politickí a duchovní predstavitelia dali zavraždiť nevinného človeka.
Podľa Gilberta skrýva to, čo povedal Kristus zločincovi, jeho posledný skutok lásky, úžasné posolstvo. Boh dáva prednosť tým, ktorí sú slabí a hriešni. Dokonalí ľudia si myslia, že si vystačia sami. Boh tu však vydáva svedectvo o tom, že láska je silnejšia než smrť a že Božia láska dokáže všetko prekonať. Tým, že Kristus kanonizoval zločinca, nám hovorí, že sme všetci povolaní na svätosť. Každý z nás sa môže stať svätým - počas svojho života, alebo aj na jeho konci.
Keď Kristus na kríži odpúšťa hriechy, akoby hovoril o tom, že cirkev nemá poslanie súdiť, ale odpúšťať a žehnať. Každý, kto prežil vlastnú slabosť a hriešnosť, sa túži zmeniť, no na druhej strane si uvedomuje, ako ťažká a zdĺhavá môže byť premena. Prijatie vlastnej slabosti a hriešnosti nás vedie k ľudskosti.
.prípad Jacques Fesch
Francúz Jacques Fesch bol mladík z bohatej rodiny, ktorý sa neusiloval o nič, len o uspokojenie svojich nárokov a požiadaviek. Z človeka, ktorý sám seba označil za podvodníka, sa napokon stal vrah: pri prepadnutí banky zabil policajta. Odsúdili ho na trest smrti. Až počas pobytu vo väzení sa narušila jeho "istota, že Boh neexistuje". Prijal vieru, hlboko oľutoval svoje činy, prosil Boha o odpustenie a smrť pod gilotínou v roku 1957 akceptoval už ako veriaci človek. V súčasnosti prebieha proces jeho svätorečenia. Ak by sa podarilo ten proces dotiahnuť do konca, bola by to dobrá správa pre všetkých ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, ale aj cirkvi.
Často zabúdame, že Kristus prišiel na Zem ako lekár tých, ktorí sú slabí a hriešni. Veľa času strávil medzi takými ľuďmi a premieňal ich svojou láskou. Keď potom na kríži kanonizoval zločinca, tak nám pripomenul, že poslaním cirkvi je venovať sa aj týmto ľuďom, pomáhať riešiť ich problémy a liečiť ich zranenia.
Autor je publicista
Evanjelista Matúš hovorí, že sa Ježišovi posmievali obaja zločinci, no Lukáš vydáva svedectvo o tom, že sa mu rúhal len jeden z nich: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" Vtedy ho druhý zločinec zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." Potom sa ten zločinec obrátil ku Kristovi a povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." A on mu odpovedal: "Ešte dnes budeš so mnou v raji." Tu sa svedectvo Biblie končí a ani jej výklady a komentáre nám neponúkajú ďalšie faktografické údaje o týchto zločincoch.
.dialóg na kríži
Biblisti sa skôr než faktami o dvoch zločincoch zaoberajú výkladom dialógu medzi Kristom a tým zločincom, ktorý bol ukrižovaný po jeho pravej strane. Je zaujímavé, že ten zločinec prejavil viac viery než väčšina Ježišových apoštolov, ktorí sa v tom čase skrývali a nesprevádzali Krista na jeho poslednej ceste. Zločinec prosil Krista o odpustenie a Kristus mu odpustil. Nezachránili ho jeho skutky, ale viera.
Profesor Andrej Dermek vo svojej knihe píše, že zločinec vedel rozlišovať medzi ľuďmi a intuitívne vycítil, že Kristus neurobil nič zlé. Ten zločinec neprosí o zázrak, pretože si veľmi dobre uvedomuje, akými skutkami naplnil svoj život. Prosí len o to, aby si Kristus naňho spomenul. Akoby mu vravel: "spomeň si na to, čo sme spolu prežili... keď si zomieral, bol som pri tebe a stál som na tvojej strane..." Zločinec vyznal svoje hriechy, prosil o odpustenie a uveril. To ho zachránilo.
.lotor a Terezka Ježišova
Zaujímavý pohľad na celý príbeh prináša francúzsky kňaz, ktorý sa venuje mladým delikventom, Guy Gilbert. Podľa neho mala Terezka Ježišova rovnakú spiritualitu ako zločinec na kríži. Svoje tvrdenie pritom opiera o slová Céline Martin, ktorá bola sestrou svätej Terezky.
Terezka vo svojich spisoch píše, že Bohu stačí okamih, aby vykonal v duši človeka svoje dielo lásky. Je dôležité, akými skutkami naplníme svoj život, ale najväčšiu hodnotu má láska, pretože skutky bez lásky sú prázdne. Láska môže podľa nej nahradiť celý život (skutky, ktoré ho mali naplniť). A práve preto bol zločinec na kríži zachránený. Nemohol sa chváliť skutkami, ale v posledných chvíľach svojho života sa otvoril láske a miloval. Aj ten najväčší zločinec sa môže premeniť vďaka Božej milosti.
Spiritualita, ktorá spája tohto lotra so svätou Terezkou, stojí na štyroch princípoch: pokora, skromnosť, dôvera a odovzdanie. Zločinec na kríži priznal, že jeho život bol veľkým sklamaním, vyznal svoju vinu, požiadal o odpustenie a dúfal v Božie milosrdenstvo. Hoci na kríži, ale predsa sa zmenil. Našiel vieru a pochopil, že pre svoj život potrebuje Boha.
Musel mať veľkú vieru, keď verejne zneuctil tých, ktorí nadávali Kristovi. Napriek bolesti našiel v sebe odvahu povedať slová, ktoré vydávali svedectvo o tom, že Kristus si nezaslúžil byť ukrižovaný a že politickí a duchovní predstavitelia dali zavraždiť nevinného človeka.
Podľa Gilberta skrýva to, čo povedal Kristus zločincovi, jeho posledný skutok lásky, úžasné posolstvo. Boh dáva prednosť tým, ktorí sú slabí a hriešni. Dokonalí ľudia si myslia, že si vystačia sami. Boh tu však vydáva svedectvo o tom, že láska je silnejšia než smrť a že Božia láska dokáže všetko prekonať. Tým, že Kristus kanonizoval zločinca, nám hovorí, že sme všetci povolaní na svätosť. Každý z nás sa môže stať svätým - počas svojho života, alebo aj na jeho konci.
Keď Kristus na kríži odpúšťa hriechy, akoby hovoril o tom, že cirkev nemá poslanie súdiť, ale odpúšťať a žehnať. Každý, kto prežil vlastnú slabosť a hriešnosť, sa túži zmeniť, no na druhej strane si uvedomuje, ako ťažká a zdĺhavá môže byť premena. Prijatie vlastnej slabosti a hriešnosti nás vedie k ľudskosti.
.prípad Jacques Fesch
Francúz Jacques Fesch bol mladík z bohatej rodiny, ktorý sa neusiloval o nič, len o uspokojenie svojich nárokov a požiadaviek. Z človeka, ktorý sám seba označil za podvodníka, sa napokon stal vrah: pri prepadnutí banky zabil policajta. Odsúdili ho na trest smrti. Až počas pobytu vo väzení sa narušila jeho "istota, že Boh neexistuje". Prijal vieru, hlboko oľutoval svoje činy, prosil Boha o odpustenie a smrť pod gilotínou v roku 1957 akceptoval už ako veriaci človek. V súčasnosti prebieha proces jeho svätorečenia. Ak by sa podarilo ten proces dotiahnuť do konca, bola by to dobrá správa pre všetkých ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, ale aj cirkvi.
Často zabúdame, že Kristus prišiel na Zem ako lekár tých, ktorí sú slabí a hriešni. Veľa času strávil medzi takými ľuďmi a premieňal ich svojou láskou. Keď potom na kríži kanonizoval zločinca, tak nám pripomenul, že poslaním cirkvi je venovať sa aj týmto ľuďom, pomáhať riešiť ich problémy a liečiť ich zranenia.
Autor je publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.