Na trhu s drevom klesajú ceny, „a tak hrozí, že o prácu príde asi 1 000 zamestnancov Lesov SR a ďalších niekoľkotisíc pracovných miest z radov dodávateľov pre túto štátnu firmu je ohrozených,“ tvrdila analýza. Keď si ju ekonomickí ministri vlani na jar prečítali, kývli súhlasne hlavou – áno, ten podnik potrebuje okamžitú štátnu pomoc, inak hrozí sociálna katastrofa, a to v najchudobnejších regiónoch Slovenska. Suma, ktorá mala do Lesov SR natiecť v podobe návratnej pôžičky, nebola trochárska – štát mal vypomôcť čiastkou 67 miliónov eur. Pôžička sa mala začať splácať až o dva roky. Keďže sa však začiatkom leta vytvorila medzi lesníkmi odbojná skupinka, ktorá začala kričať o tom, že sa v Lesoch SR vo veľkom kradne, premiér Fico hotový návrh z programu vlády náhle stiahol. Nasledovali známe udalosti – odstúpenie riaditeľa Lesov SR, abdikácia ministra, nástup nového vedenia do lesného podniku aj na ministerstvo. K otázke pôžičky sa už vláda nevrátila. A čuduj sa svete, koncom januára 2010 hlási nový riadi- teľ Lesov SR, že za uplynulý rok bola jeho firma v pluse a má zisk 300 000 eur. Bez štátnej pôžičky. Čo sa vlastne stalo?
No, v prvom rade pripomeňme, že tí odbojní lesníci, ktorí začali verejne kričať o tom, že s hospodárením Lesov SR nie je všetko v poriadku a podali aj trestné oznámenie na políciu, už nie sú v podniku. Peter Chrúst, človek z vedenia podniku, ktorý jediný verejne hovoril o politickom rozdelení odštepných závodov, je už v súkromnej firme, dvaja ľudia z komunikačného odboru boli prepustení ako nadbytočné pracovné sily a dvaja odišli sami. Jeden lesník je preradený na ne- atraktívne miesto ďaleko od generálneho riaditeľstva. A ostatní, čo rebelom aspoň pritakávali, sú už ticho. Nechcú prísť o robotu.
.zisk
Ako je možné, že štátna firma, ktorá pôvodne volala po obrovskej štátnej pôžičke, napokon aj bez pôžičky skončí v zisku? Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan vysvetľoval ziskové hospodárenie Lesov SR, u ktorých sa pôvodne predpokladala strata vo výške 14 miliónov eur, personálnymi zmenami. „Po výmene vedenia prišlo aj k opatreniam smerujúcim dovnútra, čím sa zlepšil hospodársky výsledok,“ vyhlásil minister Cho- van. Vraj sa urobil poriadok v obchodnej politike a prišlo k úspore nákladov. Ušetrilo sa údajne aj prepustením zamestnancov na generálnom riaditeľstve.
Znie to však dosť neuveriteľne. Žeby stačilo urobiť pár zmien a krachujúci podnik volajúci po pôžičke vo výške 67 miliónov eur je zrazu fungujúcou ziskovou jednotkou? Podľa interných informácií, ktoré .týždeň získal, sú za náhlym zlepšením hospodárenia zrejme aj iné záležitosti. Fakt, že do Lesov SR prišli – po podaní trestného oznámenia – vyšetrovatelia, spôsobil, že niektorí neplatiaci dodávatelia svoje záväzky radšej uhradili. Z toho istého dôvodu sa niektoré na- plánované obchodné akcie, ktoré pripomínali skôr rozkrádanie, pozastavili. Za lepšie hospodárenie Lesov SR môže aj to, že sa v čase krízy obmedzili niektoré lesnícke činnosti a medzitým sa zvýšili ceny niektorých druhov dreva, čo tiež napravilo obchodnú bilanciu.
Ale je tu ešte jeden dôležitý detail, týkajúci sa pripravovanej pôžičky pre Lesy SR. Pod- ľa našich informácií sa v podniku finančníci čudovali, prečo im štát chce dať pôžičku až vo výške 67 miliónov, keď sám podnik avizoval stratu len vo výške 14 miliónov eur. V podniku dokonca vládli obavy, či tú vysokú pôžičku dokážu nejako minúť. Ľudia z lesníckej brandže, s ktorými .týždeň o tejto veci hovoril, špekulovali, že z tej pôžičky sa zrejme malo niečo uliať aj pre politickú kasu strany, ktorá získala Lesy SR ako svoje léno – HZDS. Po privatizácii štátneho majetku už neostalo veľa podobne lukratívnych štátnych firiem, z ktorých môže strana profitovať. Aby mal Vladimír Mečiar veci pod kontrolou, na- sadil do Lesov SR za poradcu riaditeľa aj svoj- ho zaťa Jána Gálika.
Lenže, keď nespokojní lesníci začali v lete verejne kričať o veľkom rozkrádaní, Robert Fico, ktorý isto nemá žiadne ilúzie o čistých úmysloch svojho koaličného partnera, žiadnu pôžičku do štátnych lesov neposlal. Vyslal tým signál, že aj užívanie si štátneho majetku má mať nejaké hranice a koaličný partner ich prekročil.
Rebelujúci lesníci kričiaci o politickom rozkrádaní firmy vlastne pre štát ušetrili zo- pár miliónov, ktoré by sa boli rozpustili v straníckych pokladniciach či v spriatelených firmách. Za odmenu boli zo štátnej firmy vyhodení alebo ju po nedôstojnom zaobchádzaní opustili sami.
.imidž je nanič
V dejinách Slovenska ide zrejme o jedinečnú historku, keď rozkrádanie firmy a zneužívanie verejných peňazí zastavili zamestnanci, ktorí sa verejne ozvali.
Začalo sa to kedysi začiatkom vlaňajšieho leta, keď sa veľký popularizátor lesa, publicista a mediálne známy charizmatický Ján Mičovský, požívajúci medzi lesníkmi všeobecnú vážnosť, rozhodol zaklopať na dvere generálneho riaditeľa Lesov SR a požiadal ho, aby zasiahol proti tomu, čo sa v podniku deje. Dozvedel sa však od svojho rezignovaného šéfa iba to, že sa už nedá, že veci zašli priďaleko.
Keď Mičovský nenašiel u riaditeľa Jozefa Minďáša nijakú odozvu na svoje dobre mienené rady, napísal generálnemu riaditeľovi otvorený list. Skonštatoval, že vývoj v štátnom podniku sa uberá smerom, ktorý je neakceptovateľný. O deň neskôr podobný list poslal generálnemu riaditeľovi zamestnanec odboru poľovníctva, rybárstva a lesoturistiky Marecel Lehocký, ktorý ho upozornil na drancovanie štátnych poľovných revírov.
Mičovský pracoval na generálnom riaditeľstve v akcieschopnom komunikačnom od- bore, ktorého zamestnanci sa rozhodli konať. Ich motív, prečo do toho išli celkom na- plno, bol ľudsky pochopiteľný. Denne sa stretávali s nespokojnými a deprimovanými lesníkmi, ktorí im začali vyčítať: „Pekne hovoríte, aj píšete, ale vy nevidíte, čo sa vo firme deje?“
„Uvedomili sme si, že my síce navonok budujeme dobrý imidž našej firmy, ale tým vlastne sami zakrývame niečo, z čoho sa nám dvíha žalúdok,“ hovorí jeden z bývalých pracovníkov komunikačného odboru Peter Gogola.
Podporu rebelom vyjadrila svojím podpisom viac ako tretina zamestnancov Lesov SR a dokonca sa k nim oficiálne pridali aj odbory. Koncom júna vznikol petičný výbor Ľudia pre lesy, ktorý rozbehol po Slovensku petičnú akciu proti politickému drancovaniu lesov. V petičnom výbore bol aj Tomáš Janovic, Ľubomír Feldek, Ladislav Ťažký či František Guldan. V prvý júlový deň odovzdali členovia petičného výboru na okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici trestné oznámenie, v ktorom zhrnuli rôzne podozrenia z trest- nej činnosti.
Premiér Fico definitívne zamietol rokovania o pôžičke Lesom SR a vyzval ministra pôdohospodárstva Becíka, aby odvolal riaditeľa Jozefa Minďáša. Ficovi sa táto kauza politicky hodila – opäť mohol poukázať na nezodpovednosť svojich koaličných partnerov a dokázať svoju principiálnosť. Trvalo však ešte desať dní, kým Minďáš z funkcie naozaj odstúpil. A podľa našich informácií sa tých desať dní na Lesoch SR intenzívne pracovalo do neskorých nočných hodín, a to najmä na odboroch, ktoré spravujú majetok Lesov SR. Nehnuteľnosti a najmä poľovnícke revíry sa prenajímali spriazneným firmám, priateľom a lobistom za pár korún. Ich prenajímatelia ich často vzápätí prenajali za oveľa lukratívnejších podmienok ďalším záujemcom a do vrecka im išiel čistý zisk. A niektorí ešte posielali na Lesy SR faktúry na vysoké sumy za krmivo, ktorým údajne prikrmujú zver v revíri.
.ďalší vývoj
Na jeseň po konkurze nastúpil do funkcie riaditeľa Lesov SR nový riaditeľ, takisto človek blízky HZDS, Alojz Riško. Ľudia, ktorí spustili petičnú akciu, sa okamžite stali vo firme neželanými osobami. V rámci úspor- ných opatrení sa z generálneho riaditeľstva odsunul celý rebelujúci komunikačný odbor pod Lesnícke múzeum do Zvolena. Jozef Marko, šéf komunikačného oddelenia, sa v októbri rozhodol odísť z podniku sám. Dvaja ďalší pracovníci – Anita Fáková a Peter Gogola – dostali ku koncu roka výpoveď ako nadbytočné sily a dnes sú bez práce.
Jána Mičovského, ako veľkú autoritu medzi lesníkmi, si nedovolili vyhodiť. Dnes priznáva, že jemu osobne bolo v tejto firme vždy dobre, mal všetky možnosti na svoju odbornú prácu, cítil vo vedení všestrannú podporu, ale aj tak nemohol ostať, keď jeho kolegov, ktorí ho podporovali, vyhodili.
Mičovský dal v polovici januára výpoveď. Forumuloval ju aj ako otvorený list vedeniu Lesov SR. Spomína v ňom na svoju prácu ako na úžasné obdobie, dnes mu však chýba presvedčenie, že jeho práca má zmysel. Okrem iného píše: „Žiaľ, práve toto presvedčenie mi teraz chýba, pretože podnik, ktorému som úprimne a nezištne slúžil, sa nedokázal po- zrieť pravde do očí. To je príčina, prečo sa teraz ja nedokážem pozrieť na náš podnik očami lojálneho zamestnanca a robiť preň to, čo by som ako jeho zamestnanec mal.“
V liste sa spomína aj podozrenie, ktoré viackrát odznelo na adresu rebelujúcich lesníkov – že sú len akousi piatou kolónou Smeru nasadenou v Lesoch SR. Mičovského takýto výklad situácie uráža. Tvrdí, že jeho konanie, ako aj konanie jeho najbližších spolupracovníkov nebolo motivované vypočítavosťou, ani politickou objednávkou či nezdravou ambicióznosťou, ale iba tým, že si ctia „základné princípy slušnosti“.
Jozef Marko aj Ján Mičovský pri lesníctve ostanú aj naďalej. Marko zakotvil v súkromnej lesníckej spoločnosti Less, ktorú vedie český podnikateľ Jan Mičánek a ktorá pôsobí aj na Slovensku. Spoločnosť má záujem aj o Mičovského. Jedna z poínt tohto príbehu by mohla byť tá, že ľudí, ktorí svojou slušnosťou a odvahou v štátnej firme prekážajú, dokáže oceniť súkromná spoločnosť.
.koncovka
Aktivity petičného výboru, ktorý kedysi pred polrokom začal zbierať podpisy proti politickému drancovaniu lesov, sa završujú až teraz v zime. Lesníci združení v petičnom výbore totiž vypracovali legislatívny zámer nového zákona o štátnych lesoch, ktorý by zabraňoval politickému a lobistickému zasahovaniu do riadenia Lesov SR. Lesníci odovzdali svoj návrh nového zákona o štátnych lesoch zástupcom všetkých politických strán. Ale s veľkým záujmom sa už nestretli.
Poslanec za Most-Híd a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pritom uzná- va, že zákon považuje za správnu cestu na hľadanie východiska, pretože „je fakt, že každé volebné obdobie prichádza politická nomenklatúra, ktorá má buď záujem zbohatnúť, alebo dať štátne lesy do poriadku“.
Petičný výbor s návrhom zákona prijal aj súčasný minister pôdohospodárstva. Ministerstvo po stretnutí vydalo diplomatické vyjadrenie, že pán minister sa návrhmi riešení, ktoré sa týkajú lesov, zaoberal, ale v súčasnosti je už možné o nich len diskutovať, lebo z časového hľadiska ich nie je možné riešiť po legislatívnej stránke.
To je teraz všeobecný a takmer nespochybniteľný argument, ktorý lesníci počujú všade – je po funuse, idú voľby.
Malo to teda celé zmysel? Člen petičného výboru výtvarník Fero Guldan nemá pocit, že išlo o márnu vec, aj keď výsledok celej aktivity nie je zatiaľ veľmi viditeľný. „Petícia má vždy zmysel,“ tvrdí Guldan. „Aspoň pre otestovanie stavu veci za a proti, a navyše má výchovný rozmer.“ Guldan si myslí, že aj „výsledok, ako lakmusový papierik, má svoju hodnotu“. .prezidentská bodka
Je prvý februárový štvrtok a u prezidenta republiky je na návšteve päť ľudí v lesníckych uniformách aj v civilných oblekoch. Žoviálne naladený prezident Gašparovič si pred televíznymi kamerami podáva ruky s mužmi a jednou ženou, ktorí mu predložili svoj ná- vrh zákona o lesoch. Prezident verejne oceňuje ich návrh ako potrebnú vec. Dlho po- tom pred kamerami hovorí o hodnote lesa, ktorý musíme chrániť. Padajú novinárske otázky o tom, či by predsa len nemohol ten zákon o štátnych lesoch prijať ešte tento parlament. Prezident prikyvuje a tvrdí, že keby mali strany eminentný záujem na našich lesoch, tak by zvolali aj mimoriadnu schôdzu.
Celý ten akt v Prezidentskom salóne je dôstojný a bizarný zároveň. Skeptik by zlomyseľne zapochyboval, či by prezident les- níkov prijal aj vtedy, keby za nehospodárne vedenie podniku nebol zodpovedný jeho dlhoročný politický rival a keby on sám – ako šéf ozbrojených síl – nemal poľovnícky revír zabezpečený vo vojenských lesoch.
Lenže, skúsme aj iný pohľad: U prezidenta vo štvrtok sedeli aj dvaja nezamestnaní, jeden človek vo výpovedi a jeden, ktorý odi- šiel dobrovoľne, teda ľudia, ktorých sa štát- na firma zbavila preto, že verejne hovorili o jej rozkrádaní. Prezident po prijatí lesní- kov hovoril pred kamerami iba o lese, ale ne- padlo ani slovo o tom, že Ján Mičovský, Jozef Marko, Anita Fáková a Peter Gogola prišli o zamestnanie, keď kritizovali svojich ne- morálnych šéfov. Prezident ocenil hodnotu lesa, nie hodnotu osobnej statočnosti, odvahy i odhodlania niesť dôsledky za svoje rozhodnutie. Akoby tie nestáli ani za reč.
No, v prvom rade pripomeňme, že tí odbojní lesníci, ktorí začali verejne kričať o tom, že s hospodárením Lesov SR nie je všetko v poriadku a podali aj trestné oznámenie na políciu, už nie sú v podniku. Peter Chrúst, človek z vedenia podniku, ktorý jediný verejne hovoril o politickom rozdelení odštepných závodov, je už v súkromnej firme, dvaja ľudia z komunikačného odboru boli prepustení ako nadbytočné pracovné sily a dvaja odišli sami. Jeden lesník je preradený na ne- atraktívne miesto ďaleko od generálneho riaditeľstva. A ostatní, čo rebelom aspoň pritakávali, sú už ticho. Nechcú prísť o robotu.
.zisk
Ako je možné, že štátna firma, ktorá pôvodne volala po obrovskej štátnej pôžičke, napokon aj bez pôžičky skončí v zisku? Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan vysvetľoval ziskové hospodárenie Lesov SR, u ktorých sa pôvodne predpokladala strata vo výške 14 miliónov eur, personálnymi zmenami. „Po výmene vedenia prišlo aj k opatreniam smerujúcim dovnútra, čím sa zlepšil hospodársky výsledok,“ vyhlásil minister Cho- van. Vraj sa urobil poriadok v obchodnej politike a prišlo k úspore nákladov. Ušetrilo sa údajne aj prepustením zamestnancov na generálnom riaditeľstve.
Znie to však dosť neuveriteľne. Žeby stačilo urobiť pár zmien a krachujúci podnik volajúci po pôžičke vo výške 67 miliónov eur je zrazu fungujúcou ziskovou jednotkou? Podľa interných informácií, ktoré .týždeň získal, sú za náhlym zlepšením hospodárenia zrejme aj iné záležitosti. Fakt, že do Lesov SR prišli – po podaní trestného oznámenia – vyšetrovatelia, spôsobil, že niektorí neplatiaci dodávatelia svoje záväzky radšej uhradili. Z toho istého dôvodu sa niektoré na- plánované obchodné akcie, ktoré pripomínali skôr rozkrádanie, pozastavili. Za lepšie hospodárenie Lesov SR môže aj to, že sa v čase krízy obmedzili niektoré lesnícke činnosti a medzitým sa zvýšili ceny niektorých druhov dreva, čo tiež napravilo obchodnú bilanciu.
Ale je tu ešte jeden dôležitý detail, týkajúci sa pripravovanej pôžičky pre Lesy SR. Pod- ľa našich informácií sa v podniku finančníci čudovali, prečo im štát chce dať pôžičku až vo výške 67 miliónov, keď sám podnik avizoval stratu len vo výške 14 miliónov eur. V podniku dokonca vládli obavy, či tú vysokú pôžičku dokážu nejako minúť. Ľudia z lesníckej brandže, s ktorými .týždeň o tejto veci hovoril, špekulovali, že z tej pôžičky sa zrejme malo niečo uliať aj pre politickú kasu strany, ktorá získala Lesy SR ako svoje léno – HZDS. Po privatizácii štátneho majetku už neostalo veľa podobne lukratívnych štátnych firiem, z ktorých môže strana profitovať. Aby mal Vladimír Mečiar veci pod kontrolou, na- sadil do Lesov SR za poradcu riaditeľa aj svoj- ho zaťa Jána Gálika.
Lenže, keď nespokojní lesníci začali v lete verejne kričať o veľkom rozkrádaní, Robert Fico, ktorý isto nemá žiadne ilúzie o čistých úmysloch svojho koaličného partnera, žiadnu pôžičku do štátnych lesov neposlal. Vyslal tým signál, že aj užívanie si štátneho majetku má mať nejaké hranice a koaličný partner ich prekročil.
Rebelujúci lesníci kričiaci o politickom rozkrádaní firmy vlastne pre štát ušetrili zo- pár miliónov, ktoré by sa boli rozpustili v straníckych pokladniciach či v spriatelených firmách. Za odmenu boli zo štátnej firmy vyhodení alebo ju po nedôstojnom zaobchádzaní opustili sami.
.imidž je nanič
V dejinách Slovenska ide zrejme o jedinečnú historku, keď rozkrádanie firmy a zneužívanie verejných peňazí zastavili zamestnanci, ktorí sa verejne ozvali.
Začalo sa to kedysi začiatkom vlaňajšieho leta, keď sa veľký popularizátor lesa, publicista a mediálne známy charizmatický Ján Mičovský, požívajúci medzi lesníkmi všeobecnú vážnosť, rozhodol zaklopať na dvere generálneho riaditeľa Lesov SR a požiadal ho, aby zasiahol proti tomu, čo sa v podniku deje. Dozvedel sa však od svojho rezignovaného šéfa iba to, že sa už nedá, že veci zašli priďaleko.
Keď Mičovský nenašiel u riaditeľa Jozefa Minďáša nijakú odozvu na svoje dobre mienené rady, napísal generálnemu riaditeľovi otvorený list. Skonštatoval, že vývoj v štátnom podniku sa uberá smerom, ktorý je neakceptovateľný. O deň neskôr podobný list poslal generálnemu riaditeľovi zamestnanec odboru poľovníctva, rybárstva a lesoturistiky Marecel Lehocký, ktorý ho upozornil na drancovanie štátnych poľovných revírov.
Mičovský pracoval na generálnom riaditeľstve v akcieschopnom komunikačnom od- bore, ktorého zamestnanci sa rozhodli konať. Ich motív, prečo do toho išli celkom na- plno, bol ľudsky pochopiteľný. Denne sa stretávali s nespokojnými a deprimovanými lesníkmi, ktorí im začali vyčítať: „Pekne hovoríte, aj píšete, ale vy nevidíte, čo sa vo firme deje?“
„Uvedomili sme si, že my síce navonok budujeme dobrý imidž našej firmy, ale tým vlastne sami zakrývame niečo, z čoho sa nám dvíha žalúdok,“ hovorí jeden z bývalých pracovníkov komunikačného odboru Peter Gogola.
Podporu rebelom vyjadrila svojím podpisom viac ako tretina zamestnancov Lesov SR a dokonca sa k nim oficiálne pridali aj odbory. Koncom júna vznikol petičný výbor Ľudia pre lesy, ktorý rozbehol po Slovensku petičnú akciu proti politickému drancovaniu lesov. V petičnom výbore bol aj Tomáš Janovic, Ľubomír Feldek, Ladislav Ťažký či František Guldan. V prvý júlový deň odovzdali členovia petičného výboru na okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici trestné oznámenie, v ktorom zhrnuli rôzne podozrenia z trest- nej činnosti.
Premiér Fico definitívne zamietol rokovania o pôžičke Lesom SR a vyzval ministra pôdohospodárstva Becíka, aby odvolal riaditeľa Jozefa Minďáša. Ficovi sa táto kauza politicky hodila – opäť mohol poukázať na nezodpovednosť svojich koaličných partnerov a dokázať svoju principiálnosť. Trvalo však ešte desať dní, kým Minďáš z funkcie naozaj odstúpil. A podľa našich informácií sa tých desať dní na Lesoch SR intenzívne pracovalo do neskorých nočných hodín, a to najmä na odboroch, ktoré spravujú majetok Lesov SR. Nehnuteľnosti a najmä poľovnícke revíry sa prenajímali spriazneným firmám, priateľom a lobistom za pár korún. Ich prenajímatelia ich často vzápätí prenajali za oveľa lukratívnejších podmienok ďalším záujemcom a do vrecka im išiel čistý zisk. A niektorí ešte posielali na Lesy SR faktúry na vysoké sumy za krmivo, ktorým údajne prikrmujú zver v revíri.
.ďalší vývoj
Na jeseň po konkurze nastúpil do funkcie riaditeľa Lesov SR nový riaditeľ, takisto človek blízky HZDS, Alojz Riško. Ľudia, ktorí spustili petičnú akciu, sa okamžite stali vo firme neželanými osobami. V rámci úspor- ných opatrení sa z generálneho riaditeľstva odsunul celý rebelujúci komunikačný odbor pod Lesnícke múzeum do Zvolena. Jozef Marko, šéf komunikačného oddelenia, sa v októbri rozhodol odísť z podniku sám. Dvaja ďalší pracovníci – Anita Fáková a Peter Gogola – dostali ku koncu roka výpoveď ako nadbytočné sily a dnes sú bez práce.
Jána Mičovského, ako veľkú autoritu medzi lesníkmi, si nedovolili vyhodiť. Dnes priznáva, že jemu osobne bolo v tejto firme vždy dobre, mal všetky možnosti na svoju odbornú prácu, cítil vo vedení všestrannú podporu, ale aj tak nemohol ostať, keď jeho kolegov, ktorí ho podporovali, vyhodili.
Mičovský dal v polovici januára výpoveď. Forumuloval ju aj ako otvorený list vedeniu Lesov SR. Spomína v ňom na svoju prácu ako na úžasné obdobie, dnes mu však chýba presvedčenie, že jeho práca má zmysel. Okrem iného píše: „Žiaľ, práve toto presvedčenie mi teraz chýba, pretože podnik, ktorému som úprimne a nezištne slúžil, sa nedokázal po- zrieť pravde do očí. To je príčina, prečo sa teraz ja nedokážem pozrieť na náš podnik očami lojálneho zamestnanca a robiť preň to, čo by som ako jeho zamestnanec mal.“
V liste sa spomína aj podozrenie, ktoré viackrát odznelo na adresu rebelujúcich lesníkov – že sú len akousi piatou kolónou Smeru nasadenou v Lesoch SR. Mičovského takýto výklad situácie uráža. Tvrdí, že jeho konanie, ako aj konanie jeho najbližších spolupracovníkov nebolo motivované vypočítavosťou, ani politickou objednávkou či nezdravou ambicióznosťou, ale iba tým, že si ctia „základné princípy slušnosti“.
Jozef Marko aj Ján Mičovský pri lesníctve ostanú aj naďalej. Marko zakotvil v súkromnej lesníckej spoločnosti Less, ktorú vedie český podnikateľ Jan Mičánek a ktorá pôsobí aj na Slovensku. Spoločnosť má záujem aj o Mičovského. Jedna z poínt tohto príbehu by mohla byť tá, že ľudí, ktorí svojou slušnosťou a odvahou v štátnej firme prekážajú, dokáže oceniť súkromná spoločnosť.
.koncovka
Aktivity petičného výboru, ktorý kedysi pred polrokom začal zbierať podpisy proti politickému drancovaniu lesov, sa završujú až teraz v zime. Lesníci združení v petičnom výbore totiž vypracovali legislatívny zámer nového zákona o štátnych lesoch, ktorý by zabraňoval politickému a lobistickému zasahovaniu do riadenia Lesov SR. Lesníci odovzdali svoj návrh nového zákona o štátnych lesoch zástupcom všetkých politických strán. Ale s veľkým záujmom sa už nestretli.
Poslanec za Most-Híd a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pritom uzná- va, že zákon považuje za správnu cestu na hľadanie východiska, pretože „je fakt, že každé volebné obdobie prichádza politická nomenklatúra, ktorá má buď záujem zbohatnúť, alebo dať štátne lesy do poriadku“.
Petičný výbor s návrhom zákona prijal aj súčasný minister pôdohospodárstva. Ministerstvo po stretnutí vydalo diplomatické vyjadrenie, že pán minister sa návrhmi riešení, ktoré sa týkajú lesov, zaoberal, ale v súčasnosti je už možné o nich len diskutovať, lebo z časového hľadiska ich nie je možné riešiť po legislatívnej stránke.
To je teraz všeobecný a takmer nespochybniteľný argument, ktorý lesníci počujú všade – je po funuse, idú voľby.
Malo to teda celé zmysel? Člen petičného výboru výtvarník Fero Guldan nemá pocit, že išlo o márnu vec, aj keď výsledok celej aktivity nie je zatiaľ veľmi viditeľný. „Petícia má vždy zmysel,“ tvrdí Guldan. „Aspoň pre otestovanie stavu veci za a proti, a navyše má výchovný rozmer.“ Guldan si myslí, že aj „výsledok, ako lakmusový papierik, má svoju hodnotu“. .prezidentská bodka
Je prvý februárový štvrtok a u prezidenta republiky je na návšteve päť ľudí v lesníckych uniformách aj v civilných oblekoch. Žoviálne naladený prezident Gašparovič si pred televíznymi kamerami podáva ruky s mužmi a jednou ženou, ktorí mu predložili svoj ná- vrh zákona o lesoch. Prezident verejne oceňuje ich návrh ako potrebnú vec. Dlho po- tom pred kamerami hovorí o hodnote lesa, ktorý musíme chrániť. Padajú novinárske otázky o tom, či by predsa len nemohol ten zákon o štátnych lesoch prijať ešte tento parlament. Prezident prikyvuje a tvrdí, že keby mali strany eminentný záujem na našich lesoch, tak by zvolali aj mimoriadnu schôdzu.
Celý ten akt v Prezidentskom salóne je dôstojný a bizarný zároveň. Skeptik by zlomyseľne zapochyboval, či by prezident les- níkov prijal aj vtedy, keby za nehospodárne vedenie podniku nebol zodpovedný jeho dlhoročný politický rival a keby on sám – ako šéf ozbrojených síl – nemal poľovnícky revír zabezpečený vo vojenských lesoch.
Lenže, skúsme aj iný pohľad: U prezidenta vo štvrtok sedeli aj dvaja nezamestnaní, jeden človek vo výpovedi a jeden, ktorý odi- šiel dobrovoľne, teda ľudia, ktorých sa štát- na firma zbavila preto, že verejne hovorili o jej rozkrádaní. Prezident po prijatí lesní- kov hovoril pred kamerami iba o lese, ale ne- padlo ani slovo o tom, že Ján Mičovský, Jozef Marko, Anita Fáková a Peter Gogola prišli o zamestnanie, keď kritizovali svojich ne- morálnych šéfov. Prezident ocenil hodnotu lesa, nie hodnotu osobnej statočnosti, odvahy i odhodlania niesť dôsledky za svoje rozhodnutie. Akoby tie nestáli ani za reč.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.