V roku 1998 sa štvornásobný kancelár a 68-ročný Helmut Kohl opäť uchádzal o post kancelára (prečo tu vlastne všetci posielame mladíka Dzurindu s ešte stále chabou kariérou do politického dôchodku?). Voľby však prehral, odstúpil z čela CDU. Nahradil ho Wolfgang Schäuble, ktorý si za generálnu sektretárku vybral Merkelovú. Čoskoro sa však prevalil obrovský škandál s čiernymi kontami. Kohl najskôr popieral, že by CDU prijímala peniaze mimo účtovníctva, ale neskôr priznal, že sa tak dialo a on sám prijal mimo účtov dva milióny vtedajších mariek. Exkancelár však odmietal zverejniť mená darcov. Vraj im to sľúbil na čestné slovo. CDU sa otriasala v základoch. A do čela Kohlových kritikov sa postavila Angela Merkelová, ktorá vyhlásila, že strana "sa musí odpútať od domova a ísť si svojou cestou". CDU následne vyzvala Kohla, aby sa vzdal svojej čestnej funkcie predsedu, kým neprezradí mená darcov. Kancelára zjednoditeľa to nesmierne urazilo a vzdal sa čestnej funkcie. Škandál však zmietol aj Schäubleho, ktorý bol donútený priznať, že prevzal 100-tisíc mariek od zbrojárskeho lobistu Karlheinza Schreibera. Dodnes sa pritom nevie, kde tie peniaze skončili. Mimochodom, zbrojár Schreiber je dnes vo vyšetrovacej väzbe, a politik Schäuble, ktorý bol v poslednej vláde ministrom vnútra, sa stal minulý rok ministrom financií.
Merkelová v tom čase stúpala nahor najmä vďaka funkcii na sekretariáte strany, ktorá má v opozičných časoch svoj zvláštny lesk. Proti Merkelovej stáli síce regionálne veľmi silní muži, ale zákulisná hráčka ich zdolala: v jej prospech hralo, že je žena, že nebola zaťažená čiernym kontami, ale aj to, že neprezentovala silné názory, ktoré by stranu rozdeľovali. Merkelová sa tak presne pred desiatimi rokmi stala predsedníčkou CDU. Pomaly si v strane budovala mocenský monopol a zatláčala regionánych bosov do úzadia.
Ešte stále sa vám zdajú paralely s SDKÚ nedostatočné? Lenže to, ako sa Merkelovej podarilo odtiahnuť od Helmuta Kohla, je dnes sen, ktorý sa zjavuje Ivete Radičovej a nočná mora, ktorá máta Mikuláša Dzurindu.
Merkelová v tom čase stúpala nahor najmä vďaka funkcii na sekretariáte strany, ktorá má v opozičných časoch svoj zvláštny lesk. Proti Merkelovej stáli síce regionálne veľmi silní muži, ale zákulisná hráčka ich zdolala: v jej prospech hralo, že je žena, že nebola zaťažená čiernym kontami, ale aj to, že neprezentovala silné názory, ktoré by stranu rozdeľovali. Merkelová sa tak presne pred desiatimi rokmi stala predsedníčkou CDU. Pomaly si v strane budovala mocenský monopol a zatláčala regionánych bosov do úzadia.
Ešte stále sa vám zdajú paralely s SDKÚ nedostatočné? Lenže to, ako sa Merkelovej podarilo odtiahnuť od Helmuta Kohla, je dnes sen, ktorý sa zjavuje Ivete Radičovej a nočná mora, ktorá máta Mikuláša Dzurindu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.