Nič neobvyklé pre majstrov písania. Rytmus rozprávania, počet mŕtvol, britké dialógy, humor, dejové zvraty, vášeň, postavy, ktoré boli dobré, sú zlé a naopak... Je to o hre na druhú šancu, šancu prežiť život, vzťahy, skladať myšlienky do slov ešte raz, ale to sa dozvieme až úplne na konci. Všetky nitky príbehu, ktoré postupne autor rozmotáva, sa už v priebehu deja posplietajú a v závere dosadnú ako posledné časti do puzzle. Príbeh tak vnímame ako obraz z množstva dielikov – akčných komixovských obrázkov. Všetko do seba presne a štýlovo veľmi čisto zapadá. Mne tam zostal jeden dielik navyše, a to informácia, že rozprávač a zároveň hlavný hrdina je smrteľne chorý a zostáva mu pár mesiacov života. Od tohto momentu sa spúšťa vybuchujúci gejzír udalostí. Nedozvieme sa, či to bol omyl, fakt, alebo hra niekoho mocnejšieho. Len trochu zvláštny, umelo vytvorený spúšťač a poháňač príbehu. Ako keby vám do puzzle pribalili o jeden dielik viac. Najpredávanejšiemu po španielsky píšucemu autorovi a dnes aj filmovému scenáristovi som uverila, knihu som dočítala, aj keď mi prezradil, podľa akého „modelu“ sa so svojím čitateľom zahráva: „...každý presviedčací manéver, ktorý za niečo stojí, apeluje najprv na zvedavosť, potom na márnivosť, a napokon na dobrotu alebo výčitky svedomia.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.