Očami Doroty Nvotovej

Taká oficiálna vec a ja taký neoficiálny pobehaj... Európsky rok 2010 je zasvätený tejto problematike a ja mám byť jeho tvárou pre Slovákov. Nebude ľahké čeliť slovenskej zadubenosti. A čeliť jej verejne, každý týždeň, po celý rok. Teším sa na to. Aj keď je mi jasné, že budem viackrát počuť vetu „Na toto sa tu míňajú peniaze?!“ (btw, robím to zadarmo) ako „Konečne sa tým niekto zaoberá!“ Ak sa čo i len pár očí sa otvorí a uvidí, že neďaleko za humnami ľudia žijú celkom inak, netečie im doma pitná voda a deti sa môžu kúpať akurát tak v lavóre studenej vody na dvore, aj tak sa to oplatí. Možno sa pár očí otvorí a uvidí a pocíti tých ľudí, čo mrznú na lavičkách pri stanici, keď my sedíme v našich prekúrených obývačkách. Možno tie oči prestanú vidieť čierno-bielo. Možno uvidíme rómske deti hrať sa s bielymi. Možno bude lepšie. Keď som minulý rok zorganizovala Rómsku Superstar, gratulovali mi ľudia, že som to dokázala bez európskych fondov. Mala som len 500 eur od dobrých ľudí a Božiu pomoc na každom kroku. O nejakých fondoch som nevedela a ani nepotrebovala vedieť nič. A dodnes neviem. Viem, že chcem využiť každú príležitosť na to, aby sa situácia zlepšila. Cestujúc Slovenskom, videla som veci, pri ktorých ma mrazí, keď ich vidím v Indii. Keď môj priateľ Angličan prvýkrát prišiel do rómskej osady, zhrozene sa ma spýtal: „A Európska únia o tom vie?“ Pozrela som do zeme, pretože som sa musela hanbiť, keď som mu povedala, že vie. Tento rok sa však budem pozerať priamo, pretože sa konečne ide niečo diať. Verím tomu, že ak to bude prebiehať čestne, snaživo a naplno, môže sa veľa vecí zmeniť. Veľa vecí nakopnúť a veľa vecí vyriešiť. Môže sa zmeniť veľa príbehov a osudov. Človek v prekúrenej obývačke, zahĺbený do šedivosti  vlastných problémov, si nemusí nič všimnúť. Nemusí si všimnúť, že niekomu, komu bolo zle, je už lepšie. Ale pre tohto človeka to nerobíme. Robíme to pre človeka, čo mrzne na lavičke, pre deti, ktorých rasistickí učitelia šikanujú alebo ignorujú, pre rodiny, ktoré nemôžu svojim deťom dopriať nič, len chleba. Pre všetkých tých, o ktorých sa zdalo, že Únia nevie. A verím tomu a modlím sa za to, aby to vyšlo.