Vyzbieral takmer 400-tisíc podpisov na referendum, ktoré je z veľkej časti úplným úletom. A minulý mesiac dokázal svoju politickú nezriadenosť hneď dvakrát. Najprv keď prijal ponuku SDKÚ na rozhovory o spoločnej koalícii a vzápätí jej verejne odkázal, že spolupráca bude možná iba bez lídra Mikuláša Dzurindu. V Dzurindovej strane síce nemali veľké morálne právo na pohoršenie (pozri zákulisie kométového štartu Dzurindu cez pozíciu hovorcu SDK), ale to nič nemení na tom, že Sulíkov úder bol pod pás. Navyše, Sulík sa približne v tomto čase pokúšal prehovoriť Ivetu Radičovú, aby odišla z SDKÚ a postavila sa na čelo kandidátky SaS a Mostu. Keby mu to vyšlo, zo zrady by sa stal princíp politického boja a opozičná scéna by pár mesiacov pred voľbami upadla do totálneho chaosu. S tým, že škandalizovaná SDKÚ by sa z ďalšieho smrtiaceho úderu nemusela pozviechať. Uvedené dokazuje, že Richard Sulík je kaskadér, ktorému s rastom politického sebavedomia až nebezpečne vzrástla chuť na divoké brázdenie slovenskou politikou. Dať jeho strane hlas vo voľbách nesie so sebou riziko, aké je s kaskadérmi tohto druhu spojené. Zo SaS sa môže vykľuť všetko možné: ambiciózna, hoci neotesaná reformná strana, alebo spolok amatérov, ktorý raz bude na smiech aj svojím dnešným fanúšikom.
Lenže kritizovať Sulíka za to, že ide do volieb samostatne, čím riskuje prepad potrebných protificovských hlasov, je voči nemu nefér. Minulý týždeň sa totiž rozhodol úplne správne. Možno v júni naozaj prepadne kľúčových 4,9 percenta a spätne bude samostatná jazda SaS vyzerať ako bláznovstvo, ale politik (a každý človek) sa púšťa do veľkých vecí vždy s istým rizikom, v reálnom časopriestore a bez krištáľovej gule. Sulíkov risk nie je bláznovstvom, pretože je naozaj reálne, že mu to vyjde. Naopak, keby to teraz zabalil, umiestnil by seba a pár ďalších straníckych druhov na pohodlie kandidátky SDKÚ, o ktorej lídrovi v tejto chvíli nič nevie a ktorá stále nevysvetlila svoje financovanie, zachoval by sa síce podľa mnohých analytikov zodpovedne, ale ako politický slaboch.
Aj tí, ktorí Sulíkov projekt nemajú vo veľkej obľube, môžu v tejto chvíli urobiť len jediné: zaželať SaS šťastnú cestu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.