Radšej som šiel preč

.precestovali ste veľa chudobných a zničených krajín. Mali ste už horší zážitok než teraz na Haiti? 

Iste, po tej akútnej stránke to bolo zlé, ale nebol to najhorší zážitok. Taký som mal v južnom Sudáne v roku 2003, keď ešte trvala občianska vojna, ktorá ten kus zeme devastovala celých 20 rokov.  

Chodili sme s jednou mobilnou nemocnicou do Quisqueya a inú mobilnú nemocnicu sme zriadili v Cité Soleil, čo je miesto, kam sa bieli inak nikdy nedostanú. Je to slum, ktorý je preslávený svojimi slumami a vysokou kriminalitou. Zemetrasenie však spôsobilo, že ľudia boli voči sebe trochu ohľaduplnejší. Po dohode s tamojšími gangami, ktorú nám vyrokoval istý americký kňaz, sme tam napokon mohli pôsobiť. Prvá posádka, v ktorej bol doktor Benca a dve anesteziologičky, operovali akútne stavy, ja som tam bol v rámci tretej posádky, ktorá ešte robila akútne stavy, ale už s nimi pomaly končila. Následne prišla štvrtá posádka našich lekárov, ktorí liečili už len chronicky chorých Haiťanov.

Je úplne prirodzené, že v prvé dni vládol chaos. Krátko po zemetrasení sa teda nedalo hovoriť o nejakej organizácii. Ale do chaosu sa postupne vnášali systémové prvky. Jedným z nich bol vstup americkej armády, keďže tamojšie ústredie OSN bolo zničené. Američania prinášali vodu, potraviny, narazili nejaké studne, starali sa o bezpečnosť a zabezpečovali, aby záchranárske tímy mohli vyslobodzovať ľudí zo zrúcanín. Žiaľ, veľa sa ich vyslobodiť nepodarilo, pretože bolo extrémne ťažké dostať tam do terénu nejaký ťažký mechanizmus. Po prvých chaotických dňoch nastúpila práca akútnej medicíny a ďalších prác, ale výsledky sa budú dať vyhodnotiť až ex post. 

Dobré, udržiavali totiž poriadok. Keby ich tam nebolo, totálny chaos prvých dní by pokračoval. Američania bývajú na Haiti vítaní, Haiťania ich majú radi už z koloniálnych čias. Predtým tam boli Francúzi, ktorých však vyhnali príliš zavčasu, pretrhli s nimi zväzky, čo malo za následok určitý špecifický spôsob života a devastáciu krajiny.

Vyklčovali si stromy, každý hurikán, ktorý tam príde, spôsobí obrovské škody, spláchne totiž pôdu do mora, vznikajú tam močariny, ktoré sú zdrojom rôznych chorôb. Nedostatok demokracie sa tiež podpísal na chudobe ostrova. Plus si treba uvedomiť, že tu bola najväčšia koncentrácia otrokov z Afriky. Teda predpoklady budúcej prosperity neboli práve najlepšie.

Teraz som tam bol piatykrát. Už v minulých rokoch sme tu spúšťali projekty; nemocničky, školy, mobilnú jednotku. 

Oficiálne máme podpísanú zmluvu s tamojším ministerstvom zdravotníctva, s ktorým máme naozaj dobrú spoluprácu. Samozrejme, v Cité Soleil sa musíte dohodnúť s gangami.

Majú určité podmienky, za ktorých tam môžete pôsobiť. Napríklad, že musíte robiť zdravotnícku činnosť zadarmo, môžete robiť len v určené hodiny na určenom mieste. Ak ich nesplníte, unesú vás alebo zastrelia. 

Každá škola musí mať svoju misiu a víziu. Tou našou je práca na slovenských humanitárnych projektoch doma aj v zahraničí. 

Už tie pomery meníme, máme 2-tisíc študentov na dennom štúdiu, a 550 pedagógov. Tá škola sa postupne buduje, samozrejme, na začiatku si musíte nejako zarobiť, preto je pre nás efektívne externé štúdium. Ale dlhodobo chce škola pomer medzi dennými a externými študentmi meniť v prospech denných. 

O status univerzity sa nedá uchádzať či neuchádzať, nedá sa podať taká žiadosť. Akreditačná komisia skúma, či vyhovujete daným kritériám. Niektoré naše ústavy tie kritériá spĺňajú, iné nie. Ale tak to máte na každej vysokej škole, niektoré fakulty sú viac výskumné, iné viac pedagogické, naša škola má tiež takú rozmanitosť. Našou hlavnou ambíciou je však vychovávať ľudí pre sociálnu prácu a zdravotníctvo. V celom tom procese ma nemilo prekvapilo správanie ministerstva. (Ján Mikolaj vrátil škole návrhy na vymenovanie za profesorov, čo označil za protizákonné aj generálny prokurátor. Ministerstvo presadzuje, aby sv. Alžbeta pôsobila ako vysoká odborná škola, čo je najnižšia kategória z troch kategórií vysokých škôl – pozn. red.) Zákon totiž jasne hovorí, že podklady pre Akreditačnú komisiu dáva vysoká škola. Minister však koncom novembra napísal list komisii s prílohou, ktorá menila celú jednu časť hodnotiacej správy. Ministerstvo môže kedykoľvek nariadiť novú komplexnú akreditáciu, ale nemôže meniť hodnotiacu správu. 

Je to pre mňa úplne nepochopiteľné, pretože na ministerstve pracujú odborníci, ktorí sa podieľali na tvorbe vysokoškolského zákona. Je za tým asi nedôvera voči súkromným vysokým školám. Keďže trvajú krátko, nestihli si získať dostatočné uznanie spoločnosti, chýba im tradícia, absolventi, ktorí by už niečo dokázali. Tým, že nemajú žiadnu dotáciu z rozpočtu, sú na tom prirodzene horšie než verejné školy. Preto tá nedôvera voči nim.

Úroveň škôl môže najlepšie posúdiť iba ARRA  (Akademická rankingová a ratingová agentúra), do jej hodnotenia sme sa spomedzi súkromných škôl zatiaľ zapojili iba my. To, prečo sa nezapojili tie ďalšie, a najmä niektoré štátne, je pre mňa veľkou záhadou. Kým sa však nezapoja do hodnotenia ďalšie súkromné školy, nebude sa dať na otázku ich kvality dobre odpovedať. 

Treba si uvedomiť, že tých 12-tisíc externistov už pracuje. Oni si len dopĺňajú vzdelanie na funkcie a posty vo verejnej správe, kde to majú predpísané. Inak by prišli o zamestnanie

Súhlasím, ale aj riaditeľ farmaceutickej firmy Pfizer je napríklad absolventom sociálnej práce a riaditeľ televízie TA3 bol absolventom strojníckej fakulty. Isteže, človek je na vysokej škole pripravovaný na nejaký smer, ale v živote potom často robí niečo iné.

Magisterské štúdium by malo, samozrejme, byť výberovým štúdiom na určitú špecializáciu.

Na to neviem presne odpovedať, ale na magisterský stupeň sú prijímacie pohovory, teda existuje selekcia a sú tam aj určité špecializácie. V počte sociálnych pracovníkov na desaťtisíc obyvateľov sme v rámci Európy v spodnej polovici. Teda určitý čas bude ešte treba týchto špecialistov vzdelávať. Ďalšou vecou je, že sociálna práca je relatívne nový odbor. Áno, časť ľudí študuje iba kvôli diplomu, ale čo s tým? To máte na všetkých školách a ja ten motív nepovažujem za zlý. Keď ľudia chcú mať lepšiu pracovnú pozíciu, lepší plat, tak je logické, že chcú mať vysokoškolský diplom.

Iste, ale my robíme každý rok anonymné vyhodnocovanie pedagogického procesu. Keď nám vyjde, že študenti sú s niektorým predmetom nespokojní, tak meníme učiteľov. 

Áno, píšu nám listy a petície, keď sú nespokojní. Snažíme sa zjednať nápravu a musím povedať, že vo väčšine prípadov boli výhrady študentov oprávnené. 

.vaša škola dáva ročne milión eur na výskum. Čo skúmate?

Naše zameranie v oblasti zdravotníckych vied je výskum AIDS, malárie a helmintózy (parazitárne choroby pozn. red.) a v oblasti sociálnych vied je to resocializácia sirôt, bezdomovcov, žien na úteku. 

Vyhodnocujeme a skúmame nové kombinácie antiretrovírusových liekov, nové diagnostické stratégie, laboratórne texty. Súčasťou našich tropických projektov je aj to, že takmer na každej našej misii v krajinách tretieho sveta máme aj tropické laboratórium. Jedno máme tiež v Bratislave. 

Máme veľký počet publikácií a citácií v svetových currentovaných časopisoch. Agentúra ARRA napokon povedala, že máme spomedzi slovenských vysokých škôl najvyššiu citovanosť SCI na jednu publikáciu. To je dobrý ukazovateľ. Máme porovnateľnú publikovateľnosť a citovanosť s inými tropickými inštitútmi v Európe. Oni majú lepšie laboratórne zázemie tu v Európe, my zase v krajinách tretieho sveta. 

Prežívanie detí na kombinácii antiretrovírusových liekov. V Kambodži nám na liečbe šesť rokov prežíva 95 percent detí. Čo sú jedny z najlepších výsledkov na svete. Dĺžka prežívania a kvalita života sú v tejto oblasti podstatné výstupy. V tom sme porovnateľní a možno aj lepší ako iné zahraničné pracoviská. O tom svedčí aj fakt, že máme pozvanie na každý svetový kongres na tému infekčných chorôb. Ak je tam z Európy pozvaných dvadsať prednášateľov, tak dvaja-traja sú z našej vysokej školy. To je tiež zaujímavý ukazovateľ. 

Teraz, keď prebiehala komplexná akreditácia, moja vedecká aktivita dramaticky poklesla. Aj vedecká produktivita vysokej školy. Kým predtým sme mali dvadsať-tridsať karentovaných publikácií, teraz to bolo najviac päť. Už tri roky sme v podstate v permanentnej akreditácii, a to nám nesmierne odoberá čas aj energiu. Pritom cieľom komplexnej akreditácie bolo pomôcť nájsť slabé stránky vysokej školy a povzbudiť tie silné, teda napríklad aj výskum. 

Venujem sa oportunistickým infekciám chorých s tropickými chorobami. To sú infekcie, ktoré napádajú chorých so slabou imunitou. 

Ak už aj dnes máte dobre nastavenú liečbu pacienta, tak má taký nízky počet vírusov, že tá vírusová nálož je takmer nedetekovateľná, teda sa nedá zachytiť.

Som úplne spokojný, keď som bez funkcií. Veľkú časť svojej drahocennej energie som, bohužiaľ, strácal zbytočným a kontraproduktívnym úradovaním. Efektivitu tohto celého je pritom schopný zmariť jeden list z ministerstva, o obsahu ktorého nemám ani poňatia. Keď jeden taký list dokáže zmariť prácu dvoch pracovných skupín akreditačnej komisie a celého kolektívu vysokej školy, tak je potom zbytočné na vysokej škole pôsobiť. 

Som riaditeľom Tropického inštitútu, ktorý má väzbu na vysokú školu, my učíme, robíme vedu. Tých ostatných, administratívnych a riadiacich činností som sa veľmi rád zbavil. 

Chcem robiť najmä medicínu a tá sa celkom nedá oddeliť od vedy. Čistá veda ma veľmi nepriťahuje, pretože nevidím tú efektivitu. Lekár ju potrebuje vidieť.

Snažím sa vnímať to čoraz menej, pretože ma to zaťažuje neúmerným spôsobom. Problémy svetovej medicíny a zdravotníctva určite nie sú v tom, ako vyzerajú výkazy, ktoré musíme posielať na ministerstvá, alebo iné orgány.

Snažím sa, aby ma to úplne prestalo zaujímať. Preto som aj odišiel na súkromnú vysokú školu, aby som sa nemusel zaujímať o to, kto je na akých pozíciách.

Áno, ale môj čin bol na protest, že jedným listom sa dá anulovať práca celej vysokej školy. Chcel som upozorniť, že v rezorte vládnu direktívne spôsoby a uplatňujú sa metódy, ktoré mi boli vždy cudzie. Presadzuje sa čoraz centralistickejší model riadenia vysokých škôl, čo je v protiklade s vyznávanými zásadami ako akademická sloboda či právo vysokej školy starať sa o odborný rast svojich pracovníkov. Z tohto dôvodu vidím budúcnosť slovenských vysokých škôl čoraz horšie. 

Učil som v USA, pracoval som v Keni, v Sudáne a všade som sa snažil cítiť ako doma. Ak by som príliš vnímal to, čo sa deje na domácej politickej scéne, tak by to ma to demotivovalo a oberalo aj o posledné zvyšky energie. 

V minulosti som chodil, či však pôjdem aj teraz, na to vám ešte neviem odpovedať. 

Kresťansky orientované strany a hnutia.

Nie. Volil som KDH a nemôžem povedať, že by ma sklamalo. Snažím sa však prisudzovať politike menšiu váhu ako, žiaľ, v skutočnosti má. V USA sme nijako nepocítili, či v tom danom štáte vládu republikáni, alebo demokrati. A väčšina ľudí to ani nevedela. Ale u nás je zatiaľ stále dobre, ak ľudia reagujú na kvalitu demokracie, na to, že sa porušujú pravidlá. Aj ja som odstúpil preto, že je tu čoraz viac centralizmu zo strany ministerstva a čoraz menej akademickej slobody. 

V slovenských podmienkach vidím budúcnosť všetkých slovenských súkromných škôl černejšie, ako sa vôbec dá predstaviť.

To znamená postupnú likvidáciu, finančnú, logistickú, morálnu. Tento proces je v tejto chvíli prakticky nezvratný, pokiaľ sa dramaticky nezmení postoj ministerstva. 

Ak sa zmení postoj ministerstva voči súkromným vysokým školám, tak ešte majú nejakú šancu na prežitie, ale škody, ktoré sa na nich napáchali, sú takmer nenapraviteľné.  Vladimír Krčméry/