Stredná Európa Luboša Palatu

A v roku 1915, keď sa pevnosť po vyše stodennom obliehaní vzdala Rusom, najmä pre úplný nedostatok jedla, odtiaľ Česi spoločne s ďalšími rakúsko-uhorskými vojakmi putovali do ruského zajatia. Rusi sa však z pevnosti tešili len pár týždňov, nemecko-rakúsky protiútok ich zahnal na východ a o Přemyšl sa už celú prvú svetovú vojnu nebojovalo. V Haškovom Švejkovi sa potom Přemyšl stala svetoznámou a Přemyšlovčania sa Haškovi odvďačili tým, že tu má dobrý vojak Švejk svoj bronzový pomník. A nielen to, volá sa tu po ňom kadečo, napríklad aj pizzeria, pred ktorou stojí Švejk s pizzou – celkom podarená psina.

Vlak z Kyjeva do Prahy tu stojí vyše dvoch hodín, z ktorých si časť pre seba ukradli poľskí pohraničníci a colníci, ktorí náš vagón na tejto schengenskej hranici Európskej únie doslova rozobrali. Hoci nás už desať minút predtým skontrolovala poľská pohraničná polícia, čakal všetkých cestujúcich z vlaku, ktorí tu buď vystupovali, alebo sa len chceli na hodinu a pol prejsť po meste, priechod cez nádražný röntgen a vulgárny výsluch ďalšou partiou pohraničnej polície. Tí dávali predovšetkým Ukrajinkám každého veku hrubo najavo, že či už idú do Poľska, alebo inam, sú predovšetkým potenciálne prostitútky, v lepšom prípade nelegálne upratovačky či slúžky.

Po tomto odpudzujúcom zážitku ma však čakala pekná Přemyšl. V sprievodcoch sa píše, že mesto bolo za druhej svetovej vojny (v tej prvej sa mestá veľmi neničili) z veľkej časti poškodené, no veľmi to nevidieť. Centrum je také pekne rakúsko-uhorské. Lesnaté kopce tu končiacich Bieszczad sú všade naokolo, mesto v údolí haličskej rieky Sanok sa dvíha k starému piastovskému zámku a má vôbec čarovnú polohu. Kostoly sú tu katolícke aj pravoslávne a pripomínajú, že až do konca roku 1946, až do poľskej „protibanderovskej“ akcie Visla, tu spolu s Poliakmi žili aj Ukrajinci. A do druhej svetovej vojny Židia, veľa Židov, ktorých už pripomínajú iba miestne synagógy. A aby som nezabudol, v pamäti miestnych je stále „tatársky kopec“, miesto, kde sa pred príchodom kresťanstva vzývali starí slovanskí bohovia. Na ten som však nedošiel. Zadychčaný som to stihol len k prvej väčšej pevnosti, ktorých v rámci opevnenia okolo Přemyšle boli desiatky. Mohol som si to ušetriť, na kopci je z druhej strany zjazdovka a hore chodí sedačková lanovka. Nad hromadou trosiek pevnosti je obrovský kríž. Ťažko povedať, komu ho postavili, nápisy boli pod závejmi a postava anjela anonymná. A tak budem musieť ísť do Budapešti. Tam pomník obrancom pevnosti Přemyšl dodnes majú. Napodiv, je to lev. Len sa obávam, že český asi nebude.