A v roku 1915, keď sa pevnosť po vyše stodennom obliehaní vzdala Rusom, najmä pre úplný nedostatok jedla, odtiaľ Česi spoločne s ďalšími rakúsko-uhorskými vojakmi putovali do ruského zajatia. Rusi sa však z pevnosti tešili len pár týždňov, nemecko-rakúsky protiútok ich zahnal na východ a o Přemyšl sa už celú prvú svetovú vojnu nebojovalo. V Haškovom Švejkovi sa potom Přemyšl stala svetoznámou a Přemyšlovčania sa Haškovi odvďačili tým, že tu má dobrý vojak Švejk svoj bronzový pomník. A nielen to, volá sa tu po ňom kadečo, napríklad aj pizzeria, pred ktorou stojí Švejk s pizzou – celkom podarená psina.
Vlak z Kyjeva do Prahy tu stojí vyše dvoch hodín, z ktorých si časť pre seba ukradli poľskí pohraničníci a colníci, ktorí náš vagón na tejto schengenskej hranici Európskej únie doslova rozobrali. Hoci nás už desať minút predtým skontrolovala poľská pohraničná polícia, čakal všetkých cestujúcich z vlaku, ktorí tu buď vystupovali, alebo sa len chceli na hodinu a pol prejsť po meste, priechod cez nádražný röntgen a vulgárny výsluch ďalšou partiou pohraničnej polície. Tí dávali predovšetkým Ukrajinkám každého veku hrubo najavo, že či už idú do Poľska, alebo inam, sú predovšetkým potenciálne prostitútky, v lepšom prípade nelegálne upratovačky či slúžky.
Po tomto odpudzujúcom zážitku ma však čakala pekná Přemyšl. V sprievodcoch sa píše, že mesto bolo za druhej svetovej vojny (v tej prvej sa mestá veľmi neničili) z veľkej časti poškodené, no veľmi to nevidieť. Centrum je také pekne rakúsko-uhorské. Lesnaté kopce tu končiacich Bieszczad sú všade naokolo, mesto v údolí haličskej rieky Sanok sa dvíha k starému piastovskému zámku a má vôbec čarovnú polohu. Kostoly sú tu katolícke aj pravoslávne a pripomínajú, že až do konca roku 1946, až do poľskej „protibanderovskej“ akcie Visla, tu spolu s Poliakmi žili aj Ukrajinci. A do druhej svetovej vojny Židia, veľa Židov, ktorých už pripomínajú iba miestne synagógy. A aby som nezabudol, v pamäti miestnych je stále „tatársky kopec“, miesto, kde sa pred príchodom kresťanstva vzývali starí slovanskí bohovia. Na ten som však nedošiel. Zadychčaný som to stihol len k prvej väčšej pevnosti, ktorých v rámci opevnenia okolo Přemyšle boli desiatky. Mohol som si to ušetriť, na kopci je z druhej strany zjazdovka a hore chodí sedačková lanovka. Nad hromadou trosiek pevnosti je obrovský kríž. Ťažko povedať, komu ho postavili, nápisy boli pod závejmi a postava anjela anonymná. A tak budem musieť ísť do Budapešti. Tam pomník obrancom pevnosti Přemyšl dodnes majú. Napodiv, je to lev. Len sa obávam, že český asi nebude.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.