Opäť si kladiem otázku, či by sa o týchto dobre vyzerajúcich ľuďoch nedal vyrobiť kus televíznej zábavy. Či by bruselské údolie eurokratov nebolo látkou na televízny seriál. Nazvime ho frivolne „Sex and the Valley“, podľa newyorského vzoru.
Obzerám sa dookola, na place Lux. Uhladení ľudia, väčšinou na počiatku svojej bruselskej kariéry, no každý z nich už kdesi zastupuje záujmy desiatok tisícov ľudí. Mnohí vám odpovedia po anglicky, keď ich oslovíte v ich rodnom jazyku. Televízne publikum týchto horenosov zaručene znenávidí. To je dobre. Nepriťahujú televízne publikum elitné, neprístupné a nesympatické prostredia? Kto nemá rád bohaté deti z Beverly Hills či naftových barónov z Dallasu a kto nesleduje seriály z týchto vrstiev? Nie je place Lux kulisou, pred ktorou si normálny človek zaraz získa naše srdce?
Premýšľam, či v Bruseli poznám vhodné postavy do seriálu. Minimálne jeden celkom normálny chlap mi schádza na um. Malý úradník, posledný mohykán z poľského zapadákova. Solídny, počestný, pod staromódnymi prúžkovanými košeľami sa mu črtá malé bruško. Od rozširovania EÚ smerom na východ si nevie nájsť ženu. Na place Lux trpí ako pes. Publikum trpí s ním.
Ako ženský náprotivok mi chodí po rozume malá Talianka. Rada je a drie pre vysmievanú lobistickú branžu: mlynárov kukurice. Miluje pachy a narieka, že Brusel nepáchne ničím. Nechodieva na place Lux. Mlynárka kukurice a posledný mohykán sa nepoznajú. Kde by mali jeden druhého nájsť?
Pri výbere tých zlých načieram plným priehrštím. Myslím na výťahárskeho lobistu, ktorý rozpráva o rozmliaždených upratovačkách. Tým chce výťahárskej branži zabezpečiť sanačné zákazky. Myslím na tabakového lobistu, ktorý od šťastia krochká a na doplnenie svojho portfólia lobuje za prosperujúce súkromné kliniky. Myslím však najmä na elitu elity, na absolventov Collège d´Europe v Brugách. Všetci končia v Bruseli, niektorí ako think-tank-tank-thinkeri sú neprekonateľní. Keď ich normálni smrteľníci spomedzi eurokratov zazrú, pošepnú si závistlivo pretiahnutou anglickou výslovnosťou: „Brruuušš“.
Spomedzi brruuuššskej šľachty sa vyníma najžiadajnejšia nájomná lobistka údolia eurokratov. Zlatožlté vlasy, orieškovohnedý pohľad srny, „perfect mastery of Comitology“. Angažuje sa za dokaličené africké deti a so šarmom o to presvedčivejším aj za najšpinavšie koncerny tohto sveta. Vie sa takticky zapýriť, vôbec nepôsobí chladne. Musí to byť jedna z hlavných postáv.
Brruuuššská nevesta je nedobytná. Zavrával by sa jej nanajvýš tak jeden typ, lovec kartelov z Európskej komisie. Do nášho programu vnáša action. Vidíme ho v bezmennom hoteli vnútorného trhu. Sprisahanecky, ako poľní maršáli, sedia lovci kartelov nad „google maps“ a plánujú raziu za svitania.
Neskôr vidíme, ako radmi kancelárií blúdi za hlbokej noci baterka. Páchateľ nepovolene poruší pečať Európskej komisie. Vyvolá to preľaknutie, pečať Komisie hrá zrazu všetkými farbami, je to pečať na výške doby. Zrazu sa na pečati objaví nápis: „VOID“ – „NEPLATNÝ“. Dokonca aj v tme rozpoznáme, že narušiteľ pečate zbledne.
Na záver sa vrátime späť na place Lux, znova a znova. Posledný mohykán smutne potriasa hlavou. Mlynárka kukurice sedí vo svojej bezjadrovej kancelárii a melancholicky privoniava k bielej kukurici. Kukurica už nepáchne ničím. „Sex and the Valley“, frivolná hra, isteže, hra s nadlho zabehanými štruktúrami Európskej únie. Ale ak sa to aj s Európou dobre neskončí, tak aspoň seriál sa musí skončiť dobre. Musí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.