Príčina: ľudský živel

Majiteľ zrúteného stanu a jeho zamestnanci neporušili len pravidlá festivalu. Hrubo sa prehrešili aj voči vlastným: pád spôsobili predovšetkým chýbajúce bočné plachty, ktoré mali byť súčasťou stavby. A nielen to. Svoju prácu firma Bossert-Zelte nezvládla ani pri samotnej výstavbe stanu pri Trenčíne. 

Vyplýva to zo záverov skúmania Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, o ktorých čiastočne informovali aj iné médiá. Náš časopis má k dispozícii plné znenie posudku. „Hlavnou príčinou pádu stanu bolo nedodržanie predpísaných požiadaviek projektovej dokumentácie pri výstavbe a prevádzke stanu,“ konštatuje posudok. 

Dňa 18. augusta minulého roka čelil trenčiansky festival Pohoda náhlemu zhoršeniu počasia. Silný vietor vytrhol z pilierov najväčší koncertný stan a jeho plachta prikryla desiatky ranených, z ktorých dvaja napokon podľahli zraneniam.    

Tragédia okamžite zasiahla celú krajinu a otvorila otázku, kto je za ňu zodpovedný. Trenčiansky okresný súd pár dní po tragédii prizval k vyšetrovaniu Ústav súdneho inžinierstva zo Žilinskej univerzity. 

Aké chyby teda podľa znalcov bezprostredne predchádzali a zapríčinili tragédiu? 

Mladí ľudia ne festivale doplatili na chýbajúce bočné plachty stanu, ktoré mali byť podľa inštruktáže samotného projektu na stane nainštalované. Silný vietor, nazhromaždený pod stanom, sa nemal kadiaľ ventilovať a jeho sila napokon vytrhla stan z pilierov a zvalila ho na tisícky fanúšikov, ktorých stan dovtedy kryl pred dažďom. Stan nemal odnímateľné cylindre, ktoré by mu umožnili vietor strešným otvorom prepustiť. Podľa projektovej dokumentácie stanu však nebol dôvod, aby ich mal, pretože vietor sa sem nemal ako dostať – projekt totiž predpokladá len uzavretú formu stavby. To však organizátori Pohody nemohli tušiť. „Plachty neboli ukotvené, aby bol stan priedušný, pričom sme boli ubezpečovaní, že takáto otvorená verzia je úplne staticky a stavebne v poriadku. O inú sme ani nemali záujem,“ tvrdí Michal Kaščák. Niekoľko manažérov festivalov ešte v lete .týždňu potvrdilo, že s dodávateľom ako laici nemôžu riešiť technický stav stanu, ale garancie. „Ak sa dodávateľ garanciami zaviaže za bezpečnosť a má atesty a ostatné všemožné aspekty, je to pre nás irelevantné,“ tvrdí napríklad Tibor Holoda z Wilsonicu.  

Prečo tam však bočné plachty neboli? Firma Jakela Bosserta pravdepodobne letný stan nemá, a nemohla tak splniť zákazku od Pohody. To však bývalý nemecký cirkusant neprezradil a pred stratou kšeftu (milión korún pre firmu s pár zamestnancami) zvolil „riešenie“, teda vlastnú stavbu bez bočných plachiet. 

Samotný Bossert sa k nesprávnemu postaveniu stanu nepriamo priznáva v obhajobe (v odpore), ktorú podal voči žalobe od Agentúry Pohoda. „Neuzavretie oplachtenia stanu podstatným spôsobom narušilo jeho statiku a viedlo k zrúteniu stanu,“ tvrdí Bossert v dokumente, ktorý má redakcia k dispozícii. „V prípade silnej búrky bolo potrebné držať stan dookola celkom uzavretý,“ píše sa v ňom. „Pri odovzdávaní stanu bolo zavesených z bočnej steny iba 60-75 metrov, pretože zvyšok, 120 metrov z bočného oplachtenia, mal zostať otvorený na základe pokynu Pohody, že bolo potrebné stan zvnútra dozariaďovať.“ Bočné plachty sa mali údajne dodať neskôr. 

V súdnom spore sa teda Bossert pokúša preniesť vinu na zástupcov Pohody. Organizátor podľa Bosserta bočné plachty odmietol „napriek výslovnému upozorneniu, že zavesenie zvyšku oplachtenia je časovo náročné a vyžaduje si sedem hodín práce.“

Bossertova obhajoba však kríva. Bočné plachty na stane neboli ani upnuté, aby sa mohli v prípade potreby rýchlo spustiť. Podľa fotografií sa nachádzali zložené pol kilometra odtiaľ pri návese odstaveného kamióna. Stan však má po celý čas kontrolovať kompetentný odborník, ktorý v prípade počasia rozhodne, ako sa zachovať. Ten tam nielenže nebol, ale v rozpore s Bossertovým údajným plánom stan dostavať nesedí ani skutočnosť, že sa v noci z 13. na 14. augusta aj so svojím kolegom, istým Falkom, odhlásili z hotela v Trenčíne, kde im Pohoda platila izby počas celého festivalu. Počas tragédie pri stane, a pravdepodobne ani v blízkosti Trenčína, nebol. Potvrdili to zástupcovia Pohody, ktorí sa ho snažili bezprostredne po páde stanu kontaktovať. Bossertov človek napriek vážnosti situácie a vlastnej zodpovednosti za tragédiu prišiel až na druhý deň. 

Tvrdenia, že sa bočné plachty mali pridať až neskôr, na priamy pokyn organizátora, ktorý chcel údajne stan „dozariaďovať“ zvnútra, pokladá advokát Pohody za nezmysel. „Bossert deklaroval, že poskytuje otvorený stan v súlade s požiadavkou na otvorený stan, tak ako v roku 2008,“ zdôrazňuje advokát Roman Kvasnica. Údajné „dozariaďovanie“ stanu nemalo podľa organizátorov s jeho oplachtením žiadnu súvislosť. Paradoxne, plachty boli zavesené na časti, kde sa scéna stavala – kapelníci aj technici majú za pódiom vlastnú zónu, kde ich nikdy nik nevidí. Plachta na ostatnej časti stanu so zariaďovaním scény nesúvisela.    

Experti (a Bossert to de facto priznáva tiež) podľa projektovej dokumentácie stanu potvrdili, že Bossert odovzdal organizátorom Pohody nedokončený stan. Odovzdanie nedokončenej stavby je pre firmu Bossert-Zelte zrejme štandardom. Ani stan od tejto nemeckej firmy, postavený na Pohode rok predtým, nebol dokončený. Potvrdzujú to fotografie a svedectvá z minulého ročníka Pohody. „Tiež nám vtedy Bossert nepovedal, že tam bočné plachty musia byť,“ spomína Michal Kaščák. „Minulý rok človek od Bosserta pri stane celú Pohodu doslova ,kempoval´,“ povedal Kaščák ešte v lete. „Nechcel stan dostavať a nepovedal ani slovo, že stan je nedostavaný.“ 

Bočné plachty nemal Bossertov stan ani na festivale Wilsonic, hoci si ich jeho organizátor Tibor Holoda výslovne želal (koncerty v ňom mali byť aj v noci, keď nie je teplo a mali aj čiastočne tlmiť hluk). „Meškal 23 hodín a steny vtedy nestihol postaviť. Aspoň to bolo jeho vysvetlenie,“ tvrdí dnes Holoda. Prezradil mu, že stavba nemôže byť bez bočných stien? „Nič také som nevedel. Dodávateľ ručí tým, že stan postaví kompletný.“ 

Tragédia sa tak mohla prihodiť aj na iných akciách, kde Bossert staval stan –

 na Pohode sa len spojila Bossertova ľahostajnosť s prírodným živlom.  

Za pádom jedného z najdrahších stanov, aké sa v našich končinách pri podobných podujatiach použili, stáli aj ďalšie zlyhania. Posudok súdnych expertov konštatuje i „nesprávne ukotvenie viazacích pásov strešnej plachty, nesprávne upnutie a vedenie viazacích pásov a chýbajúce spojovacie prvky na pripojenie nosného prstenca k strešnej plachte“. Znalci objavili aj chyby materiálov (ktoré však podľa posudku nemali priamy vplyv na zrútenie) oficiálne dvadsaťročného stanu. „Niektoré komponenty boli opotrebované nad úroveň predpokladaného opotrebenia pri bežnej prevádzke a za predpokladu pravidelnej údržby teda vykazovali chyby.“ 

Ústav podľa projektovej dokumentácie nemal konštrukčné a projektové chyby, no zistil ich pri výstavbe stanu, ktoré boli „prvotnou príčinou pádu“. „Je teda možné konštatovať, že pri dodržaní všetkých podmienok a požiadaviek projektu by nedošlo k jeho zrúteniu. Podporujú to aj výpočty v znaleckom posudku 5/2010, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní pre OÚKJP PZ SR v Trenčíne,“ píše sa v dokumente.  

So znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity sa pôvodne nepočítalo. Polícia zrútený stan na mieste obhliadla dvakrát  a vyjadrila sa, že ďalšie skúmanie nie je potrebné. V tom, aby si Bossert nevzal časti stanu už v pondelok po tragédii, mu zabránili usporiadatelia. Na priamy zásah Michala Kaščáka zvyšky stanu zadržala a strážila bezpečnostná služba. Dva dni nato Okresný súd v Trenčíne rozhodol, že sa stan musí ponechať na letisku a ustanovil ústav žilinských expertov za znalca. Nebyť zásahu organizátorov festivalu, pravdu o trenčianskej tragédii by sme sa v dôsledku postupu slovenskej polície zrejme nikdy nedozvedeli. 

Je možné, že Jakela Bosserta budú vyšetrovať pre podozrenie z dvojnásobného zabitia z nedbanlivosti. Nemecká strana ho však nemusí vydať, čo môže celý prípad skomplikovať. Súdil by ho tak domáci súd, ktorý však nemusí rešpektovať slovenských súdnych znalcov a posudok nechá urobiť svojej univerzite. To môže trvať roky a dôkazy sú už dnes zrejme nenávratne zahladené, keďže po skončení skúmania žilinským ústavom si po stan pred pár týždňami prišiel Jakel Bossert osobne. 

Pre priaznivcov Pohody dobrá správa na záver: hovorca ministra dopravy Vladimír Gemela pre .týždeň potvrdil, že minister v prípade prenájmu plochy letiska v Trenčíne, ktorá je majetkom ministerstva, prijal „kladné rozhodnutie“. Festival Pohoda v podobe, v akej ho poznáme, by tak nemal byť ohrozený.