Koncom roka povedal Imrich Vaško v rádiu Lumen tieto slová: "V našom živote je samá zložitosť. Lež zrazu, všetko je jednoduchosť." Naplnili sa takmer presne po dvoch rokoch.
.posledný štúrovec
Imricha Vaška často označujú za posledného štúrovca. Miloval poéziu, ktorou zdôvodňoval aj svoje každodenné rozhodnutia, fascinovali ho hory, písal ornamentálnym písmom, vzletne sa vyjadroval a bol nemoderne úctivý k ženám. "Tie akoby chcel ochraňovať. Raz, po tom ako sme my viaceré študentky pomáhali pri večernom duchovnom programe, nás nechcel pustiť samé po tme domov a tak nám zaplatil taxík, ktorý nás odviezol tam, kde sme bývali," hovorí Vaškova bývalá študentka, dnes doktorandka na Katolíckej univerzite v Ružomberku Katarína Markovičová.
"Mal dar veľmi príjemného a kultivovaného rečového prejavu, z ktorého presvitali entuziazmus, ľudskosť a odborná rozhľadenosť. Atmosféra ním moderovaných a spoluorganizovaných vedeckých podujatí získavala atribút dôstojnosti a nesnobskosti," dodáva ďalšia Vaškova študentka a neskôr kolegyňa Monika Kekeljaková. To, že viacero bývalých študentov Imricha Vaška dnes pôsobí na akademickej pôde, je do veľkej miery jeho zásluha. "V mladosti sa má ísť do vlády," parafrázoval Sládkovičove slová.
.jeho Zuzana
Život Imricha Vaška je spojený s dvoma mestami - s Prešovom, kde študoval a dlhé desaťročia vyučoval, a s Ružomberkom, kde spoluzakladal Katolícku univerzitu a sedem rokov viedol jej filozofickú fakultu ako prvý dekan. "Pamätám si ho zo študentských rokov ako náruživého čitateľa poézie a literárnych časopisov, osobitne českých. S týmto citovým vzťahom k profesii a k životu nebola v rozpore ani jeho bohatá editorská činnosť a organizačné zaujatie, ktoré sa prejavilo najmä po jeho odchode na Katolícku univerzitu v Ružomberku," spomína spisovateľ Stanislav Rakús, ktorý s Vaškom býval aj na internáte.
Na Katedru slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, neskôr Prešovskej univerzity prichádza Vaško v roku 1960 a nepretržite tam pôsobí štyridsať rokov. Stal sa súčasťou silnej generácie jazykovedcov a literátov, ktorú tvorili Ján Sabol, Juraj Furdík, Viera Žemberová či spomínaný Stanislav Rakús. Venuje sa predovšetkým literárnej histórii a kritike. Napriek tomu, že vydal niekoľko básnických zbierok, nepovažoval sa za básnika. "Vždy sa k básni, k lýre približujem placho," povedal v spomínanom rozhlasovom rozhovore.
"Odborný profil Imricha Vaška vystihla v smútočnom prejave jeho bývalá žiačka a neskôr kolegyňa Daniela Slančová slovami, že viac ako analytikom bol entuziastom, ktorý prežíval literatúru a pripojila by som k tomu i život predovšetkým citovo." S tvrdením Stanislava Rakúsa súhlasia aj Vaškovi študenti. "Na skúšku s ním sa nedalo len tak ľahko pripraviť, nestačilo vymenovať delenia, názvy zbierok, svojimi otázkami mieril hlbšie. Keď sa spýtal ,Čo pre vás znamenalo toto dielo?´ vtedy nebolo možné odpovedať bez toho, že by ste ho neboli čítali," hovorí doktorandka Markovičová.
V Aténach na Toryse, ako Vaško označoval metropolu Šariša, spoznal aj svoju manželku. Mená Imrich a Zuzana sa stali ustáleným slovným spojením. A ich vzťah svedectvom. "Keď som začal chodiť s mojou terajšou manželkou Zuzkou, prial našej láske a jeho láska k nebohej manželke bola pre nás ohromným povzbudením," hovorí bývalý Vaškov študent, dnes stredoškolský učiteľ Matúš Haňov. Práve predčasná smrť manželky Zuzany v roku 1999 znamená prelom aj v jeho akademickej kariére. Z Prešova odchádza do Ružomberka "vystavať katedrálu".
.bez Rúfusa
Posledných desať rokov zasvätil začínajúcej univerzite. "Ako fyzik som sa často držal pri zemi a on ako básnik ma ťahal k vyšším métam. S radosťou som sledoval, ako uskutočňoval svoje smelé plány, napriek skromným podmienkam, v ktorých sa univerzita nachádzala. Pri osobných stretnutiach sme vždy našli spoločnú reč, v mladosti sme mali spoločných priateľov básnikov," spomína bývalý rektor Katolíckej univerzity Jozef Ďurček.
Na Liptove našiel druhú mladosť. "Ružomberok mal vždy atmosféru," opakoval slová svojho veľkého priateľa Milana Rúfusa. Vydania diela Milan Rúfus/Malé resumé, ktorému sa venoval v poslednom období, sa už nedočkal. Na knižnom trhu sa má objaviť koncom februára. "Rúfusova smrť v januári 2009 ho silno zasiahla. Aj keď to nedával najavo, veľmi trpel jeho odchodom. Možno aj tá strata sa odrazila na jeho zdravotnom stave," hovorí Anton Lauček z ružomberskej Katedry slovenského jazyka a literatúry, ktorý niekoľko rokov sedel s Vaškom v jednom kabinete.
Zomrel 9. februára. Na výročie narodenín svojej Zuzany.
Autor je bývalý študent Imricha Vaška, vyučuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
.posledný štúrovec
Imricha Vaška často označujú za posledného štúrovca. Miloval poéziu, ktorou zdôvodňoval aj svoje každodenné rozhodnutia, fascinovali ho hory, písal ornamentálnym písmom, vzletne sa vyjadroval a bol nemoderne úctivý k ženám. "Tie akoby chcel ochraňovať. Raz, po tom ako sme my viaceré študentky pomáhali pri večernom duchovnom programe, nás nechcel pustiť samé po tme domov a tak nám zaplatil taxík, ktorý nás odviezol tam, kde sme bývali," hovorí Vaškova bývalá študentka, dnes doktorandka na Katolíckej univerzite v Ružomberku Katarína Markovičová.
"Mal dar veľmi príjemného a kultivovaného rečového prejavu, z ktorého presvitali entuziazmus, ľudskosť a odborná rozhľadenosť. Atmosféra ním moderovaných a spoluorganizovaných vedeckých podujatí získavala atribút dôstojnosti a nesnobskosti," dodáva ďalšia Vaškova študentka a neskôr kolegyňa Monika Kekeljaková. To, že viacero bývalých študentov Imricha Vaška dnes pôsobí na akademickej pôde, je do veľkej miery jeho zásluha. "V mladosti sa má ísť do vlády," parafrázoval Sládkovičove slová.
.jeho Zuzana
Život Imricha Vaška je spojený s dvoma mestami - s Prešovom, kde študoval a dlhé desaťročia vyučoval, a s Ružomberkom, kde spoluzakladal Katolícku univerzitu a sedem rokov viedol jej filozofickú fakultu ako prvý dekan. "Pamätám si ho zo študentských rokov ako náruživého čitateľa poézie a literárnych časopisov, osobitne českých. S týmto citovým vzťahom k profesii a k životu nebola v rozpore ani jeho bohatá editorská činnosť a organizačné zaujatie, ktoré sa prejavilo najmä po jeho odchode na Katolícku univerzitu v Ružomberku," spomína spisovateľ Stanislav Rakús, ktorý s Vaškom býval aj na internáte.
Na Katedru slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, neskôr Prešovskej univerzity prichádza Vaško v roku 1960 a nepretržite tam pôsobí štyridsať rokov. Stal sa súčasťou silnej generácie jazykovedcov a literátov, ktorú tvorili Ján Sabol, Juraj Furdík, Viera Žemberová či spomínaný Stanislav Rakús. Venuje sa predovšetkým literárnej histórii a kritike. Napriek tomu, že vydal niekoľko básnických zbierok, nepovažoval sa za básnika. "Vždy sa k básni, k lýre približujem placho," povedal v spomínanom rozhlasovom rozhovore.
"Odborný profil Imricha Vaška vystihla v smútočnom prejave jeho bývalá žiačka a neskôr kolegyňa Daniela Slančová slovami, že viac ako analytikom bol entuziastom, ktorý prežíval literatúru a pripojila by som k tomu i život predovšetkým citovo." S tvrdením Stanislava Rakúsa súhlasia aj Vaškovi študenti. "Na skúšku s ním sa nedalo len tak ľahko pripraviť, nestačilo vymenovať delenia, názvy zbierok, svojimi otázkami mieril hlbšie. Keď sa spýtal ,Čo pre vás znamenalo toto dielo?´ vtedy nebolo možné odpovedať bez toho, že by ste ho neboli čítali," hovorí doktorandka Markovičová.
V Aténach na Toryse, ako Vaško označoval metropolu Šariša, spoznal aj svoju manželku. Mená Imrich a Zuzana sa stali ustáleným slovným spojením. A ich vzťah svedectvom. "Keď som začal chodiť s mojou terajšou manželkou Zuzkou, prial našej láske a jeho láska k nebohej manželke bola pre nás ohromným povzbudením," hovorí bývalý Vaškov študent, dnes stredoškolský učiteľ Matúš Haňov. Práve predčasná smrť manželky Zuzany v roku 1999 znamená prelom aj v jeho akademickej kariére. Z Prešova odchádza do Ružomberka "vystavať katedrálu".
.bez Rúfusa
Posledných desať rokov zasvätil začínajúcej univerzite. "Ako fyzik som sa často držal pri zemi a on ako básnik ma ťahal k vyšším métam. S radosťou som sledoval, ako uskutočňoval svoje smelé plány, napriek skromným podmienkam, v ktorých sa univerzita nachádzala. Pri osobných stretnutiach sme vždy našli spoločnú reč, v mladosti sme mali spoločných priateľov básnikov," spomína bývalý rektor Katolíckej univerzity Jozef Ďurček.
Na Liptove našiel druhú mladosť. "Ružomberok mal vždy atmosféru," opakoval slová svojho veľkého priateľa Milana Rúfusa. Vydania diela Milan Rúfus/Malé resumé, ktorému sa venoval v poslednom období, sa už nedočkal. Na knižnom trhu sa má objaviť koncom februára. "Rúfusova smrť v januári 2009 ho silno zasiahla. Aj keď to nedával najavo, veľmi trpel jeho odchodom. Možno aj tá strata sa odrazila na jeho zdravotnom stave," hovorí Anton Lauček z ružomberskej Katedry slovenského jazyka a literatúry, ktorý niekoľko rokov sedel s Vaškom v jednom kabinete.
Zomrel 9. februára. Na výročie narodenín svojej Zuzany.
Autor je bývalý študent Imricha Vaška, vyučuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.