Modrá voľba

.verte mi, rád by som vám niečo povedal, ale dohodli sme sa, že sa nebudeme vyjadrovať pre médiá, aby sme neovplyvňovali našich členov." Presne v takom duchu reagovali viacerí funkcionári a vplyvní členovia SDKÚ na našu otázku, ako to v ich regióne vyzerá s podporou jedného z dvojice kandidátov. Mnohí aj úprimne dodali, že to, koho väčšina členov ich miestneho zväzu nakoniec podporí, si vôbec netrúfajú odhadnúť. Z odpovedí tých, ktorí boli ochotní sa o informácie podeliť aspoň pod podmienkou anonymity, sa však dá vyskladať približný obraz o situácii v SDKÚ. V prvom rade sa netreba čudovať, že drvivá väčšina členov sa náhlou nutnosťou voliť lídra spomedzi dvoch kandidátov cíti trochu zaskočená. Ešte pred mesiacom bol jasným a nespochybniteľným lídrom Mikuláš Dzurinda. Z večera na ráno však musia voliť medzi Miklošom a Radičovou. Aj preto mnohí ešte nevedia, váhajú, rozhliadajú sa naokolo a snažia sa zorientovať. To neplatí len pre radových členov, ale aj pre mnohých funkcionárov. V ich prípade však platí, že viacerí z nich, samozrejme, aj taktizujú kvôli vlastnému postaveniu v strane. Isté je len to, že hlasovať príde viac členov ako v primárkach na voľby do Európskeho parlamentu. Na tých sa zúčastnilo viac ako sedemdesiat percent členov strany.

.boj o veľkých hráčov
Počas celého minulého týždňa prinášali médiá informácie o tom, ktorý regionálny zväz už odporučil na čelo kandidátky jedného z kandidátov. Iveta Radičová získala podporu v Košickom, Žilinskom a Nitrianskom kraji, Ivan Mikloš má, naopak, oporu v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Tieto výsledky dávajú istý obraz, určite sa však nedajú považovať za reprezentatívny prieskum nálad členov v danom kraji. Už len preto, že o podpore nehlasovali zhromaždenia členov v regióne, ale len regionálne predsedníctva. V nich okrem ľudí, ktorí zastupujú silné miestne organizácie, sedia napríklad aj poslanci VÚC či iní ľudia zvolení regionálnou konferenciou, ktorí však v rámci kraja nemusia patriť k silným hráčom. Napríklad v Trnavskom kraji získal podporu predsedníctva regiónu Ivan Mikloš, ale najpočetnejší miestny zväz v Trnave sa podľa informácií .týždňa väčšinovo prikláňa k Ivete Radičovej. Znalci pomerov v strane hovoria, že kľúčové je získať na svoju stranu "veľkých hráčov", teda šéfov miestnych zväzov, ktoré združujú okolo dvesto členov. Samozrejme, slabý šéf miestneho zväzu medzi členmi veľa nezmôže, naopak miestny líder s patričnou autoritou môže v početnom zväze strhnúť väčšinu na svoju stranu. Aj preto sa kampaň oboch kandidátov bude zameriavať na získavanie dôležitých ľudí v regióne. Najpočetnejšími miestnymi zväzmi, ktoré budú v primárkach kľúčové, sú napríklad organizácie v Nitre, vo Vrábľoch, v Trnave, v Prešove, v Banskej Bystrici, v Žiline a bratislavskom Starom meste. Ako to v nich vyzerá? Podľa našich zdrojov má mať Mikloš navrch v Starom meste, Banskej Bystrici a v Prešove. Za Radičovú takmer určite väčšinovo zahlasujú v Nitre, Žiline, Trnave a v miestnom zväze vo Vrábľoch, ktorý kontroluje miestny primátor a bývalý šéf Dzurindovho Úradu vlády Tibor Tóth.
Zaujímavá je aj situácia v dvoch krajoch, ktoré zatiaľ v súvislosti s voľbou lídra nepodporili žiadneho kandidáta. V Prešove je to nielen preto, že krajskí funkcionári sú rozdelení, ale aj v dôsledku taktizovania. "Nezdalo sa nám rozumné jasne niekoho odporúčať. Čo ak by sme podporili porazeného," povedal pre .týždeň jeden z funkcionárov v Prešovskom kraji. Rozdelení sú aj členovia v Banskobystrickom kraji. Ivan Mikloš má mať silnú podporu v Banskej Bystrici, v južných okresoch Lučenec a Rimavská Sobota má väčšinu Radičová, pričom Zvolen je nejasný.

.situačníci vs. stratégovia
Okrem regionálneho rozdelenia podpory sa však dajú narysovať aj iné deliace línie. Jedna je medzi funkcionármi a radovými členmi strany, ktorí na jej živote nie sú veľmi zainteresovaní. Zjednodušene sa dá povedať, že funkcionári, ich príbuzní a okruh známych fandia skôr Miklošovi, kým medzi málo angažovanými členmi boduje viac Radičová. Ďalšia deliaca línia vedie medzi tými straníkmi, ktorí uvažujú skôr v horizonte do volieb a tými, ktorí vidia  voľbu volebného lídra aj ako hlasovanie o novom predsedovi strany. Teda nielen o človeku, ktorý bude len tvárou na bilbordoch, ale o politikovi, ktorý bude musieť zviesť ťažké vnútrostranícke zápasy a udržať stranu zomknutú. Buď vo vláde, alebo v opozícii. V prvej skupine jasne vyhráva Radičová, v druhej skupine je silný jej konkurent, ktorého sú jeho prívrženci ochotní voliť aj za cenu slabšieho výsledku vo voľbách. Šéf jedného z miestnych zväzov na východe Slovenska túto deliacu líniu celkom vtipne prirovnal k súboju "situačníkov" a stratégov.

.radičovej karty
 Hlavným plusom Ivety Radičovej je teda presvedčenie značného počtu straníkov, že ako líderka prinesie strane lepší volebný výsledok ako Ivan Mikloš. Presvedčivý argument sa hľadá pomerne ľahko: milión hlasov pre Radičovú v prezidentských voľbách. Jej ďalšou výhodou je však v očiach straníkov aj jej krátke pôsobenie v politike. Veľa členov SDKÚ je totiž po nedávnom útoku Roberta Fica dosť zneistených a sú presvedčení, že Radičovú, na rozdiel od Mikloša, nemôže predseda Smeru zahnať do kúta. No a niektorí členovia SDKÚ sú jednoducho presvedčení, že v strane dozrel čas na "novú metlu." Radičovej sa v posledných týždňoch darí na seba nabaľovať aj členov a funkcionárov z radov nespokojencov. A to nespokojencov každého druhu. Tých, ktorí majú pocit, že na voliteľné poslanecké miesta vybralo prezídium strany príliš veľa Bratislavčanov - napríklad na úkor východniarov. Radičová priťahuje aj tých,  ktorým sa nepáči, ako Mikuláš Dzurinda vyťahuje na kandidátku ľudí z prostredia mimo strany, ale aj členov, ktorí majú silný pocit, že v rámci strany majú na viac, ako je ich momentálna pozícia.
Najväčším Radičovej mínusom je však nevypočítateľnosť. V strane sa rýchlo roznieslo, ako napríklad počas kauzy hlasovania za inú poslankyňu chcela najskôr zostať v parlamente a žiadala vedenie strany, aby ju podržalo. Dosiahla to a Prezídium SDKÚ sa za ňu postavilo, ona sa však doslova  v priebehu niekoľkých hodín rozhodla vzdať poslaneckého mandátu. V očiach niektorých členov, ktorí si želajú vodcu aj do ťažkých časov, jej vonkoncom nepridáva ani to, že sa v krízových situáciách pohrávala s odchodom z politiky. A to dokonca ešte pred niekoľkými týždňami.

.miklošove karty
K Miklošovým výhodám patrí, práve naopak, vypočítateľnosť. V strane je dlho a všetci vedia, čo od neho môžu čakať. Medzi členmi SDKÚ má imidž odborníka, a najmä otca úspešných ekonomických reforiem. Mnohí si ho bez problémov vedia predstaviť aj ako silného premiéra, ktorý dokáže riadiť komplikovanú koaličnú vládu, ale aj ako razantného predsedu, ktorý stranu prevedie ďalším opozičným obdobím.
Jeho mínusom je silná previazanosť s osobou Mikuláša Dzurindu a celým obdobím jeho vládnutia a riadenia strany. Viacerí straníci jeho kandidatúru vnímajú len ako pokus o pokračovanie éry Mikuláša Dzurindu. Tým členom, ktorí sa v súvislosti s volebnou kampaňou najviac obávajú toho, čo ešte môže Fico na SDKÚ vytiahnuť, pripadá Mikloš ako oveľa viac zraniteľný než Radičová. " S Miklošom nevyšleme žiaden signál o zmene a navyše bude pre Fica takým istým ľahkým terčom, ako bol Dzurinda," povedal .týždňu funkcionár zo Žilinského kraja.
Nech už si o primárkach v SDKÚ myslíme čokoľvek, určite sa im nedá uprieť to, že vďaka nim je v Dzurindovej strane momentálne najživší politický život.  Ich výsledok si nedokážu tipnúť ani najväčší vnútrostranícki stretégovia. Asi najtriezvejší bude ten najmenej atraktívny odhad. Šance oboch vyzerajú vyrovnane a ani jeden z kandidátov zatiaľ nemusí hádzať flintu do žita.