.koncom minulého roka vedci objavili v bratislavskom Dóme sv. Martina pozostatky kardinála Petra Pázmánya. Kedy ste sa rozhodli hľadať jeho hrob?
V druhej polovici minulého roka sme si hovorili, že sa blíži 375. výročie založenia Trnavskej univerzity, ktorú Peter Pázmány založil, ako aj 440. výročie jeho narodenia. Tieto výročia evokovali otázku, kde je pochovaný. Vedeli sme, že je pochovaný v Dóme, dokonca sme vedeli, že je pochovaný vo svätyni Dómu, ale nevedeli sme, kde presne.
.mal výskum nejakého konkrétneho iniciátora?
Problematikou hrobu Petra Pázmánya sa zaoberali už dávnejšie maďarskí i slovenskí odborníci. Dôležitou skutočnosťou bolo, že vznikla bratislavská arcidiecéza, že Dóm sa stal katedrálou. Výsledkom výskumu bolo, že sme v spolupráci s archeológmi dokázali identifikovať miesto hrobu. Zistilo sa, že ide o uzavretú hrobovú komoru, ktorá je pred hlavným neogotickým oltárom, umiestnenú v hĺbke asi dva a pol metra. V nej ležia ostatky dvoch tiel: Petra Pázmánya a jeho nástupcu Juraja Lippaya.
.je problém nájsť niečí hrob?
Ten hrob našiel už v roku 1859 bratislavský kňaz a neskôr ostrihomský knihovník a archivár Ferdinand Knaus. On síce ten hrob našiel, identifikoval aj Pázmánya, ale len veľmi hmlisto napísal, kde presne ho našiel.
.no, ale veď to je len jedna budova, to podzemie nemôže byť veľmi veľké.
Podzemie si netreba predstavovať ako nejakú súvislú a prehľadnú sieť chodieb. Jedine georadarom a magnetometrom sa dalo zmapovať, aká je situácia, kde sa dá predpokladať prítomnosť kovov. Archeológovia sa teda snažili neinvazívnou metódou najprv detekovať, čo je pod zemou. Práve archeológovia vedeli identifikovať miesto, kde sa v podzemí hýbalo s murivom.
.v akom stave sú pozostatky?
K tomu sa zatiaľ neviem presne vyjadriť, teraz ich skúmajú antropológovia. V priebehu niekoľkých týždňov budeme mať podrobnejšiu správu.
.našli ste kosti. Niekto by sa mohol spýtať, no a čo?
Ale prečo chodíme na cintoríny? Hrob je to miesto, kde sú uložené ostatky, ktorých pietne uloženie patrí k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti. Vidieť ostatky kardinála Petra Pázmánya znamená vidieť niečo z takmer štyristo rokov dávnej minulosti. Tie ostatky pripomínajú jeho živú aktívnu prítomnosť v Bratislave. Tu bola tlačiareň, kde sa tlačili jeho knihy, tu stojí klariský kostol a kláštor, ktorý dal postaviť, tu založil jezuitské kolégium, tu kázal, tu sa modlil. Súčasťou ľudskej identity je aj minulosť, vlastný rodokmeň i minulosť lokality v ktorej človek býva. Oddávna je súčasťou ľudskej prirodzenosti pripomínať si osoby, ktoré v osobných či lokálnych dejinách niečo znamenali. Preto staviame pamätníky, preto píšeme životopisy a preto identifikujeme aj hroby významných osobností.
.pázmány bol významný rekatolizátor.
Kardinál Peter Pázmány sa snažil zachrániť katolícku identitu veriacich. Žil v zložitej potridentskej dobe, keď dobovú atmosféru markantne poznačili dobové napätia a polemiky medzi katolíkmi a protestantmi. Bola to aj doba, keď bola krajina ohrozená vnútornými rozpormi i vonkajším tureckým nebezpečenstvom. Pochádzal z Veľkého Varadína, dnešnej Oradei v Rumunsku, a hoci sa narodil do kalvínskej rodiny, jeho druhá matka ho priviedla ku katolíckej viere. Ako veľmi mladý vstúpil k jezuitom.
.prečo je pochovaný v Bratislave?
Testamentárne si to žiadal, chcel byť pochovaný v blízkosti ostatkov sv. Jána Almužníka. Toho dala v snahe zachrániť ostatky po bitke pri Moháči previezť do Bratislavy kráľovná Mária. Sto rokov bolo telo v sakristii Dómu, Pázmány mu dal vo svätyni zriadiť špeciálne mauzóleum. Dnes má Dóm osobitnú kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá bolo postavená približne sto rokov po Pázmányovej smrti.
.kto je ešte v Dóme pochovaný?
Sú tu pochovaní napríklad ostrihomskí arcibiskupi z 18. storočia Imrich Esterházy, Mikuláš Csáky, František Barkóczy a Jozef Batthyány a ďalšie desiatky biskupov, kanonikov i laikov. Sú tu už spomínané relikvie Jána Almužníka, je tu hrobka Pállfyovcov. Je zaujímavé, že sú tu napríklad pochovaní aj kňazi, ktorí utiekli z Francúzska počas Francúzskej revolúcie, pretože nepodpísali Civilnú konštitúciu kléru. Okrem toho, že Dóm je dôležitou súčasťou bratislavských, slovenských a uhorských dejín, odrážajú sa v ňom aj európske dejiny. Dóm sv. Martina je dosiaľ nedocenený, hoci bol ohniskom významných udalostí. Myslím napríklad na korunovácie panovníkov, ktoré neboli len štátoprávnym aktom, ale aj udalosťou s veľmi silným sociálnym, náboženským a duchovným nábojom.
V druhej polovici minulého roka sme si hovorili, že sa blíži 375. výročie založenia Trnavskej univerzity, ktorú Peter Pázmány založil, ako aj 440. výročie jeho narodenia. Tieto výročia evokovali otázku, kde je pochovaný. Vedeli sme, že je pochovaný v Dóme, dokonca sme vedeli, že je pochovaný vo svätyni Dómu, ale nevedeli sme, kde presne.
.mal výskum nejakého konkrétneho iniciátora?
Problematikou hrobu Petra Pázmánya sa zaoberali už dávnejšie maďarskí i slovenskí odborníci. Dôležitou skutočnosťou bolo, že vznikla bratislavská arcidiecéza, že Dóm sa stal katedrálou. Výsledkom výskumu bolo, že sme v spolupráci s archeológmi dokázali identifikovať miesto hrobu. Zistilo sa, že ide o uzavretú hrobovú komoru, ktorá je pred hlavným neogotickým oltárom, umiestnenú v hĺbke asi dva a pol metra. V nej ležia ostatky dvoch tiel: Petra Pázmánya a jeho nástupcu Juraja Lippaya.
.je problém nájsť niečí hrob?
Ten hrob našiel už v roku 1859 bratislavský kňaz a neskôr ostrihomský knihovník a archivár Ferdinand Knaus. On síce ten hrob našiel, identifikoval aj Pázmánya, ale len veľmi hmlisto napísal, kde presne ho našiel.
.no, ale veď to je len jedna budova, to podzemie nemôže byť veľmi veľké.
Podzemie si netreba predstavovať ako nejakú súvislú a prehľadnú sieť chodieb. Jedine georadarom a magnetometrom sa dalo zmapovať, aká je situácia, kde sa dá predpokladať prítomnosť kovov. Archeológovia sa teda snažili neinvazívnou metódou najprv detekovať, čo je pod zemou. Práve archeológovia vedeli identifikovať miesto, kde sa v podzemí hýbalo s murivom.
.v akom stave sú pozostatky?
K tomu sa zatiaľ neviem presne vyjadriť, teraz ich skúmajú antropológovia. V priebehu niekoľkých týždňov budeme mať podrobnejšiu správu.
.našli ste kosti. Niekto by sa mohol spýtať, no a čo?
Ale prečo chodíme na cintoríny? Hrob je to miesto, kde sú uložené ostatky, ktorých pietne uloženie patrí k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti. Vidieť ostatky kardinála Petra Pázmánya znamená vidieť niečo z takmer štyristo rokov dávnej minulosti. Tie ostatky pripomínajú jeho živú aktívnu prítomnosť v Bratislave. Tu bola tlačiareň, kde sa tlačili jeho knihy, tu stojí klariský kostol a kláštor, ktorý dal postaviť, tu založil jezuitské kolégium, tu kázal, tu sa modlil. Súčasťou ľudskej identity je aj minulosť, vlastný rodokmeň i minulosť lokality v ktorej človek býva. Oddávna je súčasťou ľudskej prirodzenosti pripomínať si osoby, ktoré v osobných či lokálnych dejinách niečo znamenali. Preto staviame pamätníky, preto píšeme životopisy a preto identifikujeme aj hroby významných osobností.
.pázmány bol významný rekatolizátor.
Kardinál Peter Pázmány sa snažil zachrániť katolícku identitu veriacich. Žil v zložitej potridentskej dobe, keď dobovú atmosféru markantne poznačili dobové napätia a polemiky medzi katolíkmi a protestantmi. Bola to aj doba, keď bola krajina ohrozená vnútornými rozpormi i vonkajším tureckým nebezpečenstvom. Pochádzal z Veľkého Varadína, dnešnej Oradei v Rumunsku, a hoci sa narodil do kalvínskej rodiny, jeho druhá matka ho priviedla ku katolíckej viere. Ako veľmi mladý vstúpil k jezuitom.
.prečo je pochovaný v Bratislave?
Testamentárne si to žiadal, chcel byť pochovaný v blízkosti ostatkov sv. Jána Almužníka. Toho dala v snahe zachrániť ostatky po bitke pri Moháči previezť do Bratislavy kráľovná Mária. Sto rokov bolo telo v sakristii Dómu, Pázmány mu dal vo svätyni zriadiť špeciálne mauzóleum. Dnes má Dóm osobitnú kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá bolo postavená približne sto rokov po Pázmányovej smrti.
.kto je ešte v Dóme pochovaný?
Sú tu pochovaní napríklad ostrihomskí arcibiskupi z 18. storočia Imrich Esterházy, Mikuláš Csáky, František Barkóczy a Jozef Batthyány a ďalšie desiatky biskupov, kanonikov i laikov. Sú tu už spomínané relikvie Jána Almužníka, je tu hrobka Pállfyovcov. Je zaujímavé, že sú tu napríklad pochovaní aj kňazi, ktorí utiekli z Francúzska počas Francúzskej revolúcie, pretože nepodpísali Civilnú konštitúciu kléru. Okrem toho, že Dóm je dôležitou súčasťou bratislavských, slovenských a uhorských dejín, odrážajú sa v ňom aj európske dejiny. Dóm sv. Martina je dosiaľ nedocenený, hoci bol ohniskom významných udalostí. Myslím napríklad na korunovácie panovníkov, ktoré neboli len štátoprávnym aktom, ale aj udalosťou s veľmi silným sociálnym, náboženským a duchovným nábojom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.