...Ideológia a politika však môžu mutovať a šíriť sa ako vírus, ktorý sa bráni všetkým lekárskym snahám o jeho zachytenie a vyhladenie. Podobné je to s komunizmom," píše britský historik Robert Service vo svojej knihe Soudruzi: Světové dějiny komunismu.
Service (1947) nie je v našich končinách neznámy, v českom preklade vyšiel jeho životopis Lenina či kniha Rusko: experiment s jedním národem. Ako naznačuje už podtitul, jeho najnovšia kniha (v Británii vyšla v roku 2007) má väčší záber. Autor sa podujal na náročnú úlohu zmapovať komunizmus od jeho teoretických začiatkov cez konkrétnu realizáciu až po jeho neslávny koniec po roku 1989. Na štyroch stovkách strán, samozrejme, nemohol problematiku komunizmu vyčerpať, to, čo napísal, nie je vôbec márne, ale obrovský rozsah sa mu občas vymkne z rúk.
Kniha sa začína, ako inak, ideovými otcami komunizmu Karlom Marxom a Friedrichom Engelsom, ktorí najviac zaujali myslenie krajnej ľavice, a ich nie vždy jasnými teóriami, ktoré nepovedali "nič definitívne ani o druhu socialistického režimu, o ktorý sa usilovali."
Dôležitú kapitolu v dejinách komunizmu nemohol vynechať, omnoho zaujímavejšia je však druhá časť knihy, venovaná obdobiu medzi rokmi 1917 a 1929. Sympatické je, že sa Service neobmedzuje len na Sovietsky zväz, ale na niekoľkých stranách rozoberá aj krátkodyché pokusy o komunistickú revolúciu v Maďarsku a Bavorsku, celkom reálnu šancu, že by revolúcia zvíťazila v Berlíne i situáciu komunistických strán v Spojených štátoch amerických.
Žiaľ, v tretej časti knihy, nazvanej rozvoj a venovanej obdobiu medzi rokmi 1929 a 1947, sa ukáže najväčšia slabosť knihy. Service v snahe spomenúť všetko venuje niekedy len veľmi malý priestor niektorým zásadným udalostiam, ako bola Španielska občianska vojna, ktorá v knihe zaberá len necelú stranu. Vývoj komunizmu v Juhoslávii od druhej svetovej vojny po jeho premenu na nacionalizmus "vybaví" v časti Reprodukce, 1947 - 1957 a už sa k nemu do konca knihy nevráti. V kapitole o posledných komunistických revolúciách píše o juhovýchodnej Ázii, Angole, Čile či Etiópii, ale Jemen si ani nevšimne (Service takmer úplne ignoruje Blízky východ a jeho vzťah ku komunizmu a komunistickému táboru, podobne nevenuje pozornosť ani vplyvu komunizmu na taliansky fašizmus či stále vplyvnej teológii oslobodenia). Naopak, niektorým skutočne marginálnym veciam venuje nepochopiteľne veľký priestor. V pasáži o komunistickom sektárstve (časť Mutace, 1957 - 1979) napríklad neváha vymenovať všetky odštiepenecké komunistické strany Veľkej Británie.
Service je skôr faktografický, nejakým zovšeobecneniam či hlbším zamysleniam nad podstatou komunizmu sa vyhýba. Od svojej zásady sa odklonil vlastne len v poslednej časti Konce, od roku 1980: "Dokonalú spoločnosť nejde vybudovať na premise, že jej budovanie vyžaduje dokonalé podmienky... Pokiaľ nie je nasadená masová represia, prerastú nakoniec tieto problémy do politickej, sociálnej a ekonomickej krízy."
Napriek spomenutým problémom nie je kniha Soudruzi márnym čítaním. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že, ako píše autor, "komunizmus prejavil schopnosť metastázovať. Bude medzi nami ešte veľmi dlho po tom, ako zmizne aj posledný komunistický štát.
Service (1947) nie je v našich končinách neznámy, v českom preklade vyšiel jeho životopis Lenina či kniha Rusko: experiment s jedním národem. Ako naznačuje už podtitul, jeho najnovšia kniha (v Británii vyšla v roku 2007) má väčší záber. Autor sa podujal na náročnú úlohu zmapovať komunizmus od jeho teoretických začiatkov cez konkrétnu realizáciu až po jeho neslávny koniec po roku 1989. Na štyroch stovkách strán, samozrejme, nemohol problematiku komunizmu vyčerpať, to, čo napísal, nie je vôbec márne, ale obrovský rozsah sa mu občas vymkne z rúk.
Kniha sa začína, ako inak, ideovými otcami komunizmu Karlom Marxom a Friedrichom Engelsom, ktorí najviac zaujali myslenie krajnej ľavice, a ich nie vždy jasnými teóriami, ktoré nepovedali "nič definitívne ani o druhu socialistického režimu, o ktorý sa usilovali."
Dôležitú kapitolu v dejinách komunizmu nemohol vynechať, omnoho zaujímavejšia je však druhá časť knihy, venovaná obdobiu medzi rokmi 1917 a 1929. Sympatické je, že sa Service neobmedzuje len na Sovietsky zväz, ale na niekoľkých stranách rozoberá aj krátkodyché pokusy o komunistickú revolúciu v Maďarsku a Bavorsku, celkom reálnu šancu, že by revolúcia zvíťazila v Berlíne i situáciu komunistických strán v Spojených štátoch amerických.
Žiaľ, v tretej časti knihy, nazvanej rozvoj a venovanej obdobiu medzi rokmi 1929 a 1947, sa ukáže najväčšia slabosť knihy. Service v snahe spomenúť všetko venuje niekedy len veľmi malý priestor niektorým zásadným udalostiam, ako bola Španielska občianska vojna, ktorá v knihe zaberá len necelú stranu. Vývoj komunizmu v Juhoslávii od druhej svetovej vojny po jeho premenu na nacionalizmus "vybaví" v časti Reprodukce, 1947 - 1957 a už sa k nemu do konca knihy nevráti. V kapitole o posledných komunistických revolúciách píše o juhovýchodnej Ázii, Angole, Čile či Etiópii, ale Jemen si ani nevšimne (Service takmer úplne ignoruje Blízky východ a jeho vzťah ku komunizmu a komunistickému táboru, podobne nevenuje pozornosť ani vplyvu komunizmu na taliansky fašizmus či stále vplyvnej teológii oslobodenia). Naopak, niektorým skutočne marginálnym veciam venuje nepochopiteľne veľký priestor. V pasáži o komunistickom sektárstve (časť Mutace, 1957 - 1979) napríklad neváha vymenovať všetky odštiepenecké komunistické strany Veľkej Británie.
Service je skôr faktografický, nejakým zovšeobecneniam či hlbším zamysleniam nad podstatou komunizmu sa vyhýba. Od svojej zásady sa odklonil vlastne len v poslednej časti Konce, od roku 1980: "Dokonalú spoločnosť nejde vybudovať na premise, že jej budovanie vyžaduje dokonalé podmienky... Pokiaľ nie je nasadená masová represia, prerastú nakoniec tieto problémy do politickej, sociálnej a ekonomickej krízy."
Napriek spomenutým problémom nie je kniha Soudruzi márnym čítaním. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že, ako píše autor, "komunizmus prejavil schopnosť metastázovať. Bude medzi nami ešte veľmi dlho po tom, ako zmizne aj posledný komunistický štát.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.