Mesto smrti, kam sa chodí umierať a páliť mŕtvoly a študovať hudbu. Prišla som študovať tabla, aj keď po incidente s laptopom som skôr myslela na to prvé. Na policajnej stanici na nádraží bol postarší policajt v kaki uniforme a z uší mu trčali chumáče čiernych chlpov. Nebyť ich, dominovali by jeho tvári dohora zakrútené fúzy, ktoré sa ako dva slimáky hýbali spolu s jeho prejavom. Strašne kričal a vôbec nevedel po anglicky. Opísala som mu situáciu rukami-nohami, pričom som používala viac nepálčinu, ktorá je hindi aspoň ako-tak blízka. Týpek pochopil, naškrabal rukou čosi na už použitý papier, opečiatkoval to, podpísal a bolo. To má byť moje potvrdenie pre poisťovňu. Ešte niečo zahučal na vysvetlenie a ja som pochopila, že kričí preto, že nepočuje, pretože sa vlastne inak na mňa usmieval. Pozerala som sa mu, samozrejme, na uši, lebo to, jednoducho, inak nešlo. Už- už som sa išla rozosmiať na tej bizarnej situácii, keď vtom mu za chrbtom prebehol asi 3-kilový potkan...a to už som, samozrejme, nevydržala. Nehovoriac o tom, že deň predtým som stratila mobil. Bez mobilu, bez laptopu, tak úžasne očistená od materiálnych statkov, som vyšla v ústrety Gange, matke všetkých tých malých mravčekov, čo sa tu hýbu, jedia, kričia, plačú, smejú a mrú. Až teraz mi to došlo. Je Shivaratri. Sviatok sobáša boha Šivu a Parvati. To bude masaker!!! Mesto Varanasi je inak zasvätené Šivovi, a je, samozrejme, preslávené aj svojimi bhang lasi - čo je marihuanový jogurtový nápoj. A na Shivaratri ho pijú všetci. Muži, ženy, deti. Všetci sa "speckujú", keďže Ganja bola Šivova obľúbená rastlina a tento modrý Boh ju stále fajčil, a chodia ako zombíci po ghatoch (kamenné vstupy do rieky), močia na všetky rohy, bubnujú na všetko, čo príde pod ruku a a spievajú a hučia. Môj učiteľ Lala tiež svojej rodine v ten deň varí lasi. Aj jeho dvanásťročný syn si dá. Ja na to kašlem a snažím sa čo najviac bubnovať a zapamätať si nové noty. Môj priateľ Jonny a kamarat Jano sa však nechali stiahnuť do miestnej Bang lasi putiky. Na dôkaz dokonalej oddanosti Šivovi s nimi lasi popíjal aj miestny policajt v uniforme. Chlapci však mali veľké oči a dali si po dva poháriky, a tak sa dlho nermohli ani pohnúť. Báli sa chodiť a Jano aj dočasne oslepol. Každý sa držal jedného môjho pleca, a tak sme šli. Niektoré uličky však boli pre takúto svätú trojicu priúzke. Pršalo, a kravské lajná plávali dolu brehom. Všetko sa kĺzalo, žobráci s paličkou padali, umierajúci stonali, "zhulenci" bubnovali a tešili sa, a tí moji dvaja cupkali za mnou ako dve detičky a neodvažovali sa ma pustiť. Šiva musel byť na nás pyšný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.