KNIHA Malcolm Gladwell Mimo řadu. Anatomie úspěchu (Dokořán, 2009)
Niektorí vedci ho považujú za hochštaplera zveličujúceho dáta, ktoré ak sa mu hodia do jeho záverov vytrháva z kontextu a na ich základe robí pseudovedecké uzávery nepodložené adekvátnym výskumom. Napriek tomu ho v roku 2005 Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Úspech tretej knihy Outliers mu teraz priniesol 19. miesto v rebríčka globálnych mysliteľov v magazíne Foreign Policy. Nech už sa na jeho články a knihy pozeráme s nadšením, rešpektom alebo s vedeckou obozretnosťou, nedá sa mu uprieť schopnosť pútavo a zrozumiteľne písať o komplikovaných fenoménoch a ponúkať prekvapivé a znepokojivé myšlienky. V knihe Outliers, ktorá vyšla v českom (Mimo řadu, Dokořán) aj slovenskom (Výnimoční, Ikar) preklade, narúša zažité predstavy o predpokladoch jednotlivca dosiahnuť úspech. Nespochybňuje vplyv genetiky ani výchovy, nespochybňuje predstavu, že deti z bohatých a pracovitých rodín to majú v živote ľahšie, nespochybňuje ani to, že na úspech treba inteligenciu, talent a roky driny. On konkrétne vypočítal, že 10.000 hodín tvrdého tréningu, jedno či v športe, programovaní alebo právnickej praxi. Pridáva však ďalšie nevyhnutné ingrediencie, ktoré sú náhodné a jednotlivcom neovplyvniteľné. Napríklad miesto a doba, do ktorej sa človek narodí, kultúrne dedičstvo, ktoré mu v úspechu bráni či pomáha. Gladwell občas korčuľuje na hrane politickej korektnosti, občas koketuje so sociálnym inžinierstvom. Občas je didaktický, ale nenudí ani na chvíľu.
.elena Akácsová
FILM Kawasakiho růže
Jan Hřebejk je stálicou českého kinematografického neba už dosť dlho a ísť na film, ktorý režíroval (Šakalí léta, Pelíšky, Pupendo, Musíme si pomáhat, Nestyda), nebýva diváckou prehrou. Tak je to aj v prípade jeho posledného filmu Kawasakiho růže podľa scenára Petra Jarchovského. (Slovenskú dušu poteší, že tri najdôležitejšie mužské postavy hrajú našskí páni herci a vynikajúco.) Dej pomerne komorného príbehu sa točí okolo vlny viny, vyplavenej po rokoch, ktorá zapúšťala korene v časoch husákovského temného stredoveku, čo sme si ho zvykli nazývať priam s cimrmanovským zveličením, že normalizácia. Psychiater Pavel Josek (Martin Huba), renomovaný odborník, rozhľadený, pokojný, múdry muž, sa chystá prevziať životné ocenenie za svoje pevné (disidentské) minulé postoje. Televízny štáb pri tej príležitosti o ňom nakrúca filmový portrét. Manželka Jana (Daniela Kolářová) pri ňom pevne stojí, dcéra Lucie má problémy s manželom, ktorý je, zhodou okolností, zvukárom štábu. V hre je nevera, ale aj žiarlivosť na svokra Pavla. Všeličo sa postupne vyplaví, keď sa na scéne objavia obviňujúce zväzky Štátnej bezpečnosti. Rôzni aktéri si tie isté veci pamätajú rôzne, inak ich interpretujú. Napríklad ten slizký vyšetrovateľ Kafka v podaní Ladislava Chudíka. Dostávame sa čoraz hlbšie, ale akoby to stále nestačilo. Čosi sa odkryje, čosi ostáva stále nezodpovedané. Zločin a trest a odpustenie a ospravedlnenie - to je ťažká téma ľudskej existencie. Hřebejk a jeho tím načierajú v ústrednej dejovej línii úctyhodne hlboko. Tam im niet čo vytknúť. Jediné, čo pôsobí vo filme násilne, je bočný motív o japonskom výtvarnom umelcovi Kawasakim. Nadpočetná metafora, čo hlavný part nijako nepodporila. Ale možno zaujme na zahraničných festivaloch. Je to taká slaninka v internacionálnej pasci na distribučné myšky.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Nicole Kraussová: Muž vejde do pokoje Argo, 2009
"Čítavala som pod dekou, poležiačky v tráve, pri obednom stole, čítala som aj vtedy, keď sa iní ľudia so mnou chceli rozprávať," hovorí mladá - a už slávna - americká autorka Nicole Kraussová (1974) a dodáva, že v knihách iných autorov nachádza okrem iného aj inšpiráciu na svoje vlastné písanie (A tiež v metre, kráčajúc po ulici, brodiac sa púšťou...) Začínala s veršami, prešla k próze, pretože poézia "je ťažká - ťažký život. S románom je to o niečo jednoduchšie: písanie trvá síce oveľa dlhšie, ale pocity nešťastia počas písania sa objavujú menej často." Kniha Muž vejde do pokoje je Kraussovej beletristická prvotina. (Popularitu autorke priniesol hneď jej druhý román Dejiny lásky, ktorého slovenský preklad sa po tridsiatichpiatich iných jazykoch - čvirikali vrabce na drôte - pripravuje.) Napísaná ambiciózne, v priestore klasickej románovej tvorby, smerujúca od postáv k spoločnosti i do ich vnútra, zaberajúca dlhý časový úsek, sledujúca krivku dramaticky vystavanej štruktúry... V Mercury Valley, v strede nevadskej púšte, nájdu akísi ľudia mladého muža s neprítomným pohľadom, na otázky neodpovedá, ani nevie, ako sa volá. Policajti zistia, že je to Samson Green. Po operácii mozgového nezhubného nádoru sa ukáže, že hlavný hrdina si pamätá detstvo a potom má: dvadsaťročné spomienkové vákuum. Totálne. Lenže život ide ďalej a Samson sa musí so všeličím vyrovnať. Alfred Hitchcock voľakedy povedal, že v tvorbe je lepšie z klišé vyjsť ako ku klišé dospieť. Kraussová majstrovu "poučku" zrejme pozná.
.zm
Niektorí vedci ho považujú za hochštaplera zveličujúceho dáta, ktoré ak sa mu hodia do jeho záverov vytrháva z kontextu a na ich základe robí pseudovedecké uzávery nepodložené adekvátnym výskumom. Napriek tomu ho v roku 2005 Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Úspech tretej knihy Outliers mu teraz priniesol 19. miesto v rebríčka globálnych mysliteľov v magazíne Foreign Policy. Nech už sa na jeho články a knihy pozeráme s nadšením, rešpektom alebo s vedeckou obozretnosťou, nedá sa mu uprieť schopnosť pútavo a zrozumiteľne písať o komplikovaných fenoménoch a ponúkať prekvapivé a znepokojivé myšlienky. V knihe Outliers, ktorá vyšla v českom (Mimo řadu, Dokořán) aj slovenskom (Výnimoční, Ikar) preklade, narúša zažité predstavy o predpokladoch jednotlivca dosiahnuť úspech. Nespochybňuje vplyv genetiky ani výchovy, nespochybňuje predstavu, že deti z bohatých a pracovitých rodín to majú v živote ľahšie, nespochybňuje ani to, že na úspech treba inteligenciu, talent a roky driny. On konkrétne vypočítal, že 10.000 hodín tvrdého tréningu, jedno či v športe, programovaní alebo právnickej praxi. Pridáva však ďalšie nevyhnutné ingrediencie, ktoré sú náhodné a jednotlivcom neovplyvniteľné. Napríklad miesto a doba, do ktorej sa človek narodí, kultúrne dedičstvo, ktoré mu v úspechu bráni či pomáha. Gladwell občas korčuľuje na hrane politickej korektnosti, občas koketuje so sociálnym inžinierstvom. Občas je didaktický, ale nenudí ani na chvíľu.
.elena Akácsová
FILM Kawasakiho růže
Jan Hřebejk je stálicou českého kinematografického neba už dosť dlho a ísť na film, ktorý režíroval (Šakalí léta, Pelíšky, Pupendo, Musíme si pomáhat, Nestyda), nebýva diváckou prehrou. Tak je to aj v prípade jeho posledného filmu Kawasakiho růže podľa scenára Petra Jarchovského. (Slovenskú dušu poteší, že tri najdôležitejšie mužské postavy hrajú našskí páni herci a vynikajúco.) Dej pomerne komorného príbehu sa točí okolo vlny viny, vyplavenej po rokoch, ktorá zapúšťala korene v časoch husákovského temného stredoveku, čo sme si ho zvykli nazývať priam s cimrmanovským zveličením, že normalizácia. Psychiater Pavel Josek (Martin Huba), renomovaný odborník, rozhľadený, pokojný, múdry muž, sa chystá prevziať životné ocenenie za svoje pevné (disidentské) minulé postoje. Televízny štáb pri tej príležitosti o ňom nakrúca filmový portrét. Manželka Jana (Daniela Kolářová) pri ňom pevne stojí, dcéra Lucie má problémy s manželom, ktorý je, zhodou okolností, zvukárom štábu. V hre je nevera, ale aj žiarlivosť na svokra Pavla. Všeličo sa postupne vyplaví, keď sa na scéne objavia obviňujúce zväzky Štátnej bezpečnosti. Rôzni aktéri si tie isté veci pamätajú rôzne, inak ich interpretujú. Napríklad ten slizký vyšetrovateľ Kafka v podaní Ladislava Chudíka. Dostávame sa čoraz hlbšie, ale akoby to stále nestačilo. Čosi sa odkryje, čosi ostáva stále nezodpovedané. Zločin a trest a odpustenie a ospravedlnenie - to je ťažká téma ľudskej existencie. Hřebejk a jeho tím načierajú v ústrednej dejovej línii úctyhodne hlboko. Tam im niet čo vytknúť. Jediné, čo pôsobí vo filme násilne, je bočný motív o japonskom výtvarnom umelcovi Kawasakim. Nadpočetná metafora, čo hlavný part nijako nepodporila. Ale možno zaujme na zahraničných festivaloch. Je to taká slaninka v internacionálnej pasci na distribučné myšky.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Nicole Kraussová: Muž vejde do pokoje Argo, 2009
"Čítavala som pod dekou, poležiačky v tráve, pri obednom stole, čítala som aj vtedy, keď sa iní ľudia so mnou chceli rozprávať," hovorí mladá - a už slávna - americká autorka Nicole Kraussová (1974) a dodáva, že v knihách iných autorov nachádza okrem iného aj inšpiráciu na svoje vlastné písanie (A tiež v metre, kráčajúc po ulici, brodiac sa púšťou...) Začínala s veršami, prešla k próze, pretože poézia "je ťažká - ťažký život. S románom je to o niečo jednoduchšie: písanie trvá síce oveľa dlhšie, ale pocity nešťastia počas písania sa objavujú menej často." Kniha Muž vejde do pokoje je Kraussovej beletristická prvotina. (Popularitu autorke priniesol hneď jej druhý román Dejiny lásky, ktorého slovenský preklad sa po tridsiatichpiatich iných jazykoch - čvirikali vrabce na drôte - pripravuje.) Napísaná ambiciózne, v priestore klasickej románovej tvorby, smerujúca od postáv k spoločnosti i do ich vnútra, zaberajúca dlhý časový úsek, sledujúca krivku dramaticky vystavanej štruktúry... V Mercury Valley, v strede nevadskej púšte, nájdu akísi ľudia mladého muža s neprítomným pohľadom, na otázky neodpovedá, ani nevie, ako sa volá. Policajti zistia, že je to Samson Green. Po operácii mozgového nezhubného nádoru sa ukáže, že hlavný hrdina si pamätá detstvo a potom má: dvadsaťročné spomienkové vákuum. Totálne. Lenže život ide ďalej a Samson sa musí so všeličím vyrovnať. Alfred Hitchcock voľakedy povedal, že v tvorbe je lepšie z klišé vyjsť ako ku klišé dospieť. Kraussová majstrovu "poučku" zrejme pozná.
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.