Osada Jánošíci (Janošovia, U Janošov) leží v malebnom prostredí vrchárskych zrubových usadlostí nad Terchovou. Vidieť, že spôsob života sa tu od stredoveku príliš nezmenil.
„Ideme navštíviť Jurkových potomkov,“ žmurkne sprisahanecky Richard Wetter, zanietený mladý pracovník Považského múzea v Žiline, keď kráčame po vykosenom voňajúcom chodníku k prvej drevenici. Ako znalec miestnych pomerov tu realizoval projekt náučného chodníka Jánošíkovým chotárom, ktorý na desiatich zastaveniach prezentuje špecifiká miestnej kultúry. Nastálo tu žijú už iba tri rodiny, zvyšok sú chalupári. Zarastené lúky naznačujú, že už to tu naozaj nie je to, čo bývalo. A pritom sa tu narodil jeden z najznámejších Slovákov v dejinách...
Pred drevenicou s krásnou šindľovou strechou vrčí elektrická práčka. Predstavíme sa ako delegáti konferencie o Jánošíkovi, ktorí hľadajú jeho rodisko. Domáci sa poteší. Vysvitne, že ide o Vladimíra Hatalu z Popradu, nadšeného obdivovateľa zbojníckeho kapitána. Hovoria mu tu „Rakušák“ a v otcových stopách popularizácie Jánošíka sa vydal aj jeho syn, ktorý pracuje na úrade austrálskej vlády. Práve on do tohto kraja pozval mnohé vzácne návštevy zo zahraničia. Každý sa však čudoval, že tu takmer niet pripomienky slávneho zbojníka.
„Viem presne, kde je miesto jeho narodenia. Na chlp, na centimeter,“ vraví hrdo Hatala a podíde k miestu so zarastenou trávou. Jánošíka tu pripomína iba sedem plochých kameňov opretých o stenu chalupy (novšej, nie pôvodnej zo 17. storočia), na ktoré neumelou rukou napísal J-Á-N-O-Š-Í-K. „Poviem úprimne. Myslel som si, že to tu kúpim a raz tu budú hotely, parkoviská a návštevníkom budem predávať v bufete,“ vraví Hatala, ale je zrejmé, že to nemyslí celkom vážne. O chuť ho však oberá najmä nezáujem Terchovej toto miesto spropagovať, ako aj nepochopiteľný vandalizmus. „Miestni? Tí ani nedajú ceduľku, že tu je osada Jánošíci! Dal som tu urobiť za vlastné pútač zo samorastu, ale niekto ho zvalil...“ dodáva sklamane. Počul však takú zvesť – Kórejčania z neďalekej automobilky KIA údajne skupujú na rekreáciu chalupy v okolí. Že by rodisko Jánošíka spropagovali oni?
.ab
„Ideme navštíviť Jurkových potomkov,“ žmurkne sprisahanecky Richard Wetter, zanietený mladý pracovník Považského múzea v Žiline, keď kráčame po vykosenom voňajúcom chodníku k prvej drevenici. Ako znalec miestnych pomerov tu realizoval projekt náučného chodníka Jánošíkovým chotárom, ktorý na desiatich zastaveniach prezentuje špecifiká miestnej kultúry. Nastálo tu žijú už iba tri rodiny, zvyšok sú chalupári. Zarastené lúky naznačujú, že už to tu naozaj nie je to, čo bývalo. A pritom sa tu narodil jeden z najznámejších Slovákov v dejinách...
Pred drevenicou s krásnou šindľovou strechou vrčí elektrická práčka. Predstavíme sa ako delegáti konferencie o Jánošíkovi, ktorí hľadajú jeho rodisko. Domáci sa poteší. Vysvitne, že ide o Vladimíra Hatalu z Popradu, nadšeného obdivovateľa zbojníckeho kapitána. Hovoria mu tu „Rakušák“ a v otcových stopách popularizácie Jánošíka sa vydal aj jeho syn, ktorý pracuje na úrade austrálskej vlády. Práve on do tohto kraja pozval mnohé vzácne návštevy zo zahraničia. Každý sa však čudoval, že tu takmer niet pripomienky slávneho zbojníka.
„Viem presne, kde je miesto jeho narodenia. Na chlp, na centimeter,“ vraví hrdo Hatala a podíde k miestu so zarastenou trávou. Jánošíka tu pripomína iba sedem plochých kameňov opretých o stenu chalupy (novšej, nie pôvodnej zo 17. storočia), na ktoré neumelou rukou napísal J-Á-N-O-Š-Í-K. „Poviem úprimne. Myslel som si, že to tu kúpim a raz tu budú hotely, parkoviská a návštevníkom budem predávať v bufete,“ vraví Hatala, ale je zrejmé, že to nemyslí celkom vážne. O chuť ho však oberá najmä nezáujem Terchovej toto miesto spropagovať, ako aj nepochopiteľný vandalizmus. „Miestni? Tí ani nedajú ceduľku, že tu je osada Jánošíci! Dal som tu urobiť za vlastné pútač zo samorastu, ale niekto ho zvalil...“ dodáva sklamane. Počul však takú zvesť – Kórejčania z neďalekej automobilky KIA údajne skupujú na rekreáciu chalupy v okolí. Že by rodisko Jánošíka spropagovali oni?
.ab
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.