Kedysi sme lyžovali každý víkend, z podaktorých sa stali fanatici. Ja obľubujem spoločenský rozmer lyžovania, bufety a podobne, môj brat Peter športový a Marián techniku, veď aj vyštudoval strojárinu. To ma malo varovať, keď mi radil v kúpe lyžiarok. Možnosť výberu je úžasná, nie ako voľakedy, keď sa tie trošku lepšie pašovali, na čo si už 95 % obyvateľstva nepamätá. My sme naše prvé naozajstné Alpiny prepašovali naozaj z Juhoslávie, mal som ich potom vyše 15 rokov. A keď už boli vypráskané ako sa patrí, poradil mi brat Marián v kúpe nových. Odpadneš, aké sú úžasné, držia nohu ako vo zveráku, používa ich aj Franz Zwischendrappenkiller, bohovské voľačo. Poslúchol som ho, myslel som si, že šlo o metaforu, otvtedy som si dobre nezalyžoval. Pretekárske Nordiky boli zverákovejšie ako zveráky, musel som si ich vypínať v polke svahu, vždy na vleku a v bufete som sa celkom vyzúval, a aj tak som mal bolesti ako keby ma mučili. Vydržal som to zopár rokov, potom som ich niekomu dal, už radšej ani neviem komu. Majo je jednoducho taký dôsledný, že keď chcete mať dobré pevné lyžiarky, poradí dobre, len už nepovie, že si s lyžiarkami musíte kúpiť celý realizačný tím, ktorý vás obuje, zapne, po minútovej zbesilej jazde vás vyzuje a dá vám masáž celého tela. No a teraz mám nové. Je úžasné, že keď idete na vleku, môžete vnímať aj prírodu, sniežik a vánok a nevnímate len tepavú bolesť v nohách. Vyzutie aj tak patrí k najkrajším momentom lyžovania. Najdokonalejším hedonistom v tomto smere bol istý profesor na gymnáziu v Trenčíne. Ten si to úplne vychutnával, celé cesty autobusom zo zájazdov cestoval obutý v lyžiarkach, aj po meste sa v nich presúval a ospevoval pocit, keď mu ich manželka doma vyzuje. Tomu sa hovorí trpezlivosť. Občas si na to spomeniem, keď ma niečo tlačí. Treba vydržať a veriť, že sa nájde niekto, kto vám pomôže. A hlavne treba naozaj dobre vyberať. Vo všetkom, nielen čo sa lyžiarok týka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.