Nemocnica na kraji s nervami

Matej Gašparovič

Na prvý pohľad je všetko v poriadku: riaditeľ Valocký navrhuje kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a zástupca odborov je s ňou spokojný. Má to však háčik. Spokojní nie sú zamestnanci. Tak prečo sú ticho? Jednoduché vysvetlenie: majú svoje rodiny a svoje životy. Strach, vyhrážky a hroziace perzekúcie zo strany vedenia nemocnice by ich mohli o pokojný život pripraviť. Len jeden z interných pracovníkov bol ochotný hovoriť s naším časopisom o problémoch v špitáli pod svojím menom. Mnoho ďalších výpovedí sa však v článku objaví ako anonymných. „Musíte nás pochopiť, ak chceme vykonávať zamestnanie, ktoré máme radi a od ktorého sme finančne závislé, v okruhu sto kilometrov ho nenájdeme,“ tvrdí sestra z nemocnice. 

Problémy sa začali začiatkom roku 2008 s nástupom nového riaditeľa Valockého, ktorý si vytýčil jasný cieľ: vyrovnať hospodárenie nemocnice. Tomu mala slúžiť aj nová „kolektívna“ zmluva, ktorú s ním vyrokovala šéfka nitrianskej základnej organizácie Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZ) Helena Geršiová. Lekári však majú v nemocnici vlastné odbory - Lekársky odborový zväz (LOZ) -, a zmluva bola podpísaná poza ich chrbát. Vtedajšia šéfka nitrianskeho LOZu Zuzana Murgašová priniesla k návrhu zmluvy pripomienky od zamestnancov a pri tej príležitosti sa dozvedela, že zmluva už bola schválená. Napriek tomu, že v minulosti bol na kolektívnej zmluve vždy podpis oboch odborov. „Klesli nám príplatky za nadčasy, za prácu cez víkend a sviatky, za nočnú prácu, prišli sme o tabuľkové platy a nebol v nej zahrnutý žiadny výdobytok štrajku z roku 2006,“ tvrdí nový predseda LOZ, sekundárny lekár z pediatrie Peter Visolajský, ktorý prevzal vedenie po tom, čo Murgašová pod nátlakom odišla. Paradoxne pod vedením poslanca Smeru prišli aj o všetky výhody, ktoré si ako lekári vybojovali počas štrajku v roku 2006. Išlo pritom o štrajk, ktorý v tom čase výdatne podporoval opozičný Smer. „Lekárom sa zároveň osobitými dohodami obmedzilo preplácanie nadčasov a hodín nad rámec strávených na pracovisku, napríklad dorábaním operácií,“ hovorí Visolajský. A poslanec Smeru Valocký šiel ešte ďalej: v prvej polovici minulého roka znížil paušálny príplatok za službu o dve eurá. „Nebolo to veľa, ale slúžiaci lekári, ktorí trávia v nemocnici 56 až 84 hodín týždenne, to vnímali ako prejav neúcty k ich práci, ktorá sa nedá zaplatiť,“ tvrdí Visolajský. V druhej polovici roka prišlo k ďalšiemu, tentoraz už 5-eurovému zníženiu za služby. Výsledok? Práve službami najviac zaťažení lekári nepocítili reálne zvyšovanie platu vo všetkých fakultných nemocniciach, ktoré garantuje vyššia kolektívna zmluva. Naopak, mnohým platy poklesli. Valocký s Geršiovou sa súčasné podmienky pokúsili zabetónovať. Kolektívna zmluva má zaujímavé časové určenie trvania – na čas neurčitý. „Zákon o kolektívnom vyjednávaní také niečo neumožňuje,“ tvrdí právnik nitrianskeho LOZ-u Anton Chromík. Valocký ignoroval  návrh novej zmluvy, ktorý podal LOZ, ale aj snahy o dialóg. Dokonca hrozilo, že lekári na klinike anesteziológie a pediatrie, ktorí sa vzbúrili proti politike riaditeľa, nebudú slúžiť, čím by boli ohrozené akútne operácie. 

Visolajský sa stretol aj s ministrom Richardom Rašim (nominant Smeru), ktorému o situácii v Nitre rozpovedal. „O údajných problémoch som sa dozvedel štvrtého februára na stretnutí so zástupcami LOZ,“ odpovedal Raši pre .týždeň. „Určite nešlo o podrobné oboznámenie sa s prípadom. Požiadal som aj pána Valockého, aby sa vyjadril. Potom budem danú záležitosť riešiť. Bez stanoviska oboch strán sa nemôžem korektne vyjadriť.“ Valockého reakciu tak Raši nemá na stole ani po troch týždňoch. 

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní sa musia odbory na znení zmluvy zhodnúť. Až v prípade nezhody môže ísť do vyjednávania so zamestnávateľom ten odborový zväz, ktorý má majoritu v počte zamestnancov. „Podľa informácií, ktoré som doteraz zistil, LOZ v Nitre nie je majoritnou organizáciou, majoritnou organizáciou je SOZZ,“ pokračuje minister. Je pravda, že v nemocnici nie je možné presne zistiť, ktoré odbory v Nitre majú väčšinu. SOZZ hovorí o zozname 320 členov, mená však pred LOZom zakryla. Visolajského odbory združujú asi 200 členov. Z nich je približne 120 lekárov, čo už dnes predstavuje väčšinu medzi lekármi. To by otváralo kompetenčný spor, kto má vlastne zákonné právo za odbory vyjednávať s riaditeľom. Právny zástupca LOZ-u preto požiadal ministerstvo o rozhodcu, ktorý o majorite rozhodne. 

„Žiadny člen našej odborovej organizácie nesignalizoval, že by bol nespokojný s postupom vyjednávania,“ tvrdí riaditeľ celoslovenskej SOZZ Anton Szalay. Výpovede sestier, ktoré by stavovsky mali patriť do SOZZ-u, však svedčia o opaku. „Pani Geršiová podpísala niečo, s čím je spokojná ona, ale nie my. Rozosiela iba papiere, čo všetko pre nás urobila, ale neurobila nič, preto som sa rozhodla pre LOZ,“ tvrdí jedna zo sestier. „V Nitre sme ako na jedinom mieste museli otvoriť stanovy a vpustiť do nich aj sestry, lebo sa ich nik nezastal,“ tvrdí celoslovenský predseda LOZ Marián Kollár. Lekári i sestry nemajú pocit, že sa s nimi zaobchádza ako s ľuďmi. „Ľudia sa presúvajú z jedného oddelenia na druhé. Bez konzultácie s nimi, bez ich vedomia,“ tvrdí anonymný lekár. Aj to bol jeden z „úspechov“ čudesnej kolektívnej zmluvy. Sestry sa pýtajú, ako dlho vydržia psychický nátlak a vyhrážanie. Viacero sestier potvrdilo, že im manipulovali výkazy. Výsledkom bola nižšia pláca bez toho, aby sa znížila základná mzda. V priebehu dvoch rokov odišlo z nemocnice 38 sestier, ktoré nenahradili nové. Prácu za nich si však musia rozdeliť zostávajúce sestry. Vznikajú tak nadčasy, za ktoré si nestíhajú brať náhradné voľno. Nadčas treba do troch mesiacov preplatiť, čo sa však rieši nelegálnou obštrukciou – prepisovaním starších výkazov alebo nadčasov za nové (ktoré tak netreba preplácať) alebo za dovolenku. Niektoré sestry tak majú nadčasy aj 300 hodín a nevyčerpanú dovolenku z roku 2008. Čiastočne to potvrdzuje aj Inšpektorát práce v Nitre, ktorý vykonal v nemocnici za súčasného vedenia štyri kontroly, „Boli zistené porušenia zákona,“ tvrdí hlavný inšpektor práce v Nitre Martin Barbarič. Po kontrole a hroziacich sankciách zmenil stratégiu aj riaditeľ. „Rozhodlo sa, že si musíme čerpať nakopené voľno. Raz ma nechali doma skoro celý mesiac. Sestier je potom na oddelení málo. Na sálach je väčšinou len jedna ,behavá´ na dve sály, ostatné musia povinne čerpať voľno,“ tvrdí sestra a ďalšia dodáva: „Nútia nás klamať a robiť fiktívne výkazy. Aby mi nemuseli nadčasy preplatiť, stiahli mi vyše 180 hodín do troch mesiacov, čo je však tiež nezákonné, lebo za mesiac môžu byť nadčasy maximálne 32 hodín. Naše dovolenkové lístky automaticky likvidujú a prepisujú na náhradné voľná za nadčasy. Realitu však nik otvorene neprizná." Keď sa sestra ozvala, že by sa mali spýtať právnika, či sa takýmito výkazmi neporušuje zákon, bola preložená na iné oddelenie. Ostatní kritici následne radšej stíchli. „Dali nám najavo, že ak sa budeme brániť, prídeme o zamestnanie,“ dodáva ďalšia. Viaceré zdroje nám potvrdili, že v nemocnici sa po poklese počtu sestier a lekárov nedodržiavajú minimálne personálne a materiálne normatívy, ktoré stanovuje zákon. Na internom oddelení musí byť na desať pacientov v dennej zmene podľa noriem aspoň jedna sestra. Realitou je tridsať pacientov na dve sestry. V nočnej zmene musí byť sestra a sanitár na dvadsať pacientov. Skutočnosť? 28 pacientov na jednu-jedinú sestru. Na gynekológii je 35 pacientiek na sestru. Po nástupe Valockého sa znížili aj reálne platy. Napríklad sestry, ktoré pracujú s röntgenom, lasermi a s biologickým materiálom prišli o zákonné rizikové príplatky. „Prišla som mesačne aj o osemtisíc korún,“ tvrdí jedna z nich. 

Fakultná nemocnica je zdravotníckym centrom regiónu, kam sa posielajú najťažšie prípady. Skúsení špecializovaní lekári však odchádzajú do menších či súkromných nemocníc a náhrada za nich neprichádza. Kritická situácia je na Klinike anesteziológie, odkiaľ za rok odišlo šesť atestovaných lekárov a nebol prijatý ani len lekár-absolvent. Dokáže to ARO zvládnuť? „Vedúci to nazýva umením možného. Obmedzuje sa operatíva, nestíhajú sa uspať, viac sa čaká...,“ tvrdí lekársky zdroj. „Na mnohých oddeleniach je dlhodobo zlá situácia. Odchádzajú ľudia z gynekológie, interného, z očného odišiel primár. Chirurg je však závislý od tímovej práce. Šetrí sa aj na špeciálnych liekoch pre komplikované prípady, ktoré sa vyberajú nie podľa potreby, ale podľa ceny,“ tvrdí nemenovaná lekárka. Valockého šetrenie skrýva aj ďalšie hrozby. „Za dlhé roky som sa ako sestra nestretla s takým rapídnym šetrením, že by napríklad na operačných sálach chýbal základný materiál a sestry museli behať požičiavať z vedľajších oddelení. Chýba často základný materiál, raz sme pri resuscitácii nemohli intubovať. Riaditeľ na stránke píše, akú máme skvelú zdravotnú starostlivosť. Keď to čítam, je to na zvracanie,“ tvrdí sestra s dlhou praxou. „Nechceme nič nadštandardné, chceme len, aby sa dodržiaval zákon. Pracujeme s chorými, imobilnými a psychicky zmenenými pacientami, v nedôstojných podmienkach, bez úcty a rešpektu vedenia. Zodpovedáme za pacientov a sme konfrontované s nahnevanými príbuznými. Dokedy to má normálny človek vydržať?“ pýta sa ďalšia. Sestry z plastickej chirurgie, gynekológie a novorodeneckého sa sťažujú, že sa pred prácou s pacientmi prezliekajú v špinavej miestnosti, kam chodia mačky a raz tam videli potkana.... 

 O poklese platov lekárov a sestier hovoria aj čísla, ktoré nemocnica poslala na základe infozákona. Počas Valockého dvoch rokov vo funkcii odišlo z nemocnice 50 lekárov (z toho 36 atestovaných, 9 z nich tento rok), z pôvodných 258. Po odrátaní približne štyridsiatich primárov a prednostov to znamená úbytok o 23 percent. Medzitým však boli zrušené spádové nemocnice v Šali, Zlatých Moravciach a v Novej Bani, a obmedzila sa funkčnosť nemocníc v Topoľčanoch a Leviciach. V prvom roku „ordinovania“ Valockého odišlo o polovicu viac atestovaných lekárov ako za tri predchádzajúce roky, napriek stabilizácii zdravotníkov po štrajku v roku 2006. Platy sú síce v prepočte na jedného lekára len mierne nižšie, ako by po valorizácii mali byť, no prvý dojem klame. Lekári, ktorí zostali, museli vziať služby a prácu aj za štvrtinu odídených. Ich plat je tak preukázateľne nižší, ako by mal byť.  

Rozbehnuté rozhodcovské konanie malo za následok aktivitu, ktorú ešte SOZZ nikdy nespravila: všetkým zamestnancom rozposlala agitačný list, v ktorom otvorene burcuje zamestnancov proti LOZ. Čo na konanie nitrianskej SOZZ hovorí predseda celoštátneho zväzu Anton Szalay? „SOZZ predložila návrh na pripomienkovanie organizácii LOZ. V požadovanom termíne sa nevyjadrili a nezaujali stanovisko, tak s vedením vyjednával SOZZ,“ tvrdí. Dôkaz o tom však Valocký ani Geršiová nie sú schopní podať a LOZ hovorí o opaku. Szalay Geršiovú bráni a nazdáva sa, že spor mohol vzniknúť aj tým, že LOZ zastupuje len lekárov, kým SOZZ aj ostatných zdravotníkov. „Odbory pracujú na princípoch solidarity, a preto nezvýhodňujú pri rokovaniach len jednu skupinu svojich členov.“ Čo však s nespokojnými sestrami, laborantmi a sanitármi v LOZe? Szalay hovorí, že chcú s LOZ spolupracovať. „Spolupráca však musí byť založená na korektnosti vzťahov." Isté je jedno: v nitrianskej nemocnici na čele s poslancom Smeru sa musí rýchlo niečo zmeniť, pretože tamojšie pomery začínajú podľa svedectiev lekárov a sestier ohrozovať zdravie pacientov.